Vianoce sú pre nás všetkých niečím výnimočným – časom, ktorý nás spája, dotýka sa našich sŕdc a vyvoláva spomienky na dôležité okamihy v našich životoch. V rozhovore s Maťom Ďurindom a jeho manželkou Mirkou sa dozviete, čo pre nich naozaj znamenajú tieto sviatky.
Podelia sa s vami o svoje osobné skúsenosti, o tom, ako ich Vianoce ovplyvnili počas ich života a rastu, a čo pre nich znamenajú vianočné tradície, ktoré spájajú rodinu. Tento rozhovor vám ukáže, prečo Vianoce nie sú len časom radosti a darčekov, ale aj chvíľou na hlbšie zamyslenie a uvedomenie si toho, čo je v živote naozaj dôležité.
1. Mirka, čo pre teba znamenajú Vianoce?
Vianoce sú pre mňa návratom do minulosti, cez spomienky, rituály, tradície a zároveň návratom k sebe, k tej mojej časti, ktorá túžila po väčšom pokoji, ktorý počas roka býva narušený povinnosťami všedných dní. Je to čas, keď ešte viac scitliviem a vnímam to, že aj ľudia sú omnoho citlivejší, pozornejší, sú si razom bližší a ten kus človečenstva sa mi na tomto období veľmi páči.
2. Prečo nás Vianoce konfrontujú s vlastnou smrteľnosťou a plynutím času spôsobom, ako to nerobí žiadne iné obdobie roka?
Vianoce sú náš akýsi individuálny psychologický symbol, nesú veľmi silnú informáciu o našom živote, našich tradíciách, rodine, hodnotách a zároveň je to obdobie na konci roka, a tak automaticky majú rovinu bilancovania. Toto obdobie aktivizuje tzv. pamäťovú nostalgiu. Rôzne vône, tradície a hudba v nás oživujú spomienky a my si uvedomujeme, ako sme prešli časom, náš život sa zmenil a aj ľudia v ňom.
Niektorí pre nás vzácni ľudia tu už, žiaľ, nie sú, no v spomienkach sa vraciame do obdobia, keď boli v našej blízkosti a tvorili náš pocit bezpečia. To je miesto, keď si omnoho viac uvedomujeme našu smrteľnosť a aj to, ako plynie čas, a my to nevieme ovplyvniť ani zastaviť.
Ja mám takú konkrétnu spomienku – vždy, keď zacítim vôňu mandarínok, okamžite sa vo mne spustí vianočný farebný film, kde som ako malé dievčatko a sedím pri štedrovečernom stole s mojou veľkou rodinou, užívame si tieto čarovné sviatky plné snehu, smiechu, rozprávok, blízkosti s rodinou a priateľmi.
3. Prečo si práve cez Vianoce uvedomujeme, kto alebo čo nám v živote chýba?
Vianoce sú obdobím zastavenia a stretnutí – sú silne kolektívne. Prirodzene sa očakáva, že to bude čas, ktorý bude ideálny a my máme konkrétnu predstavu, ako taký ideál vyzerá. A ak v tom čokoľvek chýba, uvedomujeme si to omnoho viac ako počas roka, keď ideme podstatnú časť života na autopilota.
To naše rýchle životné tempo, úlohy, zvyky tlmia pocit smútku či prázdnoty, no keď sa počas adventu preladíme na pocit blízkosti a stíšenia, všetko, čo bolo prázdne, sa nám javí prázdnejšie a všetko to, čo je plné, sa javí ešte plnšie. Vianoce akoby všetko znásobili. Zníži sa totiž vonkajší hluk a zvýraznia sa naše vnútorné hlasy a potreby.
Mirka Ďurindová archív
4. Ako nájsť rovnováhu medzi materiálnymi darmi a skutočnou hodnotou vzťahov?
Začnem od konca, už v otázke to máš totiž krásne pomenované, a to, skutočná hodnota vzťahov. Tá ale nie je závislá na množstve či veľkosti balíčkov. Vzťahy potrebujú komunikáciu, spoločný čas, zážitky.
Ak už ale chceme Vianoce prepojiť s darom, má to byť dar, ktorý vystihuje človeka, ktorého obdarúvame, ladí s jeho hodnotami, zameraním, túžbou. Taký dar by nemal prezentovať nás, náš status, ale toho, ktorému je ten dar určený. Ak sme dostatočne pozorní, ak vieme počúvať, všímať si človeka, nie je ťažké obdarovať ho niečím, čo ho naozaj poteší.
5. Prečo chceme mať perfektné Vianoce aj za cenu vlastného vyčerpania?
Keď ľudia cítia vnútorné napätie, neistotu či nemajú funkčné vzťahy, majú tendenciu sústrediť sa na to, čo dokážu mať pod kontrolou. Výzdoba, poriadok, darčeky, to všetko predsa vieme ovládať, je to kontrolované správanie, a to zmierňuje úzkosť, no zároveň veľmi vyčerpáva. A tak vzniká bludný kruh. Tiež sa v nás aktivuje vnútorný scenár z detstva, ako majú Vianoce vyzerať. Ak niekto rástol v prostredí, kde sa kládol dôraz na výkon, bezchybnosť, každý detail, mozog sa to iba znova snaží zopakovať.
Ale tiež je to aj stratégia, ako získať pochvalu, uznanie, teda potvrdenie, že som dosť. Takéto sviatky sú na úrovni obrazu toho, čo vysielam von a čo z vonku formou hodnotenia prijímam, ale žiaľ nie na úrovni prežívania, teda toho, čo je naozaj vo mne a o mne. Túžba po perfektných Vianociach je v skutočnosti iba túžbou po prijatí, pocite bezpečia a lásky.
Mirka Ďurindová archív
6. Kedy je zdravé zachovať tradície a kedy je čas vytvoriť si nové?
Tradície sú súčasťou našej identity, komunity a kultúry, no predovšetkým presvedčenia, že náš život má svoje korene a smer. Tvoria teda pomyselný most medzi našou minulosťou a prítomnosťou. Ak tradície podporujú našu identitu, spájajú nás s ľuďmi a rešpektujú potreby a hodnoty rodiny, má zmysel ponechať si ich.
Ak sa však z tradícií stala istá forma tlaku, neodrážajú to, kým sme dnes, bránia našej autenticite, je vhodné ich opustiť. Tradície majú zmysel len dovtedy, kým v nás pozitívne rezonujú a nie sú iba povinnosťou. Je všeobecne zdravé zachovať to, čo nám pomáha cítiť sa ukotvení, ale je rovnako zdravé vytvoriť nové rituály, ak potrebujeme cítiť, že náš život patrí nám a nie minulosti.
7. Čo je jedna vec, ktorú môžeme spraviť inak, aby mali Vianoce vyššiu hodnotu a zmysluplnosť?
Uf, iba jedna? Spomaliť. To nám pomôže stíšiť sa, sprítomniť a užiť si tú chvíľu. Nenútiť sa stihnúť všetky návštevy, akcie, dovolenku, nepreletieť tie sviatky rýchlosťou svetla … len si naplno užívať tú podstatu Vianoc s blízkymi, venovať im pozornosť, započúvať sa do nich, prehovoriť k nim a hlavne opustiť sociálne siete na podstatnú časť dňa. Skrátka, vychutnajme si reálne vzťahy, reálny život, prírodu, miestne uličky, deti, rodičov, priateľov a ten pokoj, ktorý Vianoce majú niesť.
8. A napokon – aká najväčšia zmena v tvojom živote ovplyvnila to, ako prežívaš Vianoce dnes?
Najprv to bolo obdobie, keď som sa natrvalo presťahovala z východného Slovenska do Bratislavy. Odísť z môjho rodného kraja bolo ako vytrhnúť svoje pôvodné korene. Začal čas osobného dozrievania a osamostatňovania sa. Na Vianoce som prichádzala na Východ už ako návšteva. Bol to zvláštny pocit a priznám sa, že to bolo veľmi ťažké a miestami i veľmi smutné. Keď sa nám však narodili naše dve deti, všetko sa zmenilo. Z Bratislavy sa stal môj nový domov.
Do toho času som Vianoce vnímala skôr z pohľadu dcéry a príchodom našich detí sa môj pohľad zmenil na pohľad matky. Už som to bola ja, kto sa staral o to, aby sa uchovalo to čaro Vianoc, ktoré som zažívala ako malá s mojimi rodičmi a blízkymi, keď sa o to starali moje babičky a mamka. A snažím sa o to dodnes. Preniesli sme si s mojim manželom vianočné tradície z oboch našich pôvodných rodín, a tak vznikli tie naše originálne Vianoce, ktoré milujeme.
Mirka Ďurindová archív
9. Maťo, máme pár otázok aj na teba. Vianoce sú pre mnohých ľudí výnimočným časom. Čo tebe osobne pripomínajú najviac – plynutie času, rodinu alebo hudbu?
Priznám sa, cez Vianoce si najviac uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. Celý rok žijem v termínoch našich koncertov, skúšok, ciest… a zrazu sa to zastaví. Vtedy si uvedomím, kto do môjho života prišiel, kto v ňom už nie je. Najviac mi v tom čase chýbajú rodičia, ktorí tu už nie sú.
Počas Vianoc často premýšľam aj nad tým, kam som sa ako človek posunul, aký kus cesty som prešiel s manželkou a deťmi. Ako rýchlo rastú pred našimi očami. Je to taký zvláštny súkromný moment, keď ako hudobník prestaneš hrať a zrazu zistíš, že práve ten kľud, keď všetko stíchne v tej koncertnej prestávke, má naozaj veľkú silu.
10. Máš niektoré vianočné rituály alebo tradície, ktoré si strážiš ako osobné, takmer posvätné?
Áno, mám, no nie sú to tie veľkolepé rituály. Skôr je to niekoľko malých momentov. Už roky si sviatočnú vianočnú chvíľu nechávam pre nás, pre moju rodinu. Stíšim telefón, sadnem si do obývačky a trávim čas s deťmi a manželkou. Tento rituál nás spája a mňa upokojuje.
V kariére sa neustále niečo deje, a tak takáto jednoduchá chvíľa je pre mňa naozaj posvätná. Pozorujem, komunikujem a zapájam sa do rodinných zvykov – do prípravy jedál, slávnostného stola, ochutnávam, zažínam svetielka v dome i vonku, rekapitulujem si, kam všelikam som poschovával darčeky, aby som ani na jeden náhodou nezabudol, pretože áno, aj to sa mi stáva (smiech), a potom ho musia priniesť napr. Traja králi (smiech). Bez toho všetkého by predsa neboli Vianoce.
11. Zažil si niekedy sviatky, počas ktorých si nebol s rodinou? Ako sa to podpísalo na tvojom prežívaní vianočného a novoročného obdobia?
Áno, zažili sme to. Hudobný život je krásny, ale niekedy aj tvrdý v tom, že aj počas tohto obdobia sa chcú ľudia zabaviť a pre mňa to znamená prácu. Hlavne na Silvestra som občas nebol doma. A úprimne, keď som bol mimo domova, veľmi mi chýbal ten pocit blízkosti, keď sme všetci spolu. Tieto skúsenosti ma naučili vážiť si rodinu ešte viac. Zistil som, že domov nie je miesto, ale tvoria ho ľudia, ktorí tam sú – moje dve deti Martinko a Barborka a manželka Mirka.
12. Keby si mal jednou vetou povedať fanúšikom, čo by si mali z tohtoročných Vianoc odniesť, čo by to bolo?
Aby sa nikam neponáhľali, aby netlačili na dokonalosť Vianoc, ale uvoľnili sa a viac si to užívali, lebo dokonalosť je občas v jednoduchosti. Aby si uvedomili, že žijeme v krajine, kde si tento komfort oslavy sviatkov môžeme dovoliť. Aby sa venovali sebe navzájom a užili si to. Pretože najkrajšie momenty Vianoc nie sú tie, ktoré odfotíme, zavesíme na sociálne siete, ale tie, pri ktorých zabudneme, že mobil vôbec existuje. Ja si takéto obdobie pamätám a veru bolo to dobré. (smiech).
Zdroj úvodnej fotky: Mirka Ďurindová archív
