Usmievavá, tichá a skromná žena, ktorá mimo zápasov pôsobí nenápadne, sa počas niekoľkých sekúnd mení na jednu z najnebezpečnejších bojovníčok česko-slovenskej MMA scény. Práve preto ju fanúšikovia poznajú ako Silent Killer.
Lucia Szabová je prvou ženou v histórii OKTAGON MMA, ktorá získala šampiónske opasky v dvoch váhových kategóriách zároveň. Na konte má titul majsterky Slovenska v thajskom boxe, víťazstvo na Slovak Open 2018 a ako prvá žena v organizácii získala aj Tipsport bonus za výkon večera.
No za všetkými trofejami a víťazstvami sa skrýva príbeh ženy, ktorá otvorene hovorí o pochybnostiach, materstve, tlaku na ženské telo aj o tom, čo sa deje v hlave pár minút pred zápasom. V tomto rozhovore nespoznáte len šampiónku. Spoznáte Luciu, ktorá tvrdí, že najúprimnejšou verziou samej seba je práve vo chvíli, keď sa za ňou zavrú dvere klietky.
1. Máš pocit, že Lucia mimo klietky a Lucia v klietke sú dve rôzne ženy, alebo je tá bojovníčka v skutočnosti tvoja najpravdivejšia verzia?
Mám pocit, že som to stále ja, či som v klietke, alebo mimo nej. Samozrejme, v klietke sa prejavujem trochu inak, ale stále je to súčasť mojej osobnosti. Je to stránka, ktorú bežne neukazujem, pretože na ňu nie je priestor, ale vždy tam bola.
Práve v klietke sa cítim najviac slobodná. Nemám tam o sebe žiadne pochybnosti a myslím si, že práve tam sa ukáže, čo človek naozaj má v sebe. Tam sa už nič nedá hrať ani oklamať, preto si myslím, že práve v klietke som najúprimnejšia verzia samej seba.
Instagram / @luciaszabova_
2. Existuje možno nejaký najväčší omyl, ktorý si o tebe ľudia vytvárajú na základe tvojej prezývky Silent Killer?
Myslím si, že veľa ľudí si nevie predstaviť, že sa viem nahnevať alebo že viem byť výbušná. Navonok pôsobím skôr pokojne, usmievavo a možno až flegmaticky. Ale je to skôr tým, že si ľudí púšťam k sebe postupne. Keď niekoho dobre spoznám alebo keď ide o niečo, na čom mi záleží, viem prejaviť celú škálu emócií. Nie som len ten tichý a pokojný človek, ako si mnohí myslia.
3. Čo ťa naučili bojové športy o ženskej energii, čo by si sa inde možno nenaučila?
Bojové športy ma naučili hlavne počúvať svoje telo a neporovnávať sa s nikým. Ani s mužmi, ani s inými ženami. Každý máme inú cestu, iné predpoklady a každý si musí odšliapať tú svoju. Naučili ma aj pokore. Je to šport, kde ego vie byť veľmi silné, ale práve tu som sa naučila, že niekedy musí zostať jednoducho odložené bokom.
4. Zažila si moment, keď ťa niekto podcenil len preto, že si žena?
Asi áno, ale úprimne mi to dnes už neprekáža. Skôr mi vyhovuje byť v pozícii človeka, ktorého podcenia. Nemám už pocit, že musím niekomu niečo dokazovať. Idem si svojou cestou a radšej nechám hovoriť svoje výkony. Samozrejme, záleží mi na názore ľudí, ktorých si vážim, ale v konečnom dôsledku žijem svoj život ja. Takže to dnes beriem skôr s úsmevom.
Instagram / @luciaszabova_
5. Je niečo, čo si ženy v MMA musia vybojovať aj mimo klietky?
Určite rešpekt. Myslím si, že dlho tu bol názor, že ženy do klietky nepatria a že by nemali zápasiť. S tým som sa stretla viackrát. Na druhej strane chápem, že každý má právo na svoj názor. Nemôžeme nikoho presviedčať, aby mal rád MMA alebo ženské zápasy. Ja sa radšej snažím ukázať výkonmi, že aj ženy v tomto športe majú svoje miesto.
6. Tvoje telo je zároveň pracovný nástroj aj ženské telo. Je niekedy náročné nájsť medzi tým rovnováhu?
Určite áno. Na tréningu musím podávať kvalitný a stabilný výkon, ale keď tréning skončí, život sa nekončí. Stále som mama, stále sa treba postarať o domácnosť a o množstvo ďalších vecí. Niekedy mám pocit, že od seba ako ženy očakávame, že budeme dokonalé vo všetkých rolách naraz. Ale to sa jednoducho nedá dlhodobo zvládať.
Aj preto som sa naučila, že je v poriadku občas vypnúť, oddýchnuť si a nemať výčitky. Lebo keď sa človek snaží byť neustále perfektný pre všetkých okolo, veľmi ľahko zabudne sám na seba.
7. Väčšina žien rieši pár kilogramov navyše. Ty riešiš váhu pred zápasmi. Ako veľmi to zasahuje do psychiky?
Úprimne, som celkom nepochopila, prečo my ženy tak extrémne riešime pár kilogramov navyše. Príde mi, že väčšina chlapov to vôbec nerieši a my sme na seba často zbytočne prísne.
Mne veľmi pomohlo materstvo. Odkedy som prešla tehotenstvom a pôrodom, pozerám sa na svoje telo úplne inak. Sú obdobia, keď mám 67 kíl, mám väčší zadok, boky či prsia. Potom sú obdobia, keď tvrdo trénujem, som vysekaná a všetci mi hovoria, ako dobre vyzerám.
Ale ja som stále tá istá Lucia. Jasné, pri vyššej váhe sa možno necítim až tak komfortne, lebo to nie je moja prirodzená forma, ale už z toho nepanikárim. Viem, že telo sa mení, najmä ženské telo, ovplyvňujú ho hormóny aj životné obdobia. Nechcem, aby sa celý môj život točil okolo čísla na váhe. To je podľa mňa strašne obmedzujúce.
Instagram / @luciaszabova_
8. Existuje myšlienka, ktorú si nikdy nedovolíš pustiť do hlavy tesne pred zápasom?
Práve naopak. Ja si dovolím prijať každú myšlienku, aj tú nepríjemnú. Myslím si, že pochybnosti má každý človek a je úplne normálne, že prídu. Rozdiel je v tom, čo s nimi urobíme. Či im uveríme, alebo ich necháme odísť. Ja sa s nimi nesnažím bojovať, len ich nenechám rozhodovať za mňa.
9. Zažila si niekedy po veľkom víťazstve prázdnotu alebo nenaplnenie?
Určite áno. Niekedy je tých emócií po zápase toľko, že ich človek ani nestihne spracovať. Stalo sa mi, že som si víťazstvo naplno uvedomila a užila až o niekoľko dní neskôr, keď zo mňa opadol všetok stres a tlak. Dnes už po zápasoch cítim oveľa väčšiu eufóriu, ale nebolo to tak vždy. Kedysi som bola na seba hneď po výkone extrémne kritická.
10. Naučil ťa šport zvládať aj bežné životné krízy inak než väčšinu ľudí?
Určite. Šport ma naučil, že panika nikdy nič nevyrieši. A hlavne ma naučil, že aj keď spadneš na úplné dno, vždy sa môžeš postaviť a začať znova. Ja som ten pocit zažila už viackrát. Veľkým novým začiatkom bol napríklad návrat po pôrode. Preto dnes viem, že nech sa stane čokoľvek, zvládnem to. Možno to bude chvíľu bolieť, ale vždy existuje cesta von a vždy ma to niečo naučí.
11. Čo musí človek pochopiť, aby mohol byť partnerom profesionálnej bojovníčky?
Myslím si, že musí hlavne pochopiť, čo všetko človek prežíva počas prípravy. Koľko tlaku na seba vytváram, aké silné emócie prichádzajú pred zápasom a že sa potrebujem sústrediť. Ja najlepšie fungujem, keď cítim doma pokoj, bezpečie a stabilitu. To mi dáva obrovské množstvo energie. A úprimne si myslím, že keď ma človek naozaj pozná a rozumie mi, tak vôbec nie je náročné byť mojím partnerom.
Instagram / @luciaszabova_
12. Si zvyknutá byť v klietke silná a nekompromisná. Je pre teba ľahké ukázať vo vzťahu zraniteľnosť?
Ak tomu človeku dôverujem, tak s tým nemám vôbec problém. Práve naopak. Nemám problém ukázať svoju zraniteľnosť ani dať do vzťahu celé svoje srdce, keď cítim, že je to správny človek.
13. Myslíš si, že profesionálny šport mení predstavu o láske a partnerstve?
Myslím si, že áno. Oveľa viac si vážim pokoj, lojalitu, dôveru a pocit bezpečia. Na tréningu človek každý deň bojuje, prekonáva sa a je pod tlakom. Preto keď príde domov a nájde tam prijatie a stabilitu, vie si to podľa mňa vážiť oveľa viac ako človek, ktorý takýto život nežije.
14. Je možno niečo iné, čo si obetovala pre kariéru a dodnes ti to občas chýba?
Určite čas. Voľného času mám naozaj veľmi málo. Keď nie som na tréningu, snažím sa byť so synom alebo s rodinou. Počas prípravy prichádzam aj o veľa spoločných chvíľ s blízkymi. Občas mi možno chýba spontánnosť. Ísť len tak s kamarátmi na festival, na kúpalisko alebo na nejaký výlet bez toho, aby som rozmýšľala nad tréningom či regeneráciou. Na druhej strane viem, prečo to robím. Nikdy som to neľutovala.
15. Keby si mala dcéru, chcela by si, aby išla v tvojich stopách?
Najviac by som chcela, aby si našla svoju vlastnú cestu. Je mi jedno, či by robila bojové športy, alebo úplne niečo iné. Chcem, aby cítila slobodu robiť to, čo ju napĺňa. A v tom by som ju podporila bez ohľadu na to, akú cestu by si vybrala.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @luciaszabova_
0 komentárov