Baklažán nepatrí medzi málo známe druhy zeleniny, no i napriek tomu sa na našich tanieroch objavuje skôr zriedka. Je to však škoda, pretože predstavuje nízkokalorickú potravinu, z ktorej sa dá tou správnou prípravou vytvoriť skutočná pochúťka.
Navyše je táto zelenina plná vitamínov i minerálnych látok. V nasledujúcom článku sa dozviete, aké skvelé účinky má baklažán na naše telo. Taktiež vám prezradíme, prečo by sme ho nikdy nemali konzumovať surový.
Spoznajte ľuľok baklažánový!
Baklažán je plod ľuľka baklažánového, ktorý zaraďujeme do čeľade ľuľkovité. Domovom rastliny je juhovýchodná Ázia, najmä oblasti Indie, Nepálu a Barmy. Postupne sa presunul do juhovýchodnej Európy, kde si získal veľkú obľubu. V súčasnosti o túto zeleninu vzrastá záujem aj v ďalších európskych krajinách. Rastlina sa pestuje celoročne, no len v teplých oblastiach. Potrebuje teplotu nad 15 °C, ideálne by sa však mala pestovať pri teplote v rozmedzí od 22 do 30 °C. Taktiež má rada dostatok vlahy.
U nás sa ľuľku baklažánovému darí najmä na juhu, no je ho možné dopestovať i v skleníku. Rastlina dorastá do výšky 40 až 150 cm a je charakteristická svojimi veľkými hrubými listami, ktoré dosahujú dĺžku až 20 cm. Divé odrody bývajú ešte väčšie. Kvety rastliny majú bielu či fialkovastú farbu. Plod je fialový až čierny a obsahuje malé semená. Veľkosť, tvar alebo farba baklažánov sa však môže podľa odrody meniť.
Pozri aj: Pozoruhodné! Čo prezradí jazyk o zdraví človeka? Toto musíš vedieť!
Prečo ho zaradiť do jedálnička?
Baklažán neobsahuje skoro žiadny tuk a z veľkého množstva je tvorený vodou. Okrem toho sa v ňom skrýva slušná dávka cennej vlákniny, betakarotén i významné fytochemikálie. Taktiež je zdrojom mnohých minerálnych látok a stopových prvkov, ako je napríklad mangán, draslík, vápnik, meď, síra či železo. Obsahuje tiež mnohé z vitamínov skupiny B aj vitamín C či K. Konzumáciou baklažánu podporíte svoj imunitný systém. Táto zelenina napomáha chrániť telo pred voľnými radikálmi a pôsobí antibioticky.
Baklažány priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu v krvi a predstavujú prevenciu pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Taktiež prečisťujú pečeň a podporujú jej funkciu. Zabezpečujú pravidelné vyprázdňovanie a zlepšujú trávenie. Vďaka ich močopudným vlastnostiam zbavia telo nadbytočnej vody. Baklažán je tou správnou potravinou pre náš mozog, blahodarne totiž vplýva na mozgové bunky. Rovnako upravuje vylučovanie žlče a tvorbu štiav v pankrease. Pozitívne účinky má aj na pokožku.
Na surový baklažán zabudnite!
Baklažán má nízku energetickú hodnotu, takže sa na vašom tanieri môže pravidelne vyskytovať aj počas redukčných diét. Upraviť si ho môžete na množstvo spôsobov. Vhodné je ho napríklad vcelku upiecť v rúre. Taktiež si môžete pochutnať na dusenom, vyprážanom či grilovanom baklažáne. Je však potrebné brať na vedomie, že baklažány by sme mali konzumovať výhradne tepelne upravené. Surová zelenina totiž obsahuje látku, zvanú solanín, ktorá je mierne jedovatá. Tá sa rozpúšťa a stráca až varením.
Konzumáciou baklažánov v surovom stave môže dôjsť u človeka k žalúdočným a črevným ťažkostiam. Pred tepelnou úpravou zeleninu opláchnite a osušte papierovou vreckovkou. Ak chcete odstrániť horkosť plodu, skúste ho nakrájať na plátky a osoliť z oboch strán. Nakoniec prebytočnú vodu vyžmýkajte. Pri vyprážaní si dávajte pozor! Baklažány sa totiž môžu správať ako špongia a pohltia veľké množstvo oleja. Šupku z baklažánov pri pečení či grilovaní neodstraňujte. Tesne pod ňou sa totiž nachádza najviac cenných látok.
Pozri aj: Zisti, čo prezrádza odtieň pokožky o tvojom zdraví!
