O podvýžive sa najčastejšie hovorí v súvislosti s chudobnými a rozvojovými krajinami, pre ktoré je spravidla charakteristická okrem iného aj nízka životná úroveň. Obyvateľstvo neraz čelí nezamestnanosti či nedostatočnej zdravotnej starostlivosti i vysokej úmrtnosti. Veľkým problémom môže byť nedostatok potravín a s ním súvisiaci hlad a podvýživa, ktoré sú v mnohých prípadoch v daných oblastiach príčinou úmrtí. Podvýživa je však celosvetovým problémom, ktorý sa v určitej miere môže vyskytnúť kdekoľvek. Ohrozené sú pritom rôzne skupiny obyvateľstva. Zistite viac o tomto probléme v nasledujúcom článku!
Čo môže spôsobiť podvýživu?
Pod pojmom podvýživa môžeme rozumieť stav organizmu, ku ktorému dochádza v dôsledku nedostatočného prísunu stravy, a teda potrebných živín, najmä bielkovín či sacharidov, taktiež ďalších pre telo nenahraditeľných látok. Odborne sa tomuto stavu či diagnóze hovorí aj malnutrícia. Ide o pojem odvodený z latinského slova malus, čo znamená zlý. Malnutrícia vzniká spravidla v dôsledku nepomeru medzi prísunom potravy, respektíve príjmom energie na jednej strane a výdajom energie, respektíve energetickými a výživovými požiadavkami organizmu na druhej strane. Podvýživa predstavuje stav, ktorý sa rozvíja dlhodobo a prechádza postupne viacerými štádiami, pričom v konečných vážnych prípadoch ohrozuje život jedinca. Existujú rôzne príčiny a rizikové faktory malnutrície. Môže ísť o prejav dlhodobého hladovania.
Podvýživa je značne rozšírená v rozvojových a chudobných krajinách, spája sa neraz s prírodnými katastrofami, hladomorom či extrémnymi obdobiami sucha, pričom tieto podmienky sťažujú prístup obyvateľstva k potrave. Medzi ďalšie rizikové faktory podvýživy radíme nechutenstvo či jednotvárnu stravu. Často sa tento problém vyskytuje pri poruchách príjmu potravy, akou je napríklad aj anorexia. Sekundárne môže podvýživa vznikať v dôsledku mnohých ďalších ochorení. Súvisieť môže s ochoreniami tráviaceho traktu a poruchami vstrebávania určitých živín, taktiež sa môže vyskytovať pri nádorových či rôznych infekčných ochoreniach alebo pri mentálnych poruchách. Podvýživa je tiež často problémoch starších ľudí.
Pozri aj: Pozor na otravu potravinami! Ako rozpoznať prejavy botulizmu včas?
Ako sa to prejaví na zdravotnom stave?
Dostatočná výživa je pre správnu funkciu organizmu a pevné zdravie nesmierne dôležitá. Ľudské telo v dôsledku podvýživy, a teda nedostatočného prísunu živín, skutočne trpí. Ak nedôjde k náprave a podvýživa pretrváva dlhodobo, môže spôsobiť rozvoj viacerých zdravotných ťažkostí a komplikácií. Charakteristickým prejavom malnutrície je v prvom rade úbytok svalovej hmoty a strata podkožného tuku. Jedinec má spravidla nízku telesnú hmotnosť, v závažných prípadoch je viditeľne vychudnutý. U detí sa môže objaviť celkové spomalenie rastu. V začiatočných štádiách sa môžu objaviť tráviace problémy, napríklad nevoľnosti či poruchy vyprázdňovania, taktiež je bežný nedostatok energie či malátnosť a nadmerná únava.
V dôsledku dlhodobej podvýživy dochádza k oslabeniu imunity a zhoršeniu obranyschopnosti voči infekciám. Následne dochádza i k zhoršeniu kvality nechtov, kožným problémom, spomalí sa hojenie rán. Neskôr sa môže objaviť chudokrvnosť. Podvýživa má negatívny vplyv prakticky na všetky systémy v ľudskom tele a postupne môže spôsobiť zlyhávanie orgánov. V dôsledku pokročilých stupňov podvýživy dochádza k rednutiu kostí, poruchám pečene, u žien tiež k vymiznutiu menštruácie. Bežné je zhoršenie psychického stavu. V extrémnych prípadoch vedie podvýživa k úmrtiu.
Nevyhnutný je dostatočný príjem živín
Podvýživa je stav, ktorý sa dá v začiatkoch zvrátiť a napraviť. Z dlhodobého hľadiska však spôsobuje celkové chradnutie organizmu, taktiež môže spôsobiť trvalé zdravotné ťažkosti a pri podcenení stavu môže byť liečba pomalá a zdĺhavá. Správna diagnostika a nastavená liečba dokážu zabrániť vzniku mnohých vážnych komplikácií podvýživy. V prvom rade je nevyhnutné problém identifikovať. Pri diagnostike sa do úvahy berú prítomné vonkajšie príznaky podvýživy u pacienta, posudzuje sa hmotnosť a výška, BMI index, stav podkožného tuku, z krvi sa zisťuje hladina základných látok v organizme a podobne. Liečba podvýživy pritom spočíva v odstránení jej príčiny. Ak ide o primárnu podvýživu, pričom problém vznikol na základe nedostatočného príjmu živín, je potrebné opätovné zaistenie ich prísunu. Pri vážnej podvýžive môže byť potrebná umelá výživová podpora. Živiny sa môžu podávať najskôr intravenózne, až neskôr sa pacientovi podáva klasická strava.
Liečba by mala byť postupná. Náhly masívny prísun živín do tela hladujúceho a podvyživeného jedinca môže spôsobiť komplikácie, napríklad i takzvaný realimentačný syndróm, ktorý predstavuje potenciálne smrteľné ochorenie. Ak sú príčiny podvýživy sekundárne, a teda podvýživa sprevádza nejaké iné ochorenie, je potrebné zamerať sa na liečbu tohto ochorenia, čiže napríklad psychických porúch pacienta, problémov so vstrebávaním živín a podobne. Prevenciou podvýživy je zabezpečenie pravidelnej stravy a dostatočného príjmu živín, na čo by o to viac mali dbať jedinci v rizikových skupinách, napríklad staršie osoby, jedinci s onkologickými alebo rôznymi chronickými ochoreniami, poruchami vstrebávania živín a ďalší.
Odporúčame: Keď budík nezaberá: Kedy sú problémy so vstávaním diagnóza?
