Pacientmi očných ambulancií ani zďaleka nie sú len osoby s rôznymi refrakčnými chybami oka, ako je krátkozrakosť či ďalekozrakosť. I človeka, ktorý bežne nemá problém so zrakom, môže k očnému lekárovi priniesť infekcia, respektíve zápal. K najčastejším zápalovým ochoreniam patrí napríklad zápal očných spojoviek, taktiež zápal očných viečok, sietnice či rohovky. Očné zápaly, bežne sa vyskytujúce v populácii, sú i jačmeň na oku (hordeolum) a vlčie zrno (chalazión).
V dnešnom článku sa pozrieme na takzvanú iritídu. O aké zápalové ochorenie oka ide, prečo vzniká a aké sú príznaky? Ako iritídu liečiť? Zistite všetko dôležité.
Čo je iritída?
Pojmom iritída označujeme zápal očnej dúhovky. Názov je odvodený od slova iris, ktorým sa odborne nazýva dúhovka. Dúhovka predstavuje predný úsek strednej vrstvy očnej gule. Je typická kruhovitým tvarom a centrálnym otvorom zvaným zrenica. Pozostáva z dvoch hladkých svalov a takzvanej väzivovej strómy, ktorá obsahuje veľké množstvo ciev. Skladá sa z niekoľkých vrstiev, vrátane pigmentovej vrstvy.
Farba ľudskej dúhovky pritom závisí od množstva, ako aj hĺbky uloženia pigmentu. Ak je ho málo a je uložený v spodných vrstvách, výsledkom je modré či sivasté sfarbenie dúhovky. Väčšie množstvo pigmentu dodá dúhovke zelenú či hnedozelenú farbu. Ak je pigmentu ešte viac, dúhovka má rôzne odtiene tmavohnedej. Pigmentová vrstva dúhovky má vplyv na optické vlastnosti oka (funguje ako clona), no farba dúhovky zároveň nijak neovplyvňuje zrak.
Iritídu možno označiť za formu uveitídy (ide o takzvanú prednú uveitídu). Uveitída vo všeobecnosti označuje zápal uvey, teda zápal strednej vrstvy očnej gule medzi vonkajšou priehľadnou vrstvou a vnútornou vrstvou. Uvea je tvorená dúhovkou, cievovkou a riasnatým telesom. Ak sa vyskytuje zápal dúhovky spolu so zápalom riasnatého telesa, hovoríme o iridocyklitíde.
Odporúčame: Zriedkavá Fabryho choroba – aké môže mať príznaky a čo je príčinou?
Aké má zápal očnej dúhovky príznaky?
Zápalové ochorenia oka sa vo všeobecnosti prejavujú rozličnými očnými problémami. V niektorých prípadoch bývajú príznaky len mierne, inokedy dokážu človeka poriadne potrápiť. K zápalu môže dochádzať buď len na jednom oku, neraz sú však postihnuté obe oči zároveň. V prípade iritídy bývajú často sprievodné príznaky ochorenia výraznejšie a pomerne nepríjemné.
Pacienti so zápalom očnej dúhovky sa často sťažujú na bolesť v oku, respektíve v očiach, ale aj na iné ťažkosti. Rozsah a intenzita príznakov môžu závisieť od počtu postihnutých vrstiev. Prejavy iritídy bývajú nasledovné:
- bolesť oka, obvykle tupého charakteru, neraz silnie pri pohľade do blízka,
- pálenie alebo štípanie v oku,
- začervenanie oka alebo očí,
- opuch dúhovky,
- intenzívne slzenie,
- rozmazané či zahmlené videnie,
- výrazná svetloplachosť,
- vo vážnych prípadoch zmena okrúhleho tvaru dúhovky,
- motanie hlavy, bolesti hlavy (u niektorých pacientov).
Príčiny a rizikové faktory iritídy
Vo všeobecnosti zápaly uveálnej časti oka postihujú mužov i ženy, a to vo veku od 20 do 50 rokov. Vyskytnúť sa však môžu v ktoromkoľvek veku, a to i v detstve. V prípade infekčného zápalu dúhovky sú príčinou obvykle baktérie, prípadne vírusy, zriedkavo iné patogény.
Neinfekčný zápal dúhovky sa zase môže rozvinúť na podklade úrazu oka či alergie (napr. sennej nádchy). Rizikovým faktorom môžu byť citlivejšie oči jedinca, ktoré sú náchylnejšie k ochoreniam. V mnohých prípadoch zostávajú príčiny iritídy neznáme.
Do rizikovej skupiny osôb, u ktorých sa zápal dúhovky vyskytuje vo zvýšenej miere, sú však radení hlavne jedinci s autoimunitnými zápalovými ochoreniami. Takouto chorobou je napríklad Bechterevova choroba, čo je autoimunitné ochorenie pohybového aparátu, ale aj Crohnova choroba, ktorá postihuje tráviaci trakt. Zápal dúhovky tiež častejšie postihuje osoby so sarkoidózou či systémovým lupusom.
Odporúčame: Gravesova-Basedowova choroba – aké príznaky upozorňujú na autoimunitnú poruchu štítnej žľazy?
Diagnostika zápalu očnej dúhovky
Zápal dúhovky môže byť pri podcenení problému príčinou vzniku viacerých komplikácií. Viesť môže k škúleniu, šedému zákalu či rôznym trvalým poruchám videnia. Pri výskyte očných problémov neváhajte zdravotný stav konzultovať s oftalmológom, respektíve očným lekárom. Lekár odoberie anamnézu a vykoná potrebné vyšetrenia.
V prípade, že sa potvrdí zápal dúhovky a pacient nemá diagnostikované žiadne autoimunitné zápalové ochorenie, obvykle sa nariaďujú aj ďalšie celkové telesné a laboratórne testy. Tie môžu pomôcť odhaliť súbežnú chorobu, ktorá podnietila vznik iritídy.
Liečba zápalu očnej dúhovky
Zápal dúhovky nemožno vyliečiť samoliečbou, nevyhnutná je liečba nastavená lekárom. Uplatňujú sa hlavne protizápalové lieky na tlmenie sprievodných ťažkostí ochorenia. Bežne sa využívajú hlavne kortikosteroidné očné kvapky. V prípade bakteriálnej infekcie sa pacientovi podávajú aj antibiotiká. Nevyhnutné je očiam dopriať pokojový režim. V prípade citlivosti na svetlo sa odporúča nosiť v čase liečby slnečné okuliare.
Ak je zápal dúhovky sprievodným príznakom autoimunitnej choroby, nevyhnutné je liečbu zamerať aj na riešenie tohto zdravotného problému. Pri liečbe autoimunitných ochorení sa uplatňujú imunosupresíva, čiže liečivá potláčajúce abnormálnu činnosť imunitného systému, ale aj protizápalové lieky. Autoimunitné ochorenia nie je možne úplne vyliečiť, liečba je dlhodobá, obvykle celoživotná.
Odporúčame: Wilsonova choroba – ktoré orgány postihuje a aká je jej príčina?
