Sex, láska, intimita či ženská sexualita patria medzi témy, ktoré dokážu vyvolať silné emócie. Zatiaľ čo jedna časť spoločnosti o nich hovorí otvorene, druhá ich stále považuje za tabu. Novinárka Tímea Krauszová sa týmto témam venuje dlhodobo a vo svojej práci pravidelne otvára otázky, o ktorých sa mnohí zdráhajú hovoriť nahlas. Prostredníctvom rozhovorov, reportáží a odborných článkov približuje čitateľom svet vzťahov, sexuality, rodovej rovnosti aj intimity bez senzácie a predsudkov.
Tímea Krauszová pôsobí ako redaktorka magazínu Closer na SME.sk a zároveň moderuje reláciu o kráse a kozmetike Rutina. V našom rozhovore otvorene hovorí o tom, čo ju fascinuje na témach sexu a vzťahov, prečo sociálne siete menia naše predstavy o láske, aké problémy dnešná spoločnosť stále prehliada a čo sa sama naučila počas rokov počúvania príbehov ľudí. Rozprávali sme sa aj o sexualite bez hanby, feminizme, generačných rozdieloch a o tom, prečo je intimita oveľa hlbšia téma, než si mnohí z nás myslia.
1. Aké je písať o témach, ktoré sú veľmi osobné, intímne a zároveň spoločensky polarizujúce?
Je to radosť, ale aj výzva, pretože chcem byť vo svojom prejave rešpektujúca, presná a pravdivá. Keď som chystala články o sexuálnom násilí, vyhľadávala som zdroje, z ktorých by som sa naučila, ako s obeťami rozprávať. Keď som sa venovala kvír témam, takisto som navštívila vzdelávacie workshopy, aby som svojou prácou nikomu neublížila. Najdôležitejšie pre mňa je, aby sa pri rozhovore so mnou ľudia cítili bezpečne.
Je to vďačná práca, ale mať možnosť písať pre veľké publikum o osobných témach je aj veľkou zodpovednosťou. Dúfam, že sa mi ju darí niesť s gráciou.
2. Písanie o sexe a intimite je stále téma, pri ktorej má spoločnosť tendenciu byť buď prudérna, alebo extrémne povrchná. Čo ťa na týchto témach fascinuje najviac?
Sú to nesmierne ľudské témy, ktoré však úzko súvisia so všetkým. Aj s politikou, aj so životným prostredím, aj s náboženstvom či filozofiou.
Zlomový moment v mojom písaní bola pre mňa návšteva Múzea vagíny v Londýne v roku 2020. Tam som prvýkrát počula o menštruačnej chudobe a prvýkrát som si začala uvedomovať, ako veľmi sexizmus a tabuizácia určitých tém ovplyvňujú napríklad aj to, čomu sa venujú médiá či výskumné tímy, o čom sa schvaľujú zákony a ako sa pri tom schvaľovaní v parlamente rozpráva, a uvedomila som si, že ľudské práva a nerovný prístup k nim ovplyvňuje aj to, čo môžeme v láske zažiť.
Práve táto intersekcionalita, čiže prepojenie s rôznymi odvetviami, ma na tom fascinuje najviac. Rada blízkych hovorím “it is that deep”, naozaj to má takú hĺbku; nič, ani len sex, nie je povrchné. Som vďačná, že v Closeri mám možnosť o nich takto aj písať.
Tímea Krauszová archív
3. Čo je podľa teba najväčší problém dnešnej sexuálnej výchovy?
Ja vzťahovú a sexuálnu výchovu nevyučujem, som si istá, že lektorky a lektori by k tomu mali bohatšiu a presnejšiu odpoveď. Z pohľadu novinárky vnímam, že síce sú témy vzťahovej a sexuálnej výchovy zaradené do kurikula, k niektorým kľúčovým bodom je potrebný súhlas rodičov, takže nie všetky deti majú rovný prístup k informáciám. Som si istá, že aj učiteľky a učitelia by uvítali ešte viac metodologickej podpory.
4. Existuje otázka o sexe alebo vzťahoch, ktorú sa podľa teba ženy stále boja položiť nahlas?
Myslím si, že dekády protestov, iniciatív a aktivizmu na sociálnych sieťach ženám veľmi pomohlo nájsť vhodné slová aj odvahu na to, aby komunikovali o vzťahoch a sexualite.
Najnáročnejšie sú podľa výskumov, ktoré som v posledných rokoch čítala, témy ako bolesť pri sexe, klesajúce libido či napríklad rozdelenie neviditeľnej práce v domácnostiach a vo vzťahu. Tieto témy stále sprevádza hanba, zľahčovanie alebo hlboko vryté presvedčenie, že nemáme byť príliš komplikované alebo hlučné, prípadne chcieť, aby sa veci zmenili.
5. Keď píšeš o sexe, kde je podľa teba hranica medzi edukáciou a komercionalizáciou intimity?
Ako novinárka hľadám pravdu. Znie to možno ako klišé, ale to je môj kompas. Ja pri písaní neriešim, či téma niekoho pobúri, alebo či naopak súhlasí s tým, o čom píšem. Jednoducho hľadám relevantné zdroje, ľudí, ktorí majú patričné vzdelanie a skúsenosti, a snažím sa veci popisovať reálne a s úctou. Moja hranica je teda tam, kde sa začínajú neodborné, skratkovité, zjednodušené texty bez prizvania relevantných zdrojov.
Nemyslím si, že médiá píšuce o intimite ju zákonite komercionalizujú. Intimita je prirodzená súčasť človeka, tak, ako píšeme o pohybe, jedle, pitnom režime či duševnom zdraví, tak by sme sa mali s rešpektom venovať aj jej.
Povinnosťou novinárstva, ktoré sa týmto témam venuje, je neustále vzdelávanie a scitlivovanie v týchto témach. Mala som šťastie na redakcie, kde mi boli takéto príležitosti dopriate, a dnes mám vďaka tomu sieť kontaktov ľudí, ktorí mi pomáhajú o sexe a intimite hovoriť rešpektujúco alebo presne.
6. Máš pocit, že dnešná generácia vie o sexe viac než generácie pred ňou? Alebo je len viac zahltená informáciami?
Prístup k informáciám je dnes jednoznačne skvelý. Kto chce, ten nájde odpovede, ktoré sú pravdivé a odborné.
No dôležité je nespoliehať sa len na sociálne siete, kde algoritmy vytvárajú pocit určitej bubliny a najmä mladých chlapcov ľahko strhnú do vôd nebezpečnej manosféry, kde sa na hodnotu žien a mužov nazerá inak a môže to ovplyvniť aj vzťahy a sexuálny život ľudí, ktorí takí obsah konzumujú. Dávala by som si veľký pozor na to, koho pravidelne počúvam a prečo hovorí to, čo hovorí.
Určite sú ľudia bez ohľadu na vek dnes aj zahltení, napokon, sociálne siete sú nadizajnované tak, aby bolo pre nás extrémne náročné prestať scrollovať. Najlepšie sa na nich darí obsahu, ktorý je škandalózny alebo vyvoláva hnev či strach. Ak trávime na sieťach veľa času, môže byť náročnejšie sadnúť si ku knihe či dlhšiemu článku a s porozumením si prečítať text.
Tímea Krauszová archív
7. Ktorá vec o sexe alebo vzťahoch by podľa teba úplne šokovala naše mamy, no pre dnešnú generáciu je už normálna?
Že sa o tom otvorene rozprávame (smiech). Nielen o sexe, ale aj o menštruácii, o smútku či o násilí, ktoré sme prežili. Myslím si tiež, že ľudia z generácie X sú možno prekvapení aj tým, že podľa prieskumov má Gen Z menší záujem o sex, či už osobne alebo v televízii a na plátne.
8. Sociálne siete vytvorili úplne nový typ intimity. Intimita, ktorá je rýchla, performatívna a často veľmi vizuálna. Mení to podľa teba aj naše očakávania od lásky?
Očakávania to určite mení, nielen podľa mňa, ale aj podľa vedeckého výskumu. Partnerov hľadáme v apkách, kde im sotva dáme pár sekúnd šance, vzťahy prezentujeme na internete, kde potom tie príspevky už navždy zostanú, a aj k večeri si sadáme s mobilom v ruke. Určite to ovplyvňuje naše prežívanie intimity.
Musím však dodať, že sociálne siete nezmenili samotnú podstatu toho, po čom v láske túžime. Stále chceme bezpečie a prijatie, väčšina mladých ľudí sa chce zamilovať a zosobášiť, tak to ukazujú aj prieskumy. Veľmi sa však vplyvom sietí zmenilo to, ako v našich očiach láska vyzerá. Je na každom z nás sa s tým kriticky vo vlastnej mysli vysporiadať.
9. Myslíš si, že ženy sú dnes skutočne slobodnejšie vo svojej sexualite, alebo sa len zmenili očakávania, ktoré na ne spoločnosť kladie?
Záleží, čo si predstavujeme pod slovom sloboda. Stále máme aj na Slovensku skupiny ľudí, ktorí čelia výrazne väčšiemu utláčaniu. Nemyslím si, že moja sloboda je porovnateľná s niekým, kto sa narodil ako lesba, žije v extrémnej chudobe bez prístupu k vzdelaniu či hoci len čistej vode, alebo naopak s niekým, kto narozdiel odo mňa ani len výzorovo a pôvodom vo väčšinovej spoločnosti nevytŕča.
Napriek týmto priepastným rozdielom však z celospoločenského hľadiska platí, že dostupnejšia antikoncepcia, vzdelávanie o sexuálnom zdraví, či možnosť vybrať si partnera a rovnako ho aj opustiť, spôsobili slobodnejšie prežívanie ženskej sexuality. Píšu sa o nej knihy, organizujú semináre, hovorí sa o nej v médiách.
Ale otvorilo to tiež dvere šarlatánom, ľuďom, ktorí predávajú zavádzajúce informácie alebo nebezpečné produkty, a tiež sa táto sloboda stretáva so silným odporom. Zvýšená sloboda žien slúži ako palivo pre radikalizáciu určitej časti populácie. Dôkazom je napríklad rastúca popularita manosféry alebo pomerne pravidelné pokusy o sprísnenie prístupu k interrupciám.
Tímea Krauszová archív
10. Zaujímaš ma ale aj ty. Čo si sa cez rozhovory o sexe a vzťahoch naučila sama o sebe?
Moja práca je jedno veľké zrkadlo. Neustále počúvam príbehy iných, nie vždy sú to ľahké a veselé príbehy, a do toho musím sledovať aj aktuálne dianie vo vede či v politike. Samozrejme, že to na mňa vplýva. Často prehodnocujem svoje postoje, skúmam sama v sebe, odkiaľ ich mám a či ich ešte stále chcem považovať za vlastné.
Práve skrz túto prácu som si napríklad uvedomila, ako veľmi široký záber má feminizmus: že sa týka aj prístupu k zdravotnej starostlivosti, toho, ako medzi sebou rozprávame alebo prečo si na seba dávame make-up. Zistila som tiež, že som si so sebou niesla určitú dávku hanby, ktorú so sexualitou v našich končinách spájame. Trvalo roky, kým som sa jej striasla, ale dnes rozumiem a verím, že je to prirodzená súčasť mňa a nie je na nej nič hanlivé.
11. Existuje niečo, čo si o láske myslela v dvadsiatke a dnes tomu už neveríš?
Že som ju našla, haha! A že ak budem mať lásku, všetko pôjde samo, čo podľa mňa nefunguje. Vzťahy si vyžadujú prácu, a to nie je zlá vec.
12. Čo tebe osobne dáva pocit intimity mimo romantických vzťahov?
Toto je krásna otázka. Nečakám, že intimitu alebo aj iné aspekty môjho života prežijem len v rámci romantických vzťahov, nezdá sa mi to realistické. Práveže s chuťou si napĺňam rôzne svoje potreby aj v iných vzťahoch alebo pri svojich koníčkoch.
Pokiaľ ide o intimitu, mám veľké šťastie na priateľstvá, v ktorých sa môžem úplne otvoriť. Moji najbližší ma poznajú do hĺbky a hoci to často vyžaduje určitú mieru odvahy, cítim sa pri nich dostatočne bezpečne na to, aby som sa im znovu a znovu otvárala.
Myslím si, že v dnešnej dobe, ktorá je veľmi zameraná na výkon a na ukazovanie úspechov napríklad na sociálnych sieťach je niečo veľmi vzácne na priateľstvách, ktoré zabúdame dokumentovať, lebo vždy strácame pojem o čase, keď sme spolu. Niekoľko takých mám a sú to moje spriaznené duše.
S intimitou sa mi spája v mysli aj zraniteľnosť, a tú prežívam v tanci. Je to veľký nekomfort a výzva, no zároveň zrkadlo pre moje telo aj pre moje vnútro. Každému, kto bojuje so sebavyjadrením nejakej svojej časti odporúčam vyskúšať lekcie tanca, mne najviac sadol dancehall a pole dance. Je to zábavné, ale aj veľmi terapeutické.
Zdroj úvodnej fotky: Tímea Krauszová archív
0 komentárov