Zalievanie rastlín sa môže zdať ako úplne jednoduchá aktivita, no nakoniec je z toho hotová veda. Stačí, ak rastline dáme vody málo, alebo na ňu na čas zabudneme, jednoducho vyschne a už sa z toho nemusí spamätať. Ak však pri polievaní vodou nešetríme, hrozí, že korene začnú hniť, čo rovnako môže skončiť úhynom rastliny. Zamýšľať sa však môžeme aj nad tým, čím je rastliny vlastne vhodné zalievať, alebo či ich polievať zhora alebo do misky. Všetky odpovede na dôležité otázky o správnej zálievke nájdete v našom článku. Prezradíme vám hlavné zásady polievania rastlín a upozorníme na chyby, ktorým sa treba vyvarovať.
Koľko vody vlastne rastlina potrebuje?
Ignorovanie individuálnych podmienok pre život konkrétnej rastliny môžeme zaradiť medzi základné chyby pri pestovaní izbových rastlín. V súvislosti so zálievkou je nevyhnutné sa v prvom rade prispôsobiť tomu, či je rastlina suchomilná alebo vyžaduje stále vlhký substrát. Najskôr je potrebné si zistiť, aké rastliny doma pestujeme a následne si overiť na internete či v rôznych knižkách, koľko vody daná rastlina potrebuje. Inak to skrátka nejde. Vo všeobecnosti zvyčajne platí, že zelené rastliny s veľkými listami majú rady výdatnú zálievku, pretože cez listy sa im veľa vody vyparuje.
Tie rastlinky, ktoré majú dužinaté časti, napríklad listy, spravidla vyžadujú menšiu až úplne minimálnu zálievku. Tie si vodu skladujú v zdužnatených častiach. Ide napríklad o sukulenty a kaktusy. Práve preto treba poznať svoje rastliny a ich osobité požiadavky, ktorými sa treba riadiť. Pri bežných izbových rastlinách je vo všeobecnosti najvhodnejšie rastlinu zalievať menej často, no s dostatočne veľkým množstvom vody. Celý substrát by sa pri polievaní mal primerane prevlhčiť. Prebytočnú vodu z misky pod kvetináčom odstránime a pred ďalšou zálievkou čakáme, kým substrát preschne, a to nielen na povrchu, ale aj v hlbších vrstvách. Môžeme to skontrolovať prstami, pričom by sa na ne zemina nemala veľmi lepiť.
Odporúčame: Exotický štýl bývania JUNGALOW: Nový trend moderného života!
Niekedy im treba trochu pridať
Ako sme spomenuli vyššie, množstvo vody veľmi závisí od konkrétneho druhu rastliny. Požiadavky sa však v priebehu roka a z rôznych iných príčin môžu trochu meniť a niekedy skrátka treba dať rastline vody viac. Rastliny je vhodné viac zalievať na jar a hlavne počas leta. V tomto období mnohé z nich nielen výraznejšie rastú, ale voda sa pri vyšších teplotách i ľahšie odparuje. Substrát však môže rastlinám rýchlo vysychať aj počas zimy, a to keď sú umiestnené v teplých vykurovaných miestnostiach. Zvýšenú zálievku vyžadujú aj rastliny v čase kvitnutia.
Ak v tomto období rastlina trpí na nedostatok vody, môžu jej kvetné puky ľahko opadať. Rastlina spravidla potrebuje viac vody, ak je na veľmi slnečnom stanovišti či v miestnosti so suchým vzduchom, taktiež ak je pestovaná v hlinenom kvetináči, ktorý sám osebe absorbuje časť zálievky. Ak rastlina rastie v miestnosti, kde sú slabšie svetelné podmienky, je tam dostatok vlhkosti alebo je v plastovom črepníku, spravidla jej stačí vody menej.
Zalievať zhora či do misky?
Dôležité je nielen množstvo vody, ktoré rastlina potrebuje, ale zamerať sa treba aj na to, čím ju polievať a ako. Kvalita vody hrá pri starostlivosti o izbové rastliny dôležitú rolu. Tvrdá voda z vodovodu s vysokým obsahom vápenatých solí môže spôsobiť viaceré ťažkosti. Môže to mať napríklad negatívny vplyv na pH pôdy, objavovať sa môže biely povlak na stenách kvetináča, niekedy sú problémom aj zápach či rôzne usadeniny na povrchu zeminy. Vo všeobecnosti sa odporúča nechať vodu z vodovodu odstáť. Ideálne je, ak má izbovú teplotu. Tou najlepšou vodou na polievanie je však mäkká dažďová voda.
Pri väčšine rastlín sa osvedčí polievať ich zhora. Vďaka tomu sa substrát celý prevlhčí. Ak v miske zostane odtečená voda, za hodinu či dve ju jednoducho vylejeme. Niektoré rastliny však preferujú výhradne zalievanie do misky. Sú to najmä tie, ktoré neznášajú na svojich listoch vodu. Je to napríklad africká fialka (senpólia), cyklámen či alokázia. Opäť teda platí, že si treba naštudovať niečo málo o svojich pestovaných rastlinkách.
Pozri aj: Neobyčajné izbové rastliny: Jednu z nich musíš mať aj ty!
Potrebné môže byť aj kropenie
Niektoré rastliny vyžadujú nielen klasickú zálievku zhora či do misky, ale vhodné je im tekutiny dodávať aj kropením či polievaním listov. Viacerým rastlinám skrátka voda na listoch nevadí, práve naopak. Na listy je možné polievať bromélie či guzmánie. Niektoré rastliny však rovnako trpia na veľmi suchý vzduch v miestnosti, a tak je vhodné ich listy pravidelne kropiť, čo pomôže i zvlhčiť ovzdušie. Stačí vodou naplniť nádobku s rozprašovačom a pravidelne listy postrekovať. Zvlhčovať listy sa dá aj pomocou mokrej handričky. To sa oplatí robiť pri rastlinách s veľkými listami, čím zároveň z listov odstránite i prach. A ktoré rastliny ocenia pravidelné kropenie? Ide prevažne o zelené nekvitnúce rastliny. Takúto starostlivosť si zamiluje monstera, dracéna, lopatkovec a mnohé ďalšie.
Čo s premočenou alebo vysušenou rastlinou?
V súvislosti so zalievaním rastlín môžu nastať dva hlavné problémy. Buď rastlinu nechtiac necháme vyschnúť alebo ju premočíme, čo spôsobí hnilobu koreňov. Spravidla platí, že väčšina rastlín ľahšie zvládne kratšie sucho ako spomínané preliatie a premočenie pôdy. V oboch prípadoch však môže dôjsť k úhynu rastliny. Ak sa vám stane, že rastlina nadmerne vyschne, celú ju ponorte aj s črepníkom do väčšej nádoby s vodou. Keď prestanú na hladinu stúpať bublinky, rastlinu vyberte, nechajte ešte stiecť a umiestnite ju na obvyklé miesto. Ak nie je rastlina úplne suchá a v podstate mŕtva, malo by jej to pomôcť.
Čo však s rastlinou, ktorej ste dopriali nadbytok vody, má úplne premočenú pôdu a celá vädne? V tomto prípade je potrebné ju čo najskôr zo substrátu vybrať. Skontrolujte, či náhodou rastline už nehnijú korene. Poškodené korene aj listy v primeranom množstve odstráňte a rastlinu presaďte do nového suchého substrátu. Vďaka skorému zásahu môžete rastlinu zachrániť, no nie vždy sa to podarí. Znížiť riziko premočenia pôdy a hnitia koreňov môžete i tak, že rastline zabezpečíte odtok prebytočnej vody. Potrebné je, aby mala na spodku kvetináča dierky alebo drenážnu vrstvu.
Pozri aj: Najkrajšie kvitnúce izbové rastliny: Do ktorého kvietku sa zamiluješ?
