Zuzana nie je typ ženy, ktorá by vám hneď povedala, čo máte robiť. Skôr vás privedie k momentu, keď si to začnete uvedomovať samy. Pracuje s koučingom a Human Designom ako s nástrojmi, ktoré neponúkajú rýchle odpovede v dnešnom rýchlom svete, ale vytvárajú priestor na hlbšie pochopenie seba. Bez potreby zapadnúť do očakávaní. Jej práca stojí na schopnosti presne počúvať, klásť otázky, ktoré idú pod povrch, a sprevádzať ženy v období, keď sa staré identity rozpadajú a nové sa ešte len tvoria.
V tomto rozhovore sa so Zuzanou Dutkovou rozprávame o rozdiele medzi tým, čo si o sebe myslíme, a tým, kým skutočne sme, aj o tom, prečo je návrat k vnútornej autorite jedným z najradikálnejších krokov, aké dnes žena môže urobiť. Otvárame témy strachu, traumy, autenticity, ženského vyčerpania aj odvahy niesť plnú zodpovednosť za vlastnú spokojnosť.
1. Zuzka, ak by si mala v krátkosti vysvetliť žene, ktorá ťa ešte nepozná, čo v skutočnosti robíš, čo by si povedala?
Mám pocit, že celý život prebúdzam seba, a to moje prebúdzanie dokáže mať veľký vplyv aj na ostatných. Dokáže ich posilňovať v ich vlastnom prebúdzaní sa k sebe. Takže, odpovedala by som tak, že prebúdzam tých, ktorí chcú byť prebudení, a vyberú si mňa ako ich wake-up call v istej fáze svojho života. Využívam na to hlavne koučing a Human Design.
Jednou z krásnych techník, ktoré ako kouči používame, je napríklad vedomé počúvanie, reflektovanie počutého a zvedavé otázky. Koučing vedie klienta k tomu, aby objavil svoju pravdu a našiel v sebe zdroje ju žiť. No a Human Design je zas systém, ktorý nám na základe presného času narodenia dokáže popísať, ako je každý z nás unikátne nadizajnovaní tak, aby súladne interagoval so svojím okolím a žil tak naplňujúce vzťahy, prácu a život celkovo. Human Design je pre mňa často ako ťahák, ktorý mi odhaľuje, kto predo mnou sedí a aké témy pravdepodobne budeme riešiť.
Mapa Human Designu nám nielen že odhaľuje naše potenciály, ale aj naše slabé miesta a mechanizmy, ktoré nám v živote spôsobujú veľa bolesti. Na sedeniach sú práve toto cenné informácie, pretože nás vedú k tomu, na čom treba zamakať, aby sa klient postupne viac navracal do súladu so sebou, t.j. tým, kým naozaj je.
Instagram / @zuzanadi
2. Čo ťa priviedlo práve k Human Designu a koučingu? Zaujíma má, či to bol skôr nejaký osobný zlom, dlhá cesta hľadania, alebo akési vnútorné volanie?
Predtým, ako začala pandémia, som organizovala SWAPy oblečenia a mojím hlavným poľom pôsobnosti bola udržateľnosť v móde. Lenže organizovať akcie zo dňa na deň prestalo byť možné a mne sa v niečom na chvíľu zrútila moja identita. Teraz vidím, ako veľmi som už bola z tej práce vyhorená, vyfrustrovaná a nešťastná. Takže pandémia a všetky jej obmedzenia boli vlastne vykúpením z niečoho, čo už aj tak pre mňa dlho nefungovalo.
Počas jedného dňa, už neviem ktorého lockdownu, som stála v kuchyni, pozerala z okna a prebehla mi hlavou myšlienka, že si spravím koučingový výcvik. Mala som veľmi dobré skúsenosti s koučingom, dával mi zmysel, a tak som sa prihlásila na výcvik. Už počas neho som odkoučovala 100 platiacich klientov, a tak som si hneď na začiatku overila, že to je možné. A vtedy sa začala moja cesta, na ktorej ma stretávate teraz.
Human Design sa mi predstavil asi v rovnakom čase, cez moju vtedajšiu koučku, ktorá ho študovala a počas našich sedení využívala pri práci so mnou. Bola to ďalšia láska na prvý pohľad. Bol to systém, ktorý mi o rokoch dal povolenie byť sama sebou, pretože mi jednoducho a rýchlo vysvetlil, že to, čo som vnútri v sebe cítila, je naozaj pravda. A po prvý raz v živote som pocítila, že nie som vadná, len mám veci skrátka inak ako väčšina populácie.
V tom najzákladnejšom delení Human Design popisuje 4 energetické typy. Je to, akoby sme tu žili 4 rôzne a úplne odlišne fungujúce „druhy“ ľudí. Už len poznať svoj typ a precítiť, že to, ako to máš, je úplne v poriadku, vie klientom priniesť hlboký výdych.
3. S akým najčastejším mýtom o Human Designe sa stretávaš?
Neviem, či je to vypovedaný mýtus, ale zdá sa mi, že mnoho ľudí si myslí, že Human Designový výklad je jednorázová záležitosť. Že si sadneš, za 90 minút ti niekto povie, kým si, a hotovo. Nič nemôže byť vzdialenejšie pravde. Human Dizajn nám dáva veľmi zaujímavé informácie o nás, ale ak s nimi neexperimentujeme, sú to stále len zaujímavé informácie, ktoré sú nám vlastne nanič, lebo ich nežijeme. Ak sa niekto hodil do vôd práce na sebe, tak veľmi dobre vie, že jedna vec je niečo počuť (a napríklad rezonovať s tým) a úplne iná vec je žiť to.
Keď sa na konci 80. rokov Human Design dostal na tento svet, Ra Uru Hu, ktorý bol jeho poslom, hovoril o tom, že Human Design je tu pre deti, ktoré sa budú rodiť. To bolo skoro pred tridsiatimi rokmi a hovoril o deťoch, ktoré sa teraz rodia. Je veľký rozdiel robiť výklad pre bábätko a robiť výklad pre dospeláka.
Keď robím výklad pre bábätko, hovorím rodičom, ako sa k nemu majú správať, aby mu pomohli ostať tým, kým je, podporovali ho v jeho unikátnosti a učili ho napájať sa a dôverovať jeho vnútornej rozhodovacej autorite. Myslím, že tým rodičia svojim deťom odovzdávajú niečo, čo väčšina z nás nemohla dostať (lebo to skrátka nebolo možné).
Kdežto keď robím výklad pre dospeláka, popisujem mu, kým si myslí, že je, ale v skutočnosti tým vôbec nie je alebo nemusí byť. Že tam, v hĺbke neho, sa skrýva možno autentickejšia verzia jeho samého, ktorá čaká, kým si ju znovu objíme. Vďaka týmto informáciám a ich integrácii sa môže postupne ňou stať. Ale opäť opakujem, je tu dôležitá reálna práca s tým, čo bolo povedané. S tým môže pomôcť psychoterapia, koučing alebo iné techniky.
4. Aký problém alebo vnútorný stav žien dnes podľa teba najčastejšie riešiš – aj keď ho na začiatku samy ešte nevedia pomenovať?
Povedala by som, že je to hlboké stratenie sa v tom, kým nám povedali, aby sme boli, a identifikácia sa s týmto obrazom. A nekonečná práca na zisťovaní, kým naozaj sme pod tými nánosmi. To, čo nám o nás nahovára rodina, kultúra, spoločnosť, sociálne či médiá môže mať nekonečno negatívnych prejavov, odrážajúcich sa v našom myslení, cítení, vnímaní, nahliadaní na seba, svoje ciele, sny, túžby, chcenia, a to samozrejme ovplyvňuje aj naše nahliadanie na celý svet.
Nehovoriac o tom, ako hlboko nás formujú naše zranenia, ktoré často neboli videné a ošetrené láskavými svedkami, a tak zatvrdli v našich mysliach, srdciach a telách. Vymotávať sa z toho je dosť fuška. Niekedy mám pocit, že je to možno aj práca na celý život.
Instagram / @zuzanadi
5. Tu ešte mierne nadviažem na predchádzajúcu otázku - čo je podľa teba najväčšou výzvou pre ženy v dnešnom svete pri budovaní vnútorného kompasu a autenticity?
Vymotať sa z toho, čo je pravda a čo je trauma. Obe sú totiž v tele a obe sa cez telo manifestujú.
6. Veľa rozprávaš práve o pojmoch hlava vs. vnútorná autorita. Čo sa v živote ženy začne meniť, keď prestane robiť rozhodnutia hlavou a začne sa riadiť svojou vnútornou autoritou?
Povedala by som, že je dosť možné, že sa postupne začne meniť všetko. Od pohľadu na svet, cez to, s kým rezonuješ a s kým nie, až po to, čo naozaj chceš alebo nechceš robiť. A nemyslím tým len kariérne, ale všeobecne, každodenne. Čím viac vieme svoje rozhodnutia robiť v súlade s našou vnútornou autoritou, tým viac sa naspäť vyladíme na trajektóriu života, ktorý sme si sem prišli odžiť. Nie v zmysle osudu, že všetko je naplánované, nemenné a vytesané do kameňa, ale v tom zmysle, že na svojej ceste životom zažívame veci, skúsenosti a zážitky, ktoré nám naozaj patria.
Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s Human Designovou terminológiou: vnútorná autorita je naša rozhodovacia múdrosť. Popisuje spôsob, akým sa máme v tomto tele rozhodovať. Podľa Human Designu máme osem rôznych autorít, teda rozhodovacích spôsobov.
7. Mnohé ženy majú pocit, že musia byť stále aktívne, najviac produktívne a dostupné pre každého. Ako do tohto nastavenia vstupuje Human Design a prečo ho často spochybňuje?
Jednoducho. Human Design, ale nielen on, aj iné prístupy nám indikujú, že to je skrátka len spoločenské presvedčenie alebo nastavenie, ktoré sa z istých dôvodov, vtedy veľmi reálnych a pravdivých, sformovalo v minulosti a ťahá sa s nami až do dnešného dňa. Je úžasné, že si stále viac z nás uvedomuje nepravdivosť a obmedzenia tohto presvedčenia a mení ho.
Táto zmena však nie je príjemná, pretože často naráža napríklad na skostnatené presvedčenia o tom, ako sa žena má správať vo vzťahu, manželstve a pod. A to, samozrejme, zdvíha vlny odporu vo vzťahoch, rodinách, ale aj v spoločnosti. Ja osobne vnímam, že sme ako ženy svedkami aj účastníčkami veľkého prebudenia žien, ktoré ešte len začína, a som veľmi zvedavá, aký bude mať priebeh. Zatiaľ je to možno dosť boľavé, lebo vzťahy postavené na starých princípoch prosto končia. A za svoju spokojnosť platíme vysokú cenu vo forme dočasného nepohodlia.
8. Čo sa podľa teba deje, keď žena príliš dlho žije mimo tohto vnútorného nastavenia. Ako sa to prejavuje v jej každodennom živote?
Deje sa to, čo sa už stáročia deje naším mamám a babičkám. Žena chátra. Stráca svoju iskru a šťavu. Svoj kreatívny potenciál. Buď sa z nej stane poslušné dievčatko, ktoré drží hubu a krok a tíško trpí, kým si ju nenájde nejaká nevyliečiteľná choroba alebo Káli, ktorá deštrukčne seká hlava nehlava. Alebo niečo medzi tým.
Instagram / @zuzanadi
9. Riešiš aj témy strachu, a to je, podľa mňa, veľmi aktuálne v živote každého z nás. Ako rozlíšiť, či robím rozhodnutie zo strachu, zvyku, alebo z nejakého skutočného vnútorného súladu?
Myslím, že je to práca na niekoľko rokov, možno aj na celý život. Pre mňa je to o postupnom budovaní bezpečia sama v sebe a o budovaní dôvery (najlepšie na základe reálnych dôkazov a nie slepej viery) v to, že čokoľvek sa stane, tak to zvládnem. Alebo mi napadne požiadať o pomoc a nebudem sa v tom zbytočne trápiť sama, len preto, že sa bojím, že by som tým ukázala svoju slabosť a zlyhanie.
Meditácia, mindfulness, somatické cvičenia na budovanie bezpečia v tele, rôzne zdrojové aktivity, spoznávanie emócií a ich prejavov a iné techniky v tom určite vedia pomôcť. A z osobnej skúsenosti viem, že mnohí z nás z našej generácie v sebe nesieme hlboké rany, o ktorých často ani nevieme, a preto je veľakrát nevyhnutná práca s kvalifikovaným psychoterapeutom, ktorý nás vezme do procesov a pomôže nám integrovať traumy a zneutralizovať bolesť, ktorá svojvoľne riadi naše činy.
Čím viac sa s týmto hráme, tým pravdepodobnejšie je, že si začneme sami uvedomovať rozdiel, kedy ide o blokujúci strach a kedy je to informujúci strach. Čím viac dobrých skúseností máme s tým, ako príjemne sa cítime, keď pre seba urobíme niečo súladné, tým viac to pre seba chceme zabezpečovať. Až sa to možno jedného dňa stane jedinou možnosťou, ako žiť. Žiť v pravde so sebou, lebo inak to už ani nejde. Ako vidíš, ja nie som poslom žiadnych rýchlych „raz a navždy“ riešení. Neverím v ne, lebo rozhodne nič také nebolo súčasťou mojej doterajšej cesty.
10. Mení sa spôsob, akým ženy pristupujú k sebapoznaniu v roku 2026? Ak áno, ako?
Veľmi by som si priala, aby sme všetci, nielen ženy, pochopili, že uzdravovanie je o konaní, nie o zbieraní informácii. Keďže som koučka, mám vo svojom okolí ľudí, ktorí konajú, ale neviem, či je to realita aj tam vonku. Priala by som si, aby bola.
11. Čo by si chcela, aby si ženy z tvojho obsahu a práce odniesli dlhodobo?
Odvahu prijímať naozaj plnú zodpovednosť za svoju spokojnosť a svoj život. Aj keď je to sakra ťažké!
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @zuzanadi
0 komentárov