Prírodné materiály sú pomerne drahé, preto sa tzv. „rýchla móda“ uchyľuje k používaniu tých lacnejších, ktoré sú poväčšinou tvorené umelými vláknami. Azda ich najvýraznejším zástupcom je polyester. Stretnúť sa na štítku s označením 100-percentný polyester nie je v súčasnosti ničím výnimočným. Pravdou je, že i syntetické vlákna majú svoje benefity, no keď si všetko podčiarkneme a zrátame, naozaj zostaneme v pluse? Na tienistú stránku polyesteru a umelých vlákien v oblečení sa pozrieme v nasledujúcom článku.
Pozri aj: Kožné choroby a slnko: Naozaj slnečné lúče pomáhajú pri liečbe?
Prečo sme „prišli na chuť“ syntetickým vláknam v oblečení?
Samozrejme, že nie je umelé vlákno ako umelé vlákno, existujú kvalitnejšie aj menej kvalitné verzie, čo sa odzrkadľuje aj na pocite, ktorý v nás vyvoláva nosenie tohto druhu oblečenia. Asi najmenej príjemné a tzv. „škriabajúce“ materiály sa využívali v 60. rokoch minulého storočia a ľudia v nich s víziou „udržania kroku s módou“ trpeli v zime i v tom najhorúcejšom sparne.
V súčasnosti sa výroba syntetiky posunula predsa len ďalej a polyesterové vlákna sú obľúbené najmä v rámci športového funkčného oblečenia, kde sa uplatňuje vo veľkom najmä polyesterové mikrovlákno. Tu sa stavia hlavne na termoregulačných schopnostiach a odolnosti. V správnom pomere použitého materiálu sú tieto športové kúsky pružné, rýchlo schnú a nemnožia sa v nich škodlivé mikroorganizmy. Polyester je obľúbený aj vďaka jeho nekrčivosti a zachovaniu tvaru, a to aj po mnohých praniach. No a tu sa dostávame k jadru problému.
Kde je problém?
O tom, že polyester a ostatné syntetické vlákna nemajú veľmi dobrý vplyv na pokožku, to si rozoberieme v nejakom inom článku, nakoľko ide o pomerne rozsiahlu tému. Teraz sa však sústreďme na ďalšie veľké mínus tohto materiálu, ktorým je uvoľňovanie mikroplastov z umelohmotného typu oblečenia počas prania.
Mikroplasty sú veľmi malé úlomky plastových častíc – menšie ako 5 milimetrov. Tie sa dostávajú do životného prostredia a vytvárajú tzv. „plastové znečistenie“. V súčasnosti, keď je z polyesteru a podobných materiálov vyrábaných zhruba 60-percent oblečenia, naozaj nejde o malichernosť s malým rozsahom pôsobenia.
Zaujme ťa: Toxickí ľudia: Týchto 5 typov osobností ťa stiahne dole
Mikroplasty nemôžeme podceňovať
Mikroplasty sa stávajú súčasťou nášho ekosystému, čističky vôd si s nimi nevedia poradiť, a preto sa dostávajú do potravinového reťazca. My ich teda spätne prijímame vo forme nápojov či jedla. To nie je veľmi pekná predstava, že áno?
I keď štúdie, ktoré sa zaoberajú vplyvom mikroplastov nielen na ľudí, ale aj zvieratá, sú ešte len v začiatkoch, už teraz vieme, že dopad tohto plastového zamorenia nebude bez neblahých následkov. Negatívne pôsobenie mikroplastov sa už preukázalo na malých morských živočíchoch.
Syntetické oblečenie a spol.
Ak teda obmedzíme spotrebu oblečenia zo syntetických materiálov, urobíme tak jeden z mnohých krokov smerujúcich k minimalizovaniu plastového prachu a častíc, ktoré sú momentálne všade naokolo. Zdá sa, že tento typ znečistenia budeme musieť riešiť ešte poriadne dlho.
Mikroplasty sa totiž okrem syntetického oblečenia uvoľňujú napríklad aj z pneumatík, a to ich opotrebovávaním, avšak svoj 2-percentný podiel na znečistení mikroplastmi majú aj abrazívne častice z peelingových prípravkov či podobných granuliek využívaných v kozmetike. Pranie syntetického oblečenia však podľa odborníkov prispieva až k 35-percentnému podielu mikroplastov v ekosystéme.
Vybrali sme: Handmade projekty – očakávanie vs realita: Niekedy sa aj majster tesár utne