Nízke sebavedomie dokáže poriadne potrápiť svojho nositeľa a skomplikovať mu život. V tom nám dáte isto za pravdu. Ale čím to vlastne je, že niekto by najradšej, bez zjavnej príčiny, chodil kanálmi, nie je dosť asertívny, naopak, ustráchaný je až až a necháva si mlčky nakladať – prácu, kritiku, vinu,... a iní chodia po svete hrdo, so vztýčenou hlavou, majú o sebe zásadne tú najvyššiu mienku a búchajú sa do pŕs, hoci možno nie vždy zaslúžene? Sebavedomie je mimoriadne ošemetná záležitosť. To nás však neodradilo a popátrali sme trošku po tom, čo ho ovplyvňuje a nakoľko s ním vieme samy pracovať. Chcete vedieť viac?
Odporúčame: Prírodná ochrana pred UV žiarením: Lacná, praktická, no zato účinná!
Čo je sebavedomie a kedy sa formuje?
Sebavedomie – to je, inými slovami, akési presvedčenie o sebe samom, o svojej hodnote, o svojich kvalitách či schopnostiach. Obraz o sebe si vytvárame už pomerne skoro – v čase od útleho detstva, cez dospievanie – a v dospelosti ho už máme väčšinou definitívne vykreslený. Obrovskú rolu tu zohráva rodinné zázemie, výchova, prostredie, v ktorom žijeme a v neposlednom rade skúsenosti, ktoré počas života naberáme.
Práve nízke sebavedomie dokáže človeka natoľko paralyzovať, že sa dobrovoľne a vedome postupne zrieka akéhokoľvek kontaktu s inými ľuďmi, jeho socializácia rapídne klesá, pretože sa medzi ľuďmi jednoducho necíti dobre. A tým sa v preklade zrieka užívania si života, pekných chvíľ a momentov.
Zlatá stredná cesta
Hoci v úvode sme spomenuli dva protipóly – nízke a vysoké sebavedomie, človek by mal pracovať na zlatej strednej ceste, teda na zdravom sebavedomí. Prejavuje sa tým, že hoci dokážeme byť na seba prísne, uznať si chybu či slabú stránku, stále sme si vedomé aj svojich pozitív a silných stránok, ktoré rozhodne nepodceňujeme. Ak sa aj necítite byť nositeľkami nízkeho sebavedomia, veľmi ľahko ho rozpoznáte u iných tým, že veľmi často, odhliadnuc od reči tela, používajú výrazy, ako snáď, prepáč, keby, vina alebo frázy, ako To bola len náhoda, To bolo len šťastie, To sa môže stať iba mne, Pri mojom šťastí, Čo si o mne pomyslia, Aj tak to nezvládnem, Už vidím, ako to dopadne a tak ďalej.
Nie, vôbec tým nechceme povedať, že tieto výrazy treba ihneď, raz a navždy vyškrtnúť zo svojho slovníka – to v žiadnom prípade nie! Psychológovia však poukazujú na to, že práve časté používanie týchto slov a fráz, bez ohľadu na kontext, je známkou slabého presvedčenia o svojich kvalitách, o tom, že niečo zvládneme, o tom, že sme niečo vykonali najlepšie ako sme vedeli, známkou pochybností, či sme dosť dobrí, známkou nízkeho sebavedomia.
Pozri aj: Podprsenka a rakovina prsníka: Pozri sa, ako spolu súvisia!
Reč tela
Ľudia s nízkym sebavedomím majú pomerne jednoznačnú reč tela. Uhýbajú pohľadom, hrbia sa, kráčajú so sklonenou hlavou a očami, zabodnutými do zeme, čím zo seba vyžarujú jediné: Ak nevidím, nie som videný. Pri komunikácii sa im trasie hlas, hoci najradšej sú, keď komunikovať vôbec nemusia, nezapájajú sa do debaty, ich podanie ruky je krátke, chabé a mľandravé. Ničím výnimočným nie je ani časté červenanie sa, spotené dlane a tréma, hoci aj cestou do potravín.
Takto môžete popracovať na zvýšení sebavedomia:
- Ak nízke sebavedomie vnímate ako výrazný deficit, ktorý vás obmedzuje v živote – vo vzťahoch, v práci, jednoducho v každej oblasti, nebojte sa navštíviť psychológa. Pomôže vám.
- Naučte sa povedať NIE!
- Povedali by ste, že aj zdravotný stav má vplyv na sebavedomie? Nízkym sebavedomím totiž veľmi často trpia ľudia s poruchou činnosti štítnej žľazy. Čo z toho vyplýva? Dbajte o svoje zdravie a kondíciu – upravte svoju životosprávu, nezanedbávajte preventívne prehliadky, doprajte si zdravé jedlo, pohyb, relax a dostatok kvalitného spánku.
- Priznajte si, že nízke sebavedomie výrazne znižuje kvalitu vášho života a neuspokojte sa s tým!
- Uvedomte si, že nie každý vás bude mať rád a nie každému sa budete páčiť. Tak to jednoducho je. Bez debaty. Bodka.
- Už myšlienka je čin. Preto si skúste v hlave opakovať, namiesto To určite nezvládnem, afirmáciu Spravím všetko pre to, aby som to zvládla. Má to veľkú silu – skúste to!
- Zaveďte si motivačný diár a každý večer si doň zapíšte, čo ste v daný deň spravili dobre, čo sa vám podarilo, za čo môžete byť na seba hrdé. Nezabudnite si zároveň stanovovať ciele, hoci len malé, ktoré si zapíšte a po čase skontrolujte, či sa vám podarilo ich dosiahnuť. Ak áno, pochváľte sa a poďakujte si.
Pozri si: Prepadávajú ťa depresívne nálady? Spoľahni sa na pomoc prírody!
