Leto 2014 má počasie naozaj neuveriteľné. Prší prakticky každý druhý deň a nezriedka sa jedná o krátke a rýchle prietrže mračien. To znamená množstvo nechcenej vody nie len v záhradách, v pivniciach a garážach, ale aj na cestách.
A práve pri vrstve vody väčšej než pol centimetra začína riziko vzniku aquaplaningu - teda straty ovládateľnosti vozidla. Viete ako s tým bojovať a ostať na ceste a v bezpečí? Tu je niekoľko cenných rád od skúseného ínštruktora bezpečnej jazdy SuperDRIVE.
Množstvá vody na cestách premávku prirodzene spomaľujú. V dlhých kolónach stráca čas mnoho z vás. Potom keď sa cesta konečne otvorí, hurá predbiehať. Samozrejme, prirodzená reakcia na frustráciu z vlečenia sa za ľaknutým osobákom, alebo preťaženým kamiónom. Ale POZOR! Na slovensku viac než vo väčšine krajín EÚ hrozí riziko silného aquaplaningu podstatne viac. Práve vďaka koľajám od preťažených kamiónov. Že sú naše cesty v hroznom stave, nie len po zime, ale celý rok je už snáď aj zbytočné rozoberať. Ale mnohé, na oko zdravé úseky mimo obcí trpia zdržiavaním vody v prevaleninách od trestuhodne preťažených mašín.
SuperDRIVE prináša rýchlokurz geniality:
Ako bojovať s aquaplaningom?
Aquaplaning? To sa mne nemôže stať!
V prvom rade si treba uvedomiť, že aquaplaning sa teoreticky týka každého vozidla, ktoré dokáže prekročiť 70-80 km/h. Prax je o čosi zložitejšia, lebo na to aby vznikol musí byť splených viacero podmienok. V zásade k nemu dôjde vždy, otázkou je pri akej rýchlosti... V drivej väčšine prípadov je aquaplaning záležitosťou jazdy v priamom smere. V zákrute je prakticky neriešiteľný, ale aj výnimočný.
Odporúčame prečítať: Čo by mali aj ženy vedeť o pneumatikách
Čo je aquaplaning?
...alebo voľne let/vznášanie sa na vode je stav, kedy pneumatika nedokáže zo stopy pri odvaľovaní odvádzať vodu adekvátne rýchlo jazde, teda jej otáčkam. Vo vyššej rýchlosti sa pred pneumatikou vytvorí vodná stena, ktorej tlak v istom momente prekročí tiaž vozidla na pneumatiku. Vtedy pneumatika stratí kontakt s povrchom a vznesie sa na vrstve vody. Keď k tomu dôjde na všetkých kolesách vozidla, stáva sa absolútne neovládateľné. Táto situácia je mimoriadne nebezpečná, pretože nie je možné meniť smer, brzdiť ani pridávať.
Dá sa s aquaplaningom bojovať?
Samozrejme! Pri istej rýchlosti vrstve vody na ceste podľahne každé vozidlo. Je však ohromný rozdiel, či je to pri 110, alebo 210 km/h. Prvou rýchlosťou jazdíme za dažďa na diaľnici celkom bežne asi všetci, tou druhou už snáď len šialenci :)
Odporúčame prečítať: Poraďte si s ľadom a snehom na ceste!
Čo aquaplaning podporuje?
- vysoká rýchlosť,
- staré a zjazdené pneu (dezén pod 3 mm je hazard!),
- široké pneu,
- ľahšie vozidlo,
- hĺbka vodnej vrstvy a jej dĺžka (problém začína pri hĺbke 5 mm a dĺžke nad 10m),
- štruktúra a materiál povrchu (betón je voči koľajám odolnejší),
- podhustené pneu.
Ako aquaplaning rozpoznať?
- volant je zrazu veľmi voľný,
- auto nereaguje na jemne zmeny smeru,
- otáčky motora prudko vyletia hore.
Anti Aquaplaningové opatrenia:
- NEJAZDIŤ V KOĽAJÁCH S VODOU!!!
- jazdiť nižšou rýchlosťou,
- dostatočne hlboký dezén (min. 4 mm),
- správne hustenie/jemné prehustenie (podhustenie je veľmi nebezpečné!),
- ťažšie vozdilo,
- užšie pneu (tie sú však horšie na mokrom a suchom povrchu)
Čo robiť/nerobiť?
- nepanikáriť a nebrzdiť ani netočiť volantom! Brzdenie aj snaha o zmenu smeru jazdy spôsobia v prípade kontaktu jedného kolesa, jednej strany vozidla neriešiteľný šmyk! Ak je brzdenie nevyhnutné (kvoli prekážke) treba tak urobiť postupným prerušovaným prišliapavaním pedálu, nie dupnutím. Treba ubrať plyn (na automate) alebo stlačiť spojku a počkať s volantom rovno kým rýchlosť pod vplyvom odporov (vody, valenia, vzduchu) klesne natoľko, že kolesá sa znova chytia. Znie to ako zdĺhavý proces, no reálne trvá 2-3 sekundy.
Zdroj: SuperDRIVE - Škola bezpečnej jazdy
