Tuberózna skleróza – vážne genetické ochorenie. Kedy hrozí, že ju dieťa zdedí?

Mnohé z ochorení môže jedinec zdediť po svojich rodičoch z dôvodu prenosu chybného génu z rodiča na potomka. Takýmto ochorením je napríklad cystická fibróza, ktorej príčinou je mutácia v géne CFTR na 7. chromozóme, v dôsledku ktorej dochádza k zahusteniu hlienov a ďalších tekutín v rôznych častiach tela. Spomenúť tiež môžeme fenylketonúriu, ktorej podstatou je mutácia génu pre enzým fenylalanínhydroxyláza, umiestnený na 12. chromozóme, čo vedie k určitej poruche metabolizmu.

V dnešnom článku sa pozrieme na takzvanú tuberóznu sklerózu, ktorá rovnako patrí medzi genetické choroby. Kedy dochádza k rozvoju tohto ochorenia, aké sú prejavy a možnosti liečby? Zistite viac o tejto diagnóze. 

Tuberózna skleróza predstavuje dedičné, respektíve genetické multisystémové ochorenie, postihujúce viaceré orgány ľudského tela. Ochorenie je tiež známe pod názvom komplex tuberóznej sklerózy či skratkou TSC (z anglického tuberous sclerosis complex). Patrí medzi takzvané neurokutánne syndrómy, respektíve fakomatózy, čo je skupina rôznorodých dedičných chorôb prejavujúcich sa hlavne na koži a v centrálnom nervovom systéme aj periférnych nervoch. 

Pre tuberóznu sklerózu je charakteristický rozvoj vyššieho počtu nezhubných nádorov a útvarov v rôznych orgánoch. Ide o zriedkavé ochorenie, ktoré v približne rovnakej miere postihuje mužské aj ženské pohlavie. Výskyt je 1:10 000 až 1:16 000. V roku 1880 ju popísal francúzsky neurológ Désiré-Magloire Bourneville. 

Odporúčame: ​Molusky – nepríjemný spoločník malých detí. Ako ich spoznať a liečiť?

Tuberózna skleróza predstavuje genetické ochorenie, ktorého príčinou sú mutácie v určitých génoch. Konkrétne je za toto ochorenie zodpovedná mutácia génu TSC1 na 9. chromozóme, ktorý kóduje produkciu takzvaného hamartínu, alebo mutácia génu TSC2 na 16. chromozóme kódujúceho tuberín. Tieto gény predstavujú tumor supresorové gény, čo sú gény, ktoré svojou činnosťou bránia vzniku nádorového ochorenia.

Hamartín a tuberín majú za úlohu regulovať bunkovú hyperpláziu. Spomenuté mutácie však vedú k dysfunkcii hamartínu alebo tuberínu, čo okrem iného spôsobuje rast nezhubných nádorov, respektíve mnohopočetných zhlukov normálneho tkaniva v rôznych častiach tela. 

Pre tuberóznu sklerózu platí autozomálne dominantná dedičnosť. To znamená, že dedičnosť choroby nie je viazaná na pohlavie (ochorenie v približne rovnakej miere postihuje mužov aj ženy) a na jej rozvoj stačí zdedenie len jediného chybného génu, teda buď od matky, alebo od otca. Ak má jeden z páru tuberóznu sklerózu, existuje až 50 % riziko, že dieťa postihne tuberózna skleróza.

Avšak, deti s tuberóznou sklerózou sa nerodia iba rodičom, ktorí toto ochorenie majú. Vo viac ako polovici prípadov (podľa niektorých zdrojov až v 3/4 prípadov) sú za ochorenie zodpovedné spontánne mutácie. V tomto prípade môže byť tuberózna skleróza napríklad následkom náhodnej chyby pri bunkovom delení. Prečo k tomu dochádza, nie je známe. 

Pre tuberóznu sklerózu je charakteristický rast nezhubných útvarov zo zmesi abnormálnych buniek a tkanív, a to hlavne v mozgu a na koži, ale aj v obličkách, pľúcach, očiach, kostre či endokrinných žľazách. Sprievodné príznaky ochorenia, ich charakter a intenzita, závisia hlavne od miesta výskytu týchto nádorov, ako aj ich veľkosti. 

U pacienta môžu byť prítomné rôznorodé mierne až závažné príznaky v závislosti od miesta postihnutia tela. Pre tuberóznu sklerózu je charakteristická v prvom rade triáda typických príznakov, ktorými sú epilepsia, mentálna retardácia a angiofibrómy tváre. Avšak, výskyt všetkých príznakov súčasne u jedného pacienta je skôr zriedkavý. Napríklad až štvrtina pacientov nemá epilepsiu a u 50 % nie sú prítomné poruchy inteligencie. 

Tuberóznu sklerózu môžu sprevádzať nasledujúce príznaky:

• dermatologické prejavy – rôzne kožné abnormality, napr. škvrny svetlej farby, fibrómy, červenkasté hrbole,

• neuropsychiatrické prejavy – záchvaty, oneskorenie vývinu, mentálne postihnutie, poruchy učenia, hydrocefalus (v dôsledku rastu benígnych nádorov v mozgu),

• poruchy duševného zdravia,

• kašeľ a dýchavičnosť (v dôsledku benígnych nádorov v pľúcach),

• problémy so srdcovým rytmom (pri postihnutí srdca – rabdomyóm srdca),

• biele škvrny v zadnej časti oka,

• fibrómy ďasien a nechtov,

• kostné cysty,

• chronické zlyhanie obličiek (pri postihnutí obličiek – retinálny hamartóm).

Odporúčame: ​Hashimotova choroba – koho postihuje toto ochorenie štítnej žľazy?

Ak je v rodine prítomná tuberózna skleróza, ochorenie u dieťaťa možno odhaliť už počas prenatálnej diagnostiky, čiže pred narodením. V mnohých prípadoch dochádza k diagnostike tejto vrodenej poruchy už v detskom veku. Podozrenie na tuberóznu sklerózu vzniká hlavne vtedy, ak sú u dojčaťa či väčšieho dieťaťa pozorované typické kožné lézie a epileptické záchvaty, prípadne došlo pri vyšetreniach k odhaleniu niektorých nezhubných nádorov.

V prípade, že tuberóznu sklerózu sprevádzajú len mierne príznaky, k odhaleniu choroby môže dôjsť až vo vyššom veku, pokojne až v dospelosti. Pri diagnostike sa v prvom rade sleduje rodinná anamnéza a klinické príznaky pacienta. Na potvrdenie tuberóznej sklerózy je potrebné molekulárne genetické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť zmeny v jednom z dvoch vyššie spomínaných génov. 

Okrem toho sa u pacienta spravidla prevádzajú mnohé ďalšie vyšetrenia, a to na stanovenie celkového zdravotného stavu. Uplatňuje sa kožné vyšetrenie, MRI na detekciu nádorov v mozgu či obličkách, taktiež CT či ultrazvukové vyšetrenie na odhalenie ďalších nádorov v tele. EKG pomáha určiť abnormality v elektrickej aktivite srdca, EMG zase môže odhaliť abnormálnu elektrickú aktivitu v mozgu. 

Tuberózna skleróza je nevyliečiteľné ochorenie, pretože nie je možné odstrániť príčinu ochorenia, a teda mutáciu v danom géne. Ochorenie teda sprevádza jedinca počas celého života. Liečba je zameraná len na tlmenie sprievodných príznakov choroby, prevenciu komplikácií a zlepšenie kvality života pacienta. 

Podávajú sa antiepileptiká, prípadne ďalšie medikamenty podľa prítomných ťažkostí. Na riešenie kožných príznakov sa využívajú rôzne metódy (topická aplikácia liečiv, laserová liečba), ktoré pomáhajú zlepšiť vzhľad poškodenej pokožky. Spravidla býva nevyhnutná aj chirurgická liečba. Potrebné je odstránenie tých nezhubných nádorov, ktoré narúšajú funkciu určitého orgánu a spôsobujú pacientovi ťažkosti. 

Pacient s tuberóznou sklerózou by mal byť pravidelne kontrolovaný lekárom. Potrebné sú napríklad pravidelné vyšetrenia obličiek či testy pľúc a zraku, aby mal lekár prehľad o aktuálnom zdravotnom stave pacienta. Prognózy v prípade tuberóznej sklerózy závisia od priebehu ochorenia u konkrétneho pacienta a rozsahu postihnutia jednotlivých orgánov, no v mnohých prípadoch nebývajú priaznivé. Nemalé percento pacientov sa dožíva len stredného veku. K najčastejším príčinám smrti v dospelosti patrí hlavne zlyhanie obličiek. 

Odporúčame: Zriedkavá Pompeho choroba: Kto môže ochorenie zdediť po rodičoch?