Eva Hrivňáková: Uvedomila som si, že sa nemusím všetkým páčiť – a že je to úplne v poriadku

Na slovenskom Instagrame vyrástol za posledné roky fenomén, ktorý neprehliadnuteľne mení to, ako sa u nás pozeráme na ženskosť, starnutie aj sebavedomie. Eva Hrivňáková - manažérka s dlhoročnou kariérou, mama dvoch dospelých synov, žena so šedivými vlasmi, ktoré sa stali jej symbolom slobody - sa zrazu objavila pred kamerou s takou prirodzenosťou, až tým mnohých zaskočila.

Nie je influencerka v tradičnom slova zmysle. Neskáče po trendoch. Nesnaží sa pôsobiť mladšie, než je. Práve naopak, ukazuje, že autenticita má v sebe viac odvahy než akýkoľvek filter. Kým mnohé ženy roky zápasia s tým, či môžu starnúť verejne, Eva to urobila úžasným gestom. 

Jednoducho prestala farbiť vlasy, prestala sa skrývať a prijala to, kým je. Jej pokojná energia, otvorenosť a ľudskosť oslovili tisíce sledovateľov. V jej videách nie je kalkul, ale život. V našom rozhovore odhaľuje, čo ju priviedlo na sociálne siete, ako našla odvahu na zmenu aj po 50-ke, čo ju formovalo a prečo verí, že ženy jej generácie si zaslúžia oveľa väčší priestor, než aký im spoločnosť doposiaľ nechávala.

Prečítaj si horoskop na dnes

1. Eva, nie je úplne tradičné vidieť na slovenskom Instagrame ženu vo vašom veku, ktorá sa rozhodne postaviť pred kameru s takou prirodzenosťou, pokorou a zároveň odvahou, ako to robíte vy. Čo bol ten impulz, ktorý vás priviedol k rozhodnutiu vôbec vstúpiť do online priestoru?

Môj prvý osobný príspevok som urobila na Instagram po mojom prvom fotení pre jednu mladú a talentovanú slovenskú návrhárku, ktorá ma oslovila na prezentovanie jej modelov. Imponovalo mi to, nakoľko som bola v tom čase už 50-ročná a šedivá dáma. Nikdy predtým by mi nenapadlo, že sa toto udeje. V tom období to nebolo vôbec bežné, len sem-tam som stretávala dámy s priznanými šedivými vlasmi. A zároveň mi dodávala v tomto smere odvahu skvelá, odvážna a excentrická instagramová dáma Iris Apfel (umrela v roku 2024 vo svojich 102 rokoch), ktorú som ja sledovala a milovala jej: „More is more & less is a bore.“

Rádiologická technička Simona Belová: Neplánované veci sú vždy tie najlepšie

Rádiologická technička Simona Belová v našom rozhovore zdieľa svoje skúsenosti z náročnej práce, ale aj to, ako sa jej podarilo rozbehnúť e-shop BeSimie.

Následne, aj na základe pozitívnych reakcií môjho okolia a spätných väzieb na sieťach, som začala pomaličky kreatívne rozmýšľať, tvoriť, strihať videá a postupne pridávať svoje príspevky na Instagram pod mottom: „Žijem, tvorím, bavím sa aj v mojom veku.“

Výrazne ma v tom podporoval a dodnes podporuje môj syn, ktorý vyštudoval reklamu/marketing na vysokej škole v Prahe a sám je aktívny, kreatívny, úspešný na sieťach. Rovnako môj manžel, ktorý si už pri mne po tých mnohých spoločných rokoch zvykol, akceptoval moje výmysly a potešenie zo zmeny.

2. Keď ste si zakladali svoj Instagramový profil, čo ste od toho očakávali?

Nemala som žiadne očakávania, len ma to zaujalo a chcela som to vyskúšať, či už z hľadiska sietí samotných (ako siete fungujú, prečo to mladých ľudí tak baví a prečo tam trávia veľa času), rovnako z pohľadu, či moje príspevky môžu niekoho zaujímať. Rovnako som cez siete vždy vedela a videla, čo sa aktuálne mojim deťom deje v ich životoch. Oboch synov som mala v ich mladom veku už v zahraničí, či už pracovne, alebo študijne. A bola to cesta, ako byť vo väčšej pohode, že aj reálne vidím, čo robia.

3. Vaša otvorenosť a priam až pokojná autentickosť pôsobia veľmi prirodzene. Bolo to tak vždy, alebo ste si k tomu museli vybudovať cestu?

Vôbec nie. Ako mladé dievčatko som bola skôr introvertná. Veľmi senzitívna, v dobrom slova zmysle. Vždy som bola intuitívna, vnímavá a hĺbavá, veľa som čítala. Mala som bohatý vnútorný svet, málo kamarátok/kamarátov, vystačila som si sama - v prírode, so zvieratkami, kreslením, tvorením, čítaním, pozorovaním mojej starej mamy, ktorá bola známa dedinská krajčírka. K nej chodilo veľa krásnych dám, šila im krásne modely. Keď odišli po skúške, často som si ich šaty obliekla, krútila sa pred zrkadlom a vytešovala sa sama so sebou.

Postupne, ako som rástla, naberala som životné skúsenosti, rástlo aj moje vnútorné dieťa. Keď mi chýbalo pochopenie, učila som sa, ako si svoje emócie zvedomiť, vypočuť - bez kritiky. Keď mi chýbala láska, dopriala som si láskavosť a oddych. Vždy, keď som stretla niečo nové, hľadala som v literatúre či v okolí odpovede, ako by sa to dalo lepšie zvládnuť. A ak človek hľadá, život mu ponúka odpovede - v podobe tých správnych ľudí (a nemusia byť práve tí chápajúci, ale v tom momente ich potrebujeme mať nablízku) či inšpirácií. Najväčším prezretím bola pre mňa kniha Senzitivní lidé - je to taký praktický sprievodca pre nás, ktorí sa cítime byť iní.

4. Slovenská spoločnosť ešte stále nie je úplne zvyknutá vidieť staršiu ženu na sociálnych sieťach ako aktívnu, sebavedomú a modernú osobnosť. Zažili ste v súvislosti s tým nejaké predsudky alebo reakcie, ktoré vás prekvapili?

Hneď na začiatku, keď som si nechala vyrásť šedivé vlasy a chcela som dať ľuďom vedieť, že toto som teraz ja (lebo ma na ulici často nespoznávali), som pridala svoju prvú fotku so šedivými vlasmi na Instagram a Facebook. Reakcie sa rôznili - od tých podporujúcich až po tie, že som sa asi zbláznila a že už neviem, čo od dobroty. Prečo si svoje čierne vlasy prefarbujem na biele. Že vyzerám oveľa staršie a pod.

Nakoľko som bola v tom čase s mojou premenou vnútorne už vyrovnaná, darilo sa mi tieto reakcie brať s nadhľadom a s kľudom som vysvetľovala svoj postoj. Že to takto chcem, takto to cítim a takto to budem mať, pokým ma to neprestane baviť. Že to, čo vidia, som ja a moje prirodzené, nefarbené vlasy.

Ladislav Zsembera: Citlivá pleť je dnes už oficiálna diagnóza a jej výskyt výrazne stúpa

Rozhovor s odborníkom odhaľuje najčastejšie skincare chyby, mýty aj prehnané trendy. Praktické a overené rady, ktoré menia pohľad na starostlivosť o pleť.

5. Máte pocit, že staršie ženy sú u nás stále vnímané najmä cez prizmu veku?

Myslím si, že sa to už za tých pár rokov posunulo. Stále viac a viac vidieť autenticitu dám, sú sebavedomejšie a mnohé bez väčších obáv. Je to však veľmi individuálne - v závislosti od toho, v akom životnom cykle sa dáma nachádza, čo práve rieši, od miery sebalásky, sebaprijatia, trpezlivosti k sebe a okoliu. Viete, nevieme zmeniť iného názor, vieme zmeniť len vlastný postoj.

6. Vaše šediny sa stali tak trochu vaším poznávacím znamením. Mnohé ženy tento krok v sebe riešia roky - čo bolo tým rozhodujúcim bodom pre vás?

Bola to súhra viacerých okolností. V tom období som pracovala pre jednu veľkú korporáciu na vysokom manažérskom poste už 20. rokom. Vnútorne som začala cítiť istú nespokojnosť. Práca ma bavila menej, necítila som v sebe tú iskru, ktorú predtým. Mala som pocit, že chcem prežívať ešte niečo iné než to zabehnuté, isté a svojim spôsobom zároveň krásne, ale zväzujúce (vysoký plat, vysoký post, známi ľudia okolo...). Silnela moja túžba po zmene.

Nechcelo sa mi už farbiť vlasy každé dva týždne, nechcelo sa mi nosiť obleky a byť zviazanou systémom. Všetko vo mne to kričalo a dozrelo až k dohode o odchode a k návratu k prirodzeným vlasom.

7. Predsa len, šediny sú téma, ktorú spoločnosť dlhé roky spájala so starnutím. Prekvapila vás spätná väzba žien, ktoré vo vás videli možno nejakú tú odvahu? 

Tak, ako som už popisovala vyššie, reakcie boli rôzne. No zároveň ma ani tak neprekvapili - čakala som rôznosť názorov. Skôr ma prekvapila formulácia názoru. Aj dnes je bežné na sieťach vidieť konštruktívnu a slušne vyjadrenú kritiku alebo opačný názor, až po osočovanie, hejty a vedomé ubližovanie (mnohokrát to vypovedá skôr o probléme adresáta, nie prijímateľa). A pritom je to také jednoduché - keď sa mi niekto nepáči, tak ho nesledujem. A tiež, ak nemám čo pekné povedať, tak som radšej ticho.

8. Hovorí sa, že po štyridsiatke začneme viac rozumieť sami sebe. Súhlasíte? Ako sa v priebehu rokov zmenil váš vzťah k vlastnej kráse? 

Keby to bolo paušálne po štyridsiatke, bolo by to fajn! Žiaľ, opäť je to individuálne. Niekto zostane naveky dieťaťom, iný robí všetko preto, aby sa posúval. Tým, že som riadila 10 rokov oddelenie vzdelávania, mala som možnosť získať toľko inšpirácií k osobnému rozvoju, ktoré ma určite ovplyvnili. 

Absolvovala som veľa osobnostných testov, dostala veľa spätných väzieb od mojich kolegov, detí, manžela a okolia, ktoré mi robili zrkadlo. Prečítala som množstvo literatúry, absolvovala veľa školení. Čiastočne aj tomuto pripisujem, že sa dnes už lepšie poznám a už ma vlastná reakcia až tak neprekvapí (menej sa hnevám, viem sa viac smiať sama nad sebou).

Učiteľka jogy Denisa Šiška: Autenticita nevzniká prispôsobením sa svetu, ale nájdením vlastného JA

Učiteľka jogy a mama Denisa Šiška úprimne o tom, že spiritualita začína v každodennom živote. Prečítajte si rozhovor o sile, ktorú v sebe nosí každá žena.

9. Je niečo konkrétne, čo vám pomohlo cítiť sa vo vlastnom tele slobodnejšie?

Rôzne zdravotné ťažkosti, moje operácie, úmrtia v rodine, ťažké životné situácie ma posilnili a aj mi zvedomili, že po každom horšom dni bude aj lepšie. Že niektoré boje nestoja za to. Že keď je dobre, tak sa máme tomu tešiť. Keď nejde o život, nejde o nič.

10. Patríte ku generácii, ktorá bola vedená skôr k nenápadnosti než k sebavyjadreniu. Ako ste sa naučili vystúpiť z tejto neviditeľnosti, ktorú spoločnosť ženám vášho veku dlhé roky vnucovala?

Nemám na to, žiaľ, univerzálny návod. Uvedomila som si hlavne, že sa nemusím všetkým páčiť, že ľudia prichádzajú a odchádzajú z našich životov z rôznych dôvodov a že je to úplne v poriadku. A toto poznanie oslobodzuje.

11. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké by to bolo, keby ženy vašej generácie boli v médiách a online priestore viac viditeľné?

Bolo by to pestrejšie, viac by nás to prepájalo. Mladosť, energia, nápady, prežitky, skúsenosti a pohľady rôznych generácií by viac vplývali na našu trpezlivosť, vzájomné pochopenie, uvedomenie si, že nič nie je čierno-biele.

12. Dostávate správy od žien vo vašom veku alebo aj mladších? Zaujímalo by nás, čo vám najčastejšie píšu.

Ďakujem za všetky pozitívne komentáre, krásne slová, ktoré dostávam najčastejšie - doslova: „Je skvelé, čo robíš.“ „Vždy si rada pozriem tvoje videjká.“ „Ja z teba odpadnem, kde berieš tú odvahu?“ a pod. Na opačnom spektre: „Choď už do dôchodku, babka.“ „Mladá starou chcela byť.“ „Tie rifle by si už nemala nosiť.“ a pod. No je to pre mňa zaujímavá sociálna štúdia, je zaujímavé vidieť spätnú väzbu. Pozitívna poteší, negatívna, ale konštruktívna, ma núti sa zamyslieť. Hejt neriešim (na chvíľu zabolí, ale prevažne je to o pisateľovi). 

13. Čo je niečo, čo o vás ľudia na Instagrame vôbec netušia, no výrazne vás to formuje?

Už v 17 rokoch som absolvovala vážnu operáciu a povedali mi, že zrejme nebudem mať deti. Veľmi mladá som sa potom vydala a mala našťastie dvoch chalanov - zdravých, múdrych a šikovných. Prešla som si mnohými ďalšími zákrokmi a diagnózami, ktoré moje veľmi mladé JA formovali. 

Žiaľ, veľmi skoro mi umrel ocko, mamina sa potom dlho trápila. Tvrdo som pracovala, aby sme sa mali dobre. Som celoživotný manažér, či už vo fabrike, bankovom sektore alebo verejnej správe - na LinkedIne si vedia čitatelia pozrieť môj profil. Všetky tieto okolnosti a ľudia, ktorí boli okolo mňa v tých situáciách, ma samozrejme formovali.

14. Každá žena má vlastný spôsob, ako sa vracia k sebe - aký je ten váš? Máte nejaký rituál, ktorý vám pomáha, keď sa cítite preťažená alebo neistá?

Každodenné dychové cvičenia, chôdza či otužovanie mi nesmierne pomáhajú. Vekom sa už viem rýchlejšie ukľudniť a odpovedať si na otázku, čo je to, čo ma práve hnevá - hľadám odpovede v sebe. Keď to potrebujem, kričím do vankúša, poplačem si, poviem si, že zajtra bude lepší deň. Vždy, keď je najhoršie, poviem si nahlas: „Si krásna, zdravá, milovaná/milujúca, žiješ bohatý a zmysluplný život.“

15. Ak by ste mohli dať dnešným ženám jednu jedinú radu, ktorá vám samej zmenila život, čo by to bolo?

Fuu, toto je ťažké, lebo každá máme tú svoju cestu. Ale ak mám predsa niečo odkázať - nech sú odvážne, ak niečo chcú, nech si za tým idú. I keď to nevyjde a urobia chybu, aspoň to skúsili a nebudú si to potom vyčítať. Život je krátky.

Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @evahrivnakova71, Eva Hrivnakova archív