V dnešnej dobe sa zdá, že telefón, tablet či iné obrazovky sa stali akousi neoddeliteľnou súčasťou každodenného života - nielen nás dospelých, ale aj detí a dospievajúcich. Zatiaľ čo dospelý človek často dokáže intuitívne rozpoznať chvíľu, keď je načase urobiť si prestávku, odložiť mobil a presmerovať pozornosť na niečo pokojnejšie, dieťa to takto ľahko nedokáže. Jeho schopnosť sebaregulácie, zvládania impulzov a uvedomelého rozhodovania je totiž stále vo vývoji.
Práve preto je pre deti omnoho náročnejšie spraviť krok späť, prerušiť príťažlivý obsah a prepnúť do offline sveta - najmä ak sa ich mozog nachádza v období, keď je obzvlášť citlivý na intenzívne podnety. A aby sme tomu skutočne porozumeli, potrebujeme sa pozrieť na to, čo sa v detskej hlave deje, čo im digitálny svet ponúka a čo môžeme my dospelí urobiť, aby sme ich týmto svetom previedli s porozumením.
Koľko času deti skutočne trávia pred obrazovkami?
Údaje, ktoré máme k dispozícii, sú pomerne výpovedné a často aj prekvapivé. Veľká metaanalýza publikovaná v JAMA Pediatrics, ktorá spojila výsledky z 95 samostatných prieskumov (celkovo išlo o viac než 89-tisíc detí), ukazuje, že len malá časť detí do piatich rokov dodržuje odporúčané limity pre maximálny denný čas strávený pred obrazovkami.
Zistenia hovoria jasne - obrazovky používajú dlhšie, než odborníci odporúčajú. Len približne štvrtina detí mladších ako dva roky a niečo vyše tretiny detí vo veku dva až päť rokov má kontakt s obrazovkou kratší než hodinu denne, čo je odporúčaný limit. Drvivá väčšina ho presahuje, často výrazne.
A pri starších deťoch a tínedžeroch je situácia ešte výraznejšia. Adolescenti vo veku 13 až 18 rokov strávia pred obrazovkou v priemere až 8,5 hodiny denne. Je to skoro ako druhá pracovná zmena. A niekto by mohol povedať, že aj novodobá norma ich generácie. Vyvoláva to však otázku, prečo je to tak? A čo to znamená pre vývoj mozgu či správanie?
Prečo trávia pred obrazovkami až toľko času?
Keď sa na to pozrieme hlbšie, dôvodov je hneď niekoľko. Niektoré pramenia priamo z biológie a vývoja detského mozgu, iné z moderného životného štýlu, ktorý digitalizácia priniesla do rodín po celom svete. Najzásadnejšiu úlohu zohráva prefrontálna kôra - oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za plánovanie, rozhodovanie, kontrolu impulzov či reguláciu emócií. U detí je táto oblasť ešte nezrelá a vyvíja sa pomaly, pričom plnú funkčnosť dosahuje až približne po dvadsiatom roku života, často aj neskôr.
Kým sa tak stane, deti a tínedžeri sa prirodzene viac riadia emóciami, okamžitými podnetmi a impulzmi, ktoré prichádzajú v danom momente. Digitálny svet - dynamický, farebný, rýchly a presne cieliaci na odmeňovací systém mozgu - je pre ne mimoriadne silný stimul.
Keď mobil ponúka neustály tok odmien v podobe nových notifikácií, videí či herných úspechov, ešte nevyzretý mozog dieťaťa jednoducho nemá dostatok mechanizmov na to, aby mu dokázal odolať. Preto sa môže zdať, akoby bolo dieťa prilepené k obrazovke, no v skutočnosti je to len prirodzená reakcia jeho mozgu, ktorý hľadá potešenie, rýchle uspokojenie a vzrušenie, ktoré offline svet poskytuje pomalšie.
Freepik
Digitálny svet je navrhnutý tak, aby deti lákal
Moderné aplikácie, hry či sociálne siete sú optimalizované tak, aby udržali pozornosť čo najdlhšie. Každý nový lajk, komentár, nový level v hre alebo odporúčané video aktivuje dopamínový systém - ten istý mechanizmus, ktorý stojí za pocitom radosti a uspokojenia. Pre dospelého človeka, ktorý má vybudované isté skúsenosti, návyky a mentálne filtre, je relatívne jednoduchšie povedať si dosť. Dospelý dokáže včas rozpoznať únavu, presýtenie či potrebu oddychu. A aj to niekedy otázne. O čo náročnejšie to môže byť pre dieťa?
Dieťa však túto schopnosť ešte len získava. Je to proces, ktorý vyžaduje roky postupného učenia, skúšania, omylov a správnych príkladov v jeho okolí. A práve preto je pre deti oveľa náročnejšie telefón odložiť, aj keď to intuitívne cítia rovnako ako my. Nemajú však vybudované dostatočne silné mechanizmy, ktoré by ich chránili pred nadmerným pôsobením digitálnych lákadiel.
Sociálne a rodinné prostredie situáciu ešte zosilňuje
Dôležitým faktorom sú aj rodinné návyky a spoločenské normy. V mnohých domácnostiach je bežné, že telefón drží v ruke každý - rodičia, starí rodičia, starší súrodenci. Ak dieťa vidí, že obrazovky sú súčasťou každej chvíle, veľmi rýchlo ich začne považovať za prirodzenú súčasť svojho dňa. K tomu sa pridáva aj realita moderného rodičovstva. Niekedy je najjednoduchším riešením podať dieťaťu mobil, keď potrebujeme rýchlo dokončiť prácu, sústrediť sa, vybaviť telefonát alebo si dopriať chvíľu oddychu. Je to ľudské a pochopiteľné, no zároveň to dieťa učí, že telefón je univerzálne riešenie na nudu, nepohodu alebo ticho.
Problém nastáva, keď sa obrazovka stane primárnym zdrojom zábavy, stimulácie či emocionálnej regulácie. Ak dieťa nemá dostatok alternatív, či už vo forme pohybu, hry, kreativity, alebo času stráveného s rodičom, digitálny svet veľmi ľahko zaplní prázdne miesto.
Čo ukazujú výskumy o vplyve obrazoviek na vývin detí?
Vedci sa v posledných rokoch intenzívne venovali tomu, ako čas strávený pred obrazovkami ovplyvňuje detský vývin. Výskumy ukazujú, že nadmerné používanie obrazoviek môže spomaliť alebo narušiť vývin reči, motoriky, sociálnych zručností či schopnosti riešiť problémy.
Jedna z najrozsiahlejších štúdií, ktorá sledovala tisíce detí od jedného roka, ukázala, že čím viac času deti trávili s obrazovkami, tým vyššie bolo riziko oneskoreného vývinu v oblastiach, ktoré sú pre budúci život úplne zásadné. Podobné výsledky sa ukázali aj pri sledovaní v neskorších rokoch, čo znamená, že dopad nie je krátkodobý, môže pretrvávať aj dlhšie obdobie.
Výskumy tiež poukazujú na to, že deti, ktoré trávia pred obrazovkou viac času, môžu mať väčšie problémy so správaním, emocionálnou stabilitou či koncentráciou. Nie preto, že obrazovky škodia samé o sebe, ale preto, že nahrádzajú čas, ktorý by dieťa mohlo venovať pohybu, hre, komunikácii alebo spánku - aktivitám, ktoré sú pre zdravý vývin úplne nevyhnutné.
Menej pohybu, menej spánku, menej reálnych skúseností
Keď obrazovky zaberú príliš veľký priestor v živote dieťaťa, z prirodzeného dňa postupne vytláčajú všetko to, čo je pre vývin dôležité. Mnohé štúdie opakovane potvrdzujú, že deti, ktoré trávia príliš veľa času pred obrazovkou, sa menej hýbu, kratšie alebo menej kvalitne spia, menej komunikujú a častejšie sa stretnú s problémami emočnej regulácie. V ranom detstve, keď mozog buduje základy pre celý život, sú takéto faktory mimoriadne významné.
Deti potrebujú skákať, behať, skúmať, pýtať sa, experimentovať, nudiť sa, rozprávať sa, byť v kontakte s inými deťmi aj dospelými. Digitálny svet im dáva okamžitú zábavu, ale nedokáže im ponúknuť všetko, čo prináša reálny, zmyslový a interaktívny svet.
Prečo je teda pre dieťa ťažšie prestať než pre dospelého?
Keď sa pozrieme na súhrn toho, čo vieme o mozgu, vývoji, psychike a sociálnom prostredí, začína byť jasné, že odložiť telefón je pre dieťa oveľa zložitejšie ako pre nás.
- Mozog nie je pripravený: Schopnosť plánovať, odolávať impulzom, robiť rozumné rozhodnutia - to všetko sa vyvíja postupne, a u detí ešte nie je dostatočne zabehnuté.
- Digitálny svet ponúka okamžité odmeny: Každé upozornenie, lajk, nový obsah aktivuje odmeňovací systém mozgu, a to je pre deti silný magnet.
- Deti často nerozumejú dôsledkom: Zatiaľ čo dospelý vie, že už má dosť, alebo že ho to unavuje a spraví si prestávku, dieťa túto hranicu nemusí cítiť. Alebo ju vie síce cítiť, no nechá sa uniesť silou momentálneho podnetu.
- Chýba im skúsenosť so sebareguláciou: Zatiaľ čo my dospelí máme už roky života, skúseností, rutín, dieťa sa len učí, ako zvládať impulzy, emócie a čas.
Aká je úloha dospelých?
Našou úlohou nie je len nastavovať zákazy. Je to oveľa komplexnejší a krásnejší proces, v ktorom pomáhame dieťaťu rásť. Môžeme nastavovať zdravé hranice s vysvetlením, pomáhať dieťaťu rozvíjať sebareguláciu, vytvárať rutiny, ponúkať alternatívy a hlavne byť príkladom. Dieťa bude oveľa ochotnejšie odložiť telefón, ak uvidí, že to robíme aj my.
Jednou z najúčinnejších metód je aj komunikácia. Keď deťom vysvetlíme, prečo je dôležité robiť prestávky, nie formou výčitiek, ale starostlivosti, porozumejú tomu oveľa ľahšie a rýchlejšie. A keď im ponúkneme atraktívne aktivity a spoločný čas, budú sa prirodzene presúvať do offline sveta častejšie.
Keď sa na to pozrieme z nadhľadu, naším cieľom nie je izolovať deti od technológií. Skôr ich chceme naučiť používať ich múdro a zdravo. Pomáhame im budovať zručnosti, ktoré budú potrebovať celý život - schopnosť sústrediť sa, rozpoznávať svoje potreby a vedieť nájsť rovnováhu.
Keď dieťaťu pomôžeme pochopiť, čo sa deje v jeho tele a mozgu, keď mu ukážeme alternatívy, keď mu venujeme spoločný čas a keď mu dáme pocítiť, že je pre nás dôležité, bude schopné rásť, objavovať a radosť z offline sveta nájde prirodzenejším spôsobom. A každý moment, keď dokáže odložiť mobil, aj na pár minút, je malým víťazstvom. Víťazstvom, ktoré mu pomáha budovať budúcnosť plnú zdravia, rovnováhy a spokojnosti.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
