Nová príručka pre pedagógov – Škola nie je výchovný tábor

Inšpiratívna príručka slovenskej autorky, plná učiteľských príbehov a trikov, ako vyriešiť problémové správanie žiakov v školách. Kniha vychádza vo vydavateľstve Grada, ktoré je súčasťou vydavateľského domu GRADA Slovakia. 

Knihu tvoria skutočné príbehy učiteľov a konkrétne situácie, s ktorými sa stretli počas svojej pedagogickej praxe. Príbehy sa týkajú problémových a agresívnych žiakov, detí s ADHD, autizmom či s poruchami správania. Nájdete v nej aj skúsenosti učiteľov so vzdelávaním a s výchovou rómskych detí a detí z rodín, v ktorých úradujú vulgarizmy, klamstvá, agresivita, alkohol a tabak. Jednotlivé kapitoly vám ponúknu rady, ako vyriešiť problémové správanie žiakov v školách. Z prieskumných dát autorka prináša osvedčené odporúčania učiteľov, ktorí už niekedy čelili žiakom s problémovým správaním. 

Pozri aj: ​Unikátna pocta pre obľúbeného herca – čo vedci pomenovali podľa Keanu Reevesa?

Knihu napísala doc. Mgr. Mária Belešová, PhD. z Katedry predprimárnej a primárnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Recenzovali ju: prof. PhDr. Jiří Škoda, PhD., prof. PaedDr. Ján Danek, CSc., a PaedDr. Erika Drgoňová, PhD.

Autorka ju venovala všetkým, ktorí sa túžia stať učiteľmi, ale aj tým, ktorí sú učitelia na rôznych stupňoch vzdelávania, a tiež ju venuje učiteľom, ktorí si svoje roky odpracovali za katedrou. Ako hovorí samotná autorka, kniha nie je len odborná, ale aj poučná, motivačná, inšpiratívna, podnecujúca, v istých momentoch aj komická, a hlavne – pravdivá.

Tvorí ju množstvo zaujímavých teoretických poznatkov, ale čo je na nej najzaujímavejšie, táto kniha je tvorená hlavne z príbehov konkrétnych učiteľov a konkrétnych situácií, s ktorými sa stretli počas svojej pedagogickej praxe. Je zameraná na otázky: Kto sú problémoví žiaci a aké sú príčiny ich správania, ktorí pedagogickí zamestnanci a aké inštitúcie im na Slovensku pomáhajú, žiaci s ADHD, autizmom, s poruchami správania neurovývinového charakteru, agresívni žiaci, žiaci, kde v rodinách úraduje alkohol a tabak, záškoláctvo, šikanovanie, krádeže, klamstvo, vulgarizmy a drzé správanie, neúcta voči učiteľom zo strany žiakov aj rodičov, rómske deti v škole, nespolupráca rodičov a školy.

Na záver je celá kapitola venovaná téme: ako zvládnuť „výchovný tábor“ alebo zoznam učiteľských trikov, každú jednu kapitolu tvoria konkrétne odporúčania.

Doc. Mgr. Mária Belešová, PhD., pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa problematike vzdelávania detí v predprimárnom a v mladšom školskom veku. V rámci svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zaoberá problematikou vynárajúcej sa gramotnosti detí a čitateľskej gramotnosti žiakov a ich miestom v edukačnom prostredí predprimárneho a primárneho vzdelávania, ich rozvoju v podmienkach rodinného prostredia.

Bola hlavnou riešiteľkou a aj v súčasnosti je spoluriešiteľkou viacerých výskumných projektov. Vo svojej pedagogickej činnosti sa venuje diagnostikovaniu žiakov, pedagogickej propedeutike, základom komunikačnej gramotnosti, teórii kultúrnej gramotnosti, teórii a praxi primárneho vzdelávania a didaktike primárneho vzdelávania. Okrem bohatej publikačnej činnosti odborných monografií, učebníc a vedeckých štúdií rada píše aj neodborné texty a tvorí i náučnú poéziu pre deti.

„Ako riaditeľka základnej školy sa často stretávam s problémovým správaním žiakov a žiaľ, aj s nevhodným správaním ich rodičov, ktorí by mali byť pre svoje deti vzorom. Kvitujem odhodlanie autorky, že poukazuje aj na súčasný fenomén nerešpektovania učiteľovej autority a nespolupráce rodičov so školou. Na druhej strane kvitujem záujem autorky o spracovanie samostatných odporúčaní, ktoré vychádzajú z už overenej praxe odborníkov slovenskej i zahraničnej proveniencie, rovnako i z odporúčaní vyše dvoch stovák pedagógov, ktorí boli súčasťou jej prieskumu. Publikácia pokrýva najaktuálnejšie problémy nielen primárneho vzdelávania, ale aj nižšieho sekundárneho vzdelávania a mali by si ju prečítať najmä tí učitelia, ktorí boli alebo sú konfrontovaní podobnými príbehmi, ktoré autorka uvádza.“

PaedDr. Erika Drgoňová, PhD., riaditeľka ZŠ Ostredková, Bratislava

„Škola je významná súčasť kultúry každej krajiny a zároveň aj základ pre ekonomickú a kultúrnu prosperitu každej spoločnosti. Avšak učitelia v školách musia okrem každodenného vzdelávania a výchovy detí riešiť rad ďalších problémov a ťažkostí, ktoré sú spojené so správaním, zdravotným stavom, sociálnym prostredím a ďalšími faktormi života žiakov. Práve v tomto zameraní je spracovaný text publikácie Škola nie je výchovný tábor, ktorý je výrazne zaujímavý a dokazujúci zložitú, náročnú a profesionálne rôznorodú prácu učiteliek a učiteľov v školách. Autorka spracovaného textu si stanovila náročnú úlohu spojenú s predstavovaním aj druhej stránky života škôl, ktorú verejnosť buď nepozná, alebo nevníma. Spracovanie textu je prejavom výraznej znalosti a orientácie autorky v riešenej problematike a publikácia po jej vydaní by mala byť sprístupnená nielen pedagogickým zamestnancom, či odborným zamestnancom škôl, ale aj rodičom a širšej verejnosti. Všetkým, ktorí sa zaujímajú o výchovu a vzdelávanie, prípadne o celkovú úlohu a význam školstva v spoločnosti.“

prof. PaedDr. Ján Danek, CSc., profesor Univerzity Komenského v Bratislave

„V poslednom čase – a to aj vďaka pandémii Covid-19 – sme svedkami výrazného nárastu výskytu sociálnopatologických javov v školách. Narastá frekvencia rizikového správania žiakov, stúpa ich drzosť a agresivita, spolupráca s rodičmi je čím ďalej náročnejšia. Je nespochybniteľné, že autorka zvolila pre svoju knihu veľmi aktuálnu tému, ktorá sa dostáva do povedomia nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Vďaka tomu – a predovšetkým vďaka svojmu nevšednému a originálnemu spracovaniu – si publikácia nájde široký okruh čitateľov. Od vysokoškolských učiteľov a študentov, cez učiteľov v praxi, až po rodičov školopovinných detí.“

prof. PhDr. Jiří Škoda, Ph.D., MBA, dekan Pedagogickej fakulty Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem

Nemohlo sa to skončiť horšie

Bolo to už dávnejšie, učila som v bratislavskej základnej škole. Žiačka sa volala Helenka a už v piatej triede mi hovorila, že chce byť učiteľkou. Presne ako ja. Tešilo ma to. Bola šikovná, milovala slovenčinu a slohy písala tak úžasne, že spolužiaci zabúdali zatvárať ústa, keď na hodinách čítala svoje práce. Lenže… bola Rómka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Otec vo výkone trestu a mama ťažká alkoholička. A doma ďalší štyria súrodenci, o ktorých sa bolo treba postarať. V siedmej triede úmyselne zostávala po vyučovaní, aby nemusela ísť domov.

V osmičke sa začal jej prospech rapídne zhoršovať, a tak z deviatky išla na učňovku bez maturity. Podstatné bolo, Svet odbornej literatúry že trvala iba tri roky. Bolo treba začať zarábať. Párkrát sa mi aj po základnej škole ozvala, potom sme na seba stratili kontakt. Nechodila na stretávky a bývalí spolužiaci mali o nej len útržkovité informácie. Školu nedokončila, namiesto toho chodila na rôzne brigády. Živila celú rodinu. Pred dvomi rokmi, začiatkom septembra, mi zavolala jedna bývalá žiačka. Vraj či viem, že Helenka zomrela. Obesila sa.

Mala dvadsaťsedem rokov. Skoro celá trieda sme sa stretli na cintoríne. Nikto nevedel, prečo to urobila, povrávalo sa všeličo. Je to môj najhorší zážitok spojený so žiakmi. Úplná bezmocnosť. Mala som chuť postaviť sa pred jej mamu a spýtať sa, prečo sa toto muselo stať. Teraz to už vidím inak. S pokorou. Na prvom mieste sú vždy rodičia. Nech sú akíkoľvek. Učiteľ môže pomôcť, ukázať smer, ale vždy je až ten druhý. 

Zdroj: GRADA Publishing