Každý z nás mal svoje detstvo, ktoré ho formovalo. Pre niektorých bolo šťastné a plné lásky, pre iných bolo poznačené stresom, strachom a bolesťou, ktorú zanechali neustále výkriky a kritika zo strany rodičov. Hoci sa na chvíľu zdá, že tieto krikľavé momenty sú dávno za nami, následky detstva, ktoré bolo plné neprimeraného zvyšovania hlasu, môžu mať dlhodobý vplyv na náš emocionálny a psychologický vývoj.
Aj keď sa dospelo, niektoré z týchto skúseností si so sebou nesieme celý život. V tomto článku sa pozrieme na to, aké dôsledky môže mať detstvo plné kriku a čo môžeme urobiť, aby sme si tieto následky uvedomili a riešili ich.
Ako nás ovplyvňuje krik rodičov?
Krik je zvyčajne považovaný za extrémnu formu komunikácie, ktorá je spojená so zvýšením emocionálneho napätia. Pre deti, ktoré sú vystavené tomuto druhu správania, môže byť veľmi ťažké porozumieť, čo sa deje, a prečo sú rodičia na ne takí nahnevaní.
Deti sa cítia zrazené, zmätené a neschopné vyjadriť svoje pocity v bezpečnom prostredí. Tento typ komunikácie môže mať okamžité aj dlhodobé následky na ich sebavedomie, schopnosť riešiť konflikty a vytváranie vzorcov správania v dospelosti.
Deti sa učia zo správania svojich rodičov. Ak je krik častou reakciou na každú malú chybu, dieťa sa môže naučiť, že emocionálne reakcie sú riešením problémov. Tento vzorec správania sa môže preniesť aj do dospelosti, kedy sa osoba môže stať citlivejšou na kritiku alebo sa môže zísť k svojim partnerom, kolegom či deťom podobným spôsobom. Vďaka tomu sa narúša schopnosť budovať zdravé vzťahy.
Následky kriku v detstve pre sebavedomie a sebaúctu
Jedným z najvážnejších dôsledkov, ktoré si môžeme niesť z detstva plného kriku, je narušené sebavedomie a sebaúcta. Keď sú deti neustále vystavované kritike, nie sú schopné vybudovať si pozitívny obraz o sebe. Môže sa stať, že sa začnú považovať za neschopné, zlé alebo nedostatočné. Tento vnútorný pocit nedostatočnosti môže pretrvávať aj v dospelosti, čo vedie k problémom v osobných vzťahoch, pracovnom živote a celkovom vnímaní svojej hodnoty.
Osoby, ktoré vyrastali v takomto prostredí, môžu byť neustále pod tlakom, snažiť sa neustále uspokojiť ostatných a obávať sa kritiky. Tieto pocity strachu z kritiky alebo odmietnutia môžu viesť k úzkostným stavom, depresii a neustálemu hľadaniu potvrdzovania vlastnej hodnoty.
Depositphotos
Vytváranie nebezpečných vzorcov správania
Krik a agresívna komunikácia môžu tiež formovať správanie, ktoré sa stáva druhou prirodzenosťou v dospelosti. Ak ste vyrastali v prostredí, kde bol krik bežným spôsobom, ako sa riešili problémy, môžete sa neskôr aj vy uchýliť k tomu, že reagujete na stres alebo frustráciu rovnakým spôsobom. Tieto vzorce správania sa môžu prenášať do vašich vzťahov, čo môže spôsobovať konflikty a nedorozumenia.
Napríklad, ak ste vo svojom detstve zažili, že na vás rodičia kričali, keď sa stali veci, ktoré sa im nepáčili, je možné, že v dospelosti budete vyhľadávať podobné emocionálne vzorce. Takéto chovanie môže nielen spôsobovať napätie medzi vami a vašimi blízkymi, ale aj narúšať vzťahy a znižovať ich kvalitu.
Strach z neúspechu a perfekcionizmus
Pre niektorých ľudí môže detstvo, v ktorom sa neustále stretávali s krikom a očakávaniami, že budú vždy dokonalí, viesť k vývoju perfekcionizmu. Tento strach z neúspechu sa môže stať niečím, čo ich poháňa vo všetkých oblastiach života. Perfekcionisti majú tendenciu byť neustále pod tlakom, aby dosiahli viac, čo môže spôsobiť chronickú únavu, stres a vyhorenie.
Emocionálna uzavretosť a problémy s vyjadrovaním pocitov
Ďalšou výzvou, ktorú si môžeme niesť zo strastiplného detstva, je emočná uzavretosť. Keď sú deti pravidelne konfrontované s krikom, začnú sa brániť tým, že sa uzavrú a prestanú vyjadrovať svoje pocity. Tento typ uzavretosti môže pokračovať aj v dospelosti, kedy sa vyhýbajú otvoreným diskusiám o svojich emóciách a potrebách. To môže viesť k problémom v osobných vzťahoch, pretože partneri alebo priatelia môžu cítiť, že sú emocionálne vzdialení.
Ako zmeniť vplyv minulosti?
Aj keď sa tieto následky môžu javiť ako nezmazateľné, existuje spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. Zvládanie a prekonávanie vplyvu detstva plného kriku je proces, ktorý zahŕňa sebareflexiu, pochopenie minulosti a prácu na sebe. Mnohé osoby, ktoré zažili tieto traumy, sa rozhodnú vyhľadať odbornú pomoc – psychoterapiu alebo podporu od trénerov osobného rozvoja.
Dôležité je naučiť sa, ako vyjadrovať svoje pocity, pracovať na sebavedomí a zlepšiť svoje komunikačné schopnosti. Taktiež, keď sa stanete rodičom, je dôležité si uvedomiť, že vaše deti sú vzorom pre to, akým spôsobom budú reagovať na problémy. Buďte trpezliví, láskaví a jemní – zmeniť vzorce správania sa vyžaduje čas, ale je to možné.
Rodičovský krik môže zanechať hlboké stopy na emocionálnom vývoji detí, ktoré sa so sebou nesú aj v dospelosti. Sebavedomie, vzťahy a emocionálne zdravie môžu byť ovplyvnené negatívnymi vzorcami správania, ktoré sa vytvorili v detstve. Avšak dôležité je vedieť, že máme moc tieto následky zmeniť.
S ochotou pracovať na sebe, pochopiť svoju minulosť a učiť sa novým spôsobom reagovať na stres a frustrácie, môžeme obnoviť našu emocionálnu pohodu a budovať zdravé vzťahy. Každý deň je novou príležitosťou na to, aby sme si uvedomili, čo nám škodí, a rozhodli sa zmeniť.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
