Viktória Podmanická: "Verím v dobro ľudí. Mám rada ten pocit, keď môžem nezištne pomôcť.

Od korunky k bielej uniforme. Viktória Podmanická dokazuje, že krása nie je len o dokonalom úsmeve pred objektívom, ale najmä o tom, čo človek robí, keď sa reflektory vypnú. I. vicemiss Slovensko 2020, modelka, študentka zubného lekárstva, cestovateľka a žena s veľkým srdcom dnes žije život, ktorý spája na prvý pohľad nesúrodé svety – svet módy, medicíny, vzdelania a pomoci druhým.

Hoci ju verejnosť spoznala najmä vďaka súťaži krásy a reprezentácii Slovenska na svetovom finále Miss International v Tokiu, Viktória nikdy nechcela zostať iba tvárou s korunkou. Za jej elegantným vystupovaním sa ukrýva cieľavedomá žena, ktorá odhodlane kráča za svojimi snami, študuje náročný odbor a zároveň si zachováva pokoru vďaka skúsenostiam z ciest aj charitatívnej práce.

V rozhovore pre KAMzaKRÁSOU prezradila, ako sa zmenil jej pohľad na svet krásy, čo ju naučilo Japonsko, prečo si vybrala práve zubné lekárstvo, aké hodnoty jej prinieslo cestovanie a prečo podľa nej skutočná krása nikdy nekončí pri vzhľade.

Mliečne nechty 2026: Ako dosiahnuť jemnú manikúru, ktorá pristane aj krátkym nechtom?

1. Viktória, mnohí ťa stále vnímajú predovšetkým ako I. vicemiss Slovensko 2020, no tvoj život sa odvtedy výrazne posunul. Dnes študuješ zubné lekárstvo, venuješ sa modelingu, cestuješ a podporuješ charitatívne projekty. Máš pocit, že ťa ľudia ešte stále posudzujú podľa korunky, alebo už vidia aj všetko, čo sa skrýva za ňou?

Môj pocit sa nemusí úplne rovnať realite, ale myslím si, že ma ľudia už neposudzujú len podľa korunky. Tým, že sa v mojom živote venujem rôznym smerom, či už štúdiu, charitatívnym projektom a príležitostne aj modelingu, tak sú to rôzne skupiny ľudí, ktorí ma nejak poznajú a na základe niečoho posudzujú – a teda nie je to vždy a výlučne len korunka.

2. Mala si možnosť zažiť slovenské aj svetové finále. Ako sa za tie roky zmenil tvoj pohľad na svet krásy? A myslíš si, že dnes už hodnotia viac než len vzhľad?

Možnosť zažiť slovenské aj svetové finále sú doteraz jedny z mojich najlepších skúseností. Na slovenskom finále som mala 18 rokov a myslím si, že už vtedy som mala svoj vlastný pohľad na svet krásy, ktorý sa mi svetovým finále v Japonsku, ale aj ďalšími rokmi len vyšperkoval. 

Áno, rada sa pozerám na pekných a upravených ľudí (koho očiam by to nelichotilo?), ale vždy ma zaujímalo to viac, čo tú vonkajšiu krásu robilo inou, a tak výnimočnou. Možno práve preto ma veľmi baví sledovať súťaž krásy v susednom Česku, kde je naozaj vidno, že už to nie je len o vzhľade. Myslím si, že v dnešnej dobe je potrebný "komplexný balíček". 

Miss Slovensko Frederika Kurtulíková: "Mám pocit, že dnes spoločnosť od žien vyžaduje vyrovnať sa vo všetkom mužom."

Miss Frederika Kurtulíková úprimne o materstve, kríze aj hľadaní rovnováhy. Rozhovor o tlaku na ženy, sebahodnote aj tom, čo jej pomohlo začať odznova.

3. Málokto vie, že popri modelingu študuješ jeden z najnáročnejších odborov – zubné lekárstvo. Čo rozhodlo o tom, že si si vybrala práve tento odbor?

Vždy ma pri rozhovoroch poteší, keď sa dostaneme k podobnej otázke, lebo áno, len málokto vie, že študujem zubné lekárstvo. Rozhodovanie v mojom prípade vôbec nebolo náročné – odmalička som riešila nejaké problémy so zubami, či už boli vybité, alebo som nosila strojček, zároveň som milovala chodiť k zubárke a pozerať sa ako všetko robí. 

Na škole ma vždy fascinovalo ľudské telo, že funguje ako dokonalý robot. Určite k tomu prispel aj fakt, že som vyrastala v medicínskom prostredí. No a v neposlednom rade k tomu prispeli aj charitatívne projekty – pomôcť ľuďom.

4. Je niečo, čo ťa svet modelingu naučil a čo dnes využívaš práve aj pri tvojom štúdiu?

Svet modelingu a zubné lekárstvo sú veľmi vzdialené smery, ale aj tak sú si v niečom predsalen podobné. Po skúsenostiach, ktoré momentálne mám, musím povedať, že trpezlivosť je to, čo ich v mojom prípade spája. Na fotení čakám, kým ma nalíčia, učešú a pripraví sa technika, pred módnou prehliadkou čakám, kým je rad na mne a môžem vyjsť na mólo. 

Pri štúdiu musím byť trpezlivá, nič neuponáhľať, trpezlivo komunikovať s pacientom a koniec koncov aj pracovať. Každý jeden výkon má určitý sled krokov, ktoré musím presne dodržať.

5. Tvojou prvou veľkou zahraničnou cestou bola Gambia – krajina, ktorá je v mnohých smeroch úplne odlišná od života v Európe. Bolo to krátko pred pandémiou a pre mnohých by to bol obrovský kultúrny šok. Zmenilo to možno tvoje hodnoty alebo pohľad na každodenný život?

Myslím si, že každý máme určitú predstavu o krajinách v Afrike, akí ľudia a v akých podmienkach tam žijú. Rovnako to bolo aj v mojom prípade, až kým som to nevidela naživo. Vtedy som si uvedomila, že to nie sú len predstavy, prípadne nejaké fotografie alebo filmy, ale je to naozaj skutočnosť. 

V tom istom čase, na tej istej planéte žijem ja, ktorá mám všetko, čo chcem a veľakrát sa ešte sťažujem. A potom je tu niekto, kto by okamžite bral celý môj život aj so všetkými mojimi "problémami". Práve táto skutočnosť ma vždy zastaví, keď začnem riešiť malichernosti alebo také tie vymyslené problémy, pretože som už videla naživo ozajstné životné starosti.

6. O niekoľko rokov neskôr si reprezentovala Slovensko na Miss International v Tokiu. Aký bol pocit reprezentovať Slovensko práve tam a stáť na jednom pódiu so ženami z rôznych kultúr?

Na moju reprezentáciu v Japonsku vždy spomínam s úsmevom. Bola to obrovská príležitosť a možnosť niečo také zažiť. Dodnes som hrdá, že som mohla reprezentovať Slovensko práve ja. Spoznala som nielen japonskú, ale aj ostatné svetové kultúry, navnímala podobnosti a rozdiely, a tak na chvíľku žila v jednom z najbezpečnejších miest na svete. Celé Japonsko mi veľmi učarovalo a teším sa na moment, keď sa tam pôjdem opäť pozrieť.

7. Čo ťa na japonskej kultúre fascinovalo natoľko, že by si si to vedela predstaviť preniesť aj do svojho bežného života?

Už v príletovej hale po vystúpení z lietadla som mala pocit, že som vo filme. To, akí boli zamestanci letiska milí a nápomocní aj napriek neskorým nočným hodinám, ako sa snažili na všetko nájsť to najlepšie a najrýchlejšie riešenie. Nielen na letisku, ale aj bežne na ulici, či v obchodnom centre bolo čisto. 

Na vlastnej koži som zažila typický japonský prechod pre chodcov a doteraz ma udivuje, že sa tam chodci nikdy nezrazia. Po návšteve miestnej základnej školy mi ešte veľmi dlho ostal úsmev na tvári z toho, ako učia už malé deti úcte. Fascinuje ma ich disciplína, precíznosť, ale aj zmysel pre oddych a ich čajové rituály.

Ivana Beláková: „Odvaha nie je vždy neprítomnosť strachu. Niekedy je odvaha robiť nemožné, zatiaľ čo strach sedí hneď vedľa teba.“

Ako sa zo Slovenska dostala na svetovú scénu? Ivana Beláková rozpráva o disciplíne, kreativite, láske, duchovnej ceste aj o tom, čo sa skrýva za úspechom.

8. Cestovanie často mení človeka viac než akékoľvek štúdium. A to poznám aj z vlastnej skúsenosti. Ty si navštívila krajiny s úplne odlišnými kultúrami, mentalitou aj životným tempom. Je niečo, čo si sa počas týchto ciest naučila o ľuďoch a možno aj sama o sebe?

Cestovanie je pre mňa veľmi obohacujúce. Vždy sa teším, že spoznám novú krajinu, jej kultúru, gastronómiu a miestnych ľudí. Rada pozorujem bežný život a navnímavam rozdielnosť s tým mojím. Myslím si, že aj vďaka cestovaniu viem ľahšie prijať ľudskú inakosť, inú farbu pleti a rýchlejšie sa adaptovať na zmeny.

9. Máš možno aj nejaký cestovateľský zvyk alebo rituál, bez ktorého nikdy neodchádzaš na letisko?

Áno, mám. Vždy deň-dva pred cestou sa snažím vymazať si staré fotky a videá z telefónu, aby som mala dostatočné množstvo miesta na nové spomienky.

10. Venuješ sa aj charitatívnym aktivitám v občianskom združení PONS. Často sa hovorí, že až kontakt s ľuďmi, ktorí riešia skutočne vážne životné situácie, dokáže človeku prehodnotiť vlastné priority. Nesieš si možno nejaký silný príbeh z tejto skúsenosti?

V občianskom združení PONS pôsobím už od roku 2017 a neviem si predstaviť leto bez toho, aby som deti neprišla aspoň na chvíľku pozrieť. Je tom moja srdcová záležitosť, ktorá ma donútila viac si všímať podobné projekty. Vždy ma veľmi poteší, keď viem podporiť akciu s charitatívnym zámerom, napr. módnu prehliadku. Verím v dobro ľudí a zároveň viem, že ich je na svete veľa a práve pri takýchto príležitostiach sa stretávajú. Mám rada ten pocit, keď môžem nezištne pomôcť.

11. Spolupráca s módnou návrhárkou Vierou Futákovou je neoddeliteľnou súčasťou tvojej práce. Zmenil sa počas rokov tvoj štýl? Vyberáš si dnes oblečenie podľa trendov, alebo viac podľa toho, v čom sa sama cítiš dobre?

Musím povedať, že môj štýl obliekania sa výrazne nezmenil. Rada sa nechám inšpirovať trendami, ale vždy si vyberám kúsky, v ktorých sa cítim sama sebou a viem, že ich budem aj naozaj nosiť a nie sú pre mňa pekné len na fotku v kabínke.

12. Aké je to byť múzou návrhárky? Zapájate sa aj do tvorivého procesu alebo nechávate všetko na jej vízii?

Je to česť. Každý sa niečím alebo niekým inšpirujeme, ale byť pre niekoho inšpiráciou, je naozaj česť. S Vierkou spolupracujem už niekoľko rokov, a tak náš vzťah už nie je len pracovný. Patrí do môjho úzkeho kruhu blízkych. A možno aj preto stačí, keď Vierke poviem dresscode pripravovanej udalosti a ona má pre mňa niekoľko možností, ktoré prediskutujeme a vyskúšame. Už ma má v oku, a tak celý tvorivý proces nechávam na ňu. Vždy som bola že výsledku nadšená.

Módna návrhárka Zarina Šimkovič: Svadby, móda aj ženskosť dnes prestávajú byť o dokonalosti a viac o autenticite.

Módna návrhárka Zarina Šimkovič otvorene o slow fashion, ženskom sebavedomí, budovaní značky aj o tom, prečo móda dokáže meniť to, ako sa ženy cítia.

13. Je nejaké fotenie alebo módna prehliadka, na ktorú dodnes spomínaš ako na prelomový moment svojej kariéry? 

Priznám sa, že pocit prelomového momentu som ešte nezažila, ale v spomienkach mám niekoľko výnimočných fotení a prehliadok. Určite tam patrí moje prvé profesionálne fotenie s Gabikou Mendel, kedy som bola prvýkrát pred objektívom. Výraznou spomienkou je pre mňa editoriálové fotenie s Lukášom Kimličkom, ale aj fotenie titulnej stránky časopisu Eva hriešne dobrá. 

Čo sa týka módnych prehliadok, tých už mám takisto niekoľko za sebou, ale jedna z takých najzapamätateľnejších je pre mňa prehliadka tvorby Vierky Futákovej, ktorú odprezentovala počas Letného slnovratu v mojej rodnej Banskej Bystrici. Vďačná som aj módnej ikone Lydke Eckhardt, že ma zobrala medzi svoje modelky.

14. Na záver nám prezraď, čo ťa aj po rokoch stále motivuje posúvať sa ďalej. A máš pre naše čitateľky jeden tip, ako si aj popri povinnostiach zachovať radosť zo života?

Motivujú ma moje sny, ktoré si chcem splniť, ale tiež aj rozmanitosť bežných dní. Keď má človek otvorené oči, vidí motiváciu všade okolo seba. A rovnako aj radosť. Povinnosti sú jedna vec, ale u mňa je vždy na prvom mieste radosť, láska a úsmev na tvári. Podporujem to športom, koníčkami, ale aj kvalitným oddychom.

Zdroj úvodnej fotky: Viktória Podmanická archív