Komunikácia začína skôr, než otvoríme ústa! Aké je tajomstvo neverbálnej komunikácie a ako vyzerajú triky, vďaka ktorým možno urobiť dobrý dojem aj bez slov? Inšpiratívna prednáška lektora Dušana Straňáka zo série SmartTalk vo štvrtok 13. februára vo V Klube ukáže, ako čítať reč tela a ako lepšie porozumieť druhým.
Akú veľkú úlohu hrá neverbálna komunikácia v našom každodennom živote?
Dušan Straňák: Neverbálna komunikácia je súčasťou toho, ako komunikujeme, či sa nám to páči alebo nie. To, aký má vplyv na naše rozhodovanie, záleží podľa situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Ak nás na ulici osloví sympatický a usmiaty muž s pokojnou a vyrovnanou neverbálnou komunikáciou, tak mu s veľkou pravdepodobnosťou radi poradíme, ako sa dostane na vlakovú stanicu. Ak bude muž špinavý, zanedbaný a bude pri komunikácii uhýbať pohľadom, tak ho náš limbický systém vyhodnotí ako riziko a my sa budeme snažiť z tejto situácie čo najrýchlejšie dostať. A to tak, že sa ho budeme snažiť odohnať alebo utečieme, podľa toho, ako vyhodnotíme jeho neverbálnu komunikáciu.
Čo určuje, ako budeme reagovať na takéto rôzne prejavy neverbálnej komunikácie?
Dušan Straňák: Neverbálnu komunikáciu okolo seba monitorujeme neustále. Akonáhle si všimneme vo svojom okolí zmenu, naše telo reaguje. Prečo? Pretože neverbálna komunikácia je postavená na limbickom systéme, ktorý je tisíce rokov starý. Je to podobný systém aký používajú zvieratá. Ak sa v našom okolí objaví niečo, čo nás môže ohroziť, „podvedome“ sa pripravíme na obranu. Spomeniem ešte jeden detail – sú medzi nami ľudia, ktorí neverbálnu komunikáciu vnímajú výrazne a sú ňou veľmi ovplyvňovaní. Na druhej strane sú zase ľudia, ktorí sú menej emočne vnímaví a sústredia sa viac na obsah ako na formu, akou komunikujeme.
Odporúčame: Interiéroví dizajnéri radia, ako vymaľovať steny v roku 2020
Dá sa naša neverbálna komunikácia upravovať a meniť?
Dušan Straňák: Určite áno. Bohužiaľ, najčastejšie sa to deje bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Ako sa naša neverbálna komunikácia mení bez nášho vedomia?
Dušan Straňák: Predstavme si situáciu, že ste v škole vyhrali cenu za najlepší výkon pri športovom výkone, alebo ste krásne zarecitovali báseň, alebo ste kamarátom povedali dobrý vtip. Všetci sa na vás usmievajú, tieskajú vám. Ako sa bude meniť naša neverbálna komunikácia? Budeme sa tešiť tomu, že sme stredobodom pozornosti a aj my sa budeme viac usmievať. Ako bude rásť naše sebavedomie, tak sa bude meniť aj náš neverbálny prejav. Ono to, samozrejme, závisí aj od toho, aký ste typ osobnosti, od výchovy v rodine a ďalších faktorov, ale čím sme úspešnejší, tým je aj náš prejav sebavedomejší. To isté, samozrejme, platí aj naopak. Ak sa nám ostatní posmievajú alebo sa nám nedarí, teda sa nám znižuje sebavedomie, aj naša neverbálna komunikácia sa mení opačným smerom. Ak sa cítime ohrození, tak si náš limbický systém z možností reakcie najčastejšie vyberá útek, respektíve útok.
Ako môžeme vedome riadiť svoju neverbálnu komunikáciu?
Dušan Straňák: Vedomé riadenie svojej neverbálnej komunikácie je najlepšie robiť spolu s odborníkom. Dôvodom nie je to, že by sme to nedokázali, skôr je problém to, že my samých seba často vnímame veľmi skreslene. A to sa môže prejaviť tak, že sme voči sebe buď priveľmi kritickí alebo priveľmi nekritickí. Zaujímavé je to, že ak meníme svoju neverbálnu komunikáciu, tak sa často mení aj celá naša osobnosť, to, ako ľudia s nami komunikujú a ako nás vnímajú. To môže spôsobiť celú sériu drobných zmien. Zmena neverbálnej komunikácie je komplexná záležitosť a často sa spája so získaním sebadôvery a naším mentálnym nastavením. Táto zmena sa deje simultánne. Napríklad, keď chcem zmeniť to, ako prezentujem. Na školení môžeme účastníkom dať tipy a návody, ako a kde sa pri prezentácii postaviť, čo robiť s rukami a podobne. Istotu však získavame iba tréningom. Čím častejšie prezentujem, tým viac rastie moje sebavedomie, a to sa odzrkadľuje na mojej neverbálnej komunikácii.
Cez seriály a magazíny sa šíria rôzne interpretácie neverbálnej komunikácie. Napríklad, keď sa žena hrá s vlasmi, tak sa jej páči muž, s ktorým sa rozpráva. Prekrížené ruky na hrudi zase znamenajú odmietnutie. Alebo ak sa človek pri výsluchu pozerá do strany, tak klame. Sú tieto interpretácie vôbec pravdivé?
Dušan Straňák: Dnešná spoločnosť má rada jednoduché a rýchle návody. Ako schudnúť? Ako zbaliť ženu? A tak sa deje to, že sa internetom šíria interpretácie, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Všetky interpretácie, ktoré spomínate, sú čiastočne pravdivé. Na druhej strane sú to iba určité indície, ktoré neplatia univerzálne. Čo ak sa žena pohráva s vlasmi takmer stále? Aké sú ďalšie signály okrem hrania sa s vlasmi vysiela? Väčšinou potrebujeme kombináciu signálov k tomu, aby sme mohli z neverbálnej komunikácie niečo vydedukovať. Poznám ľudí, ktorí majú ruky na hrudníku prekrížené veľmi radi a svedčí to skôr o ich introvertnejšej povahe než o tom, že by odmietali to, čo im niekto hovorí.
Prečo je podľa vás dobré trénovať sa v reči tela a pre koho sú tieto schopnosti najviac užitočné?
Dušan Straňák: Podľa môjho názoru je reč tela dôležitá v každej oblasti, v ktorej komunikujeme. Jej tréningom by sa mali zaoberať obchodníci, manažéri, recruiteri, učitelia alebo koučovia. Myslím si, že každý, kto pracuje na svojom rozvoji, sa skôr či neskôr dopracuje aj k tomu, že bude narábať aj so svojou neverbálnou komunikáciou. Viac ako dvanásť rokov trénujeme manažérov, obchodníkov a ďalších profesionálov to, ako efektívnejšie komunikovať a často sa nám osvedčilo, že pomocou zlepšenia neverbálnej komunikácie zlepšia aj ďalšie oblasti svojej komunikácie.
13. 2. (štvrtok)
Štart: 19:00 hod.
Lístky: bit.ly/TajomstvoReciTela1302
