Dua Lipa otvorila knižnicu zakázaných kníh: Prečo sa spoločnosť stále bojí niektorých príbehov?

Niektoré knihy menia životy. Iné menia dejiny. A práve tie bývajú často zakazované. Speváčka Dua Lipa teraz upozorňuje na silu literatúry netradičným spôsobom – v Porte otvára knižnicu venovanú knihám, ktoré boli v rôznych krajinách sveta zakázané, cenzurované alebo odstránené z knižníc. Jej nový projekt tak otvára myšlienku o slobode prejavu, cenzúre a o tom, prečo sa niektorých príbehov spoločnosť stále bojí.

Speváčka Dua Lipa predstavila projekt Manifesto Library, ktorý vznikol v portugalskom meste Porto. Knižnica sa zameriava na tituly, ktoré boli v rôznych obdobiach a krajinách zakázané, cenzurované alebo stiahnuté z obehu. Projekt nadväzuje na jej čitateľskú platformu Service95 Book Club, prostredníctvom ktorej už niekoľko rokov odporúča knihy a vedie rozhovory s autormi z celého sveta.

Hoci na prvý pohľad môže ísť o sympatickú kultúrnu iniciatívu, Dua otvára jednu z najdôležitejších spoločenských tém súčasnosti – kto rozhoduje o tom, čo môžeme čítať?

Recenzia: Huawei Watch Fit 5 Pro NFC v oranžovej farbe

Čo je Manifesto Library od Dua Lipy?

• Manifesto Library je knižnica zakázaných a cenzurovaných kníh v Porte.
• Nachádza sa v historickom kníhkupectve Livraria Lello.
• Vznikla v spolupráci Service95 a Livraria Lello.
• Obsahuje 100 titulov rozdelených do tém power, control, voice a memory.
• Projekt upozorňuje na slobodu čítania, cenzúru a význam kritického myslenia.

Zakázané knihy nie sú len témou minulosti

Keď sa povie zákaz kníh, mnohým z nás napadnú totalitné režimy, pálenie kníh v minulom storočí alebo temné kapitoly európskych dejín. Mohlo by sa zdať, že v demokratických spoločnostiach už podobné problémy neexistujú. Ale?

Aj v roku 2026 zostáva cenzúra literatúry aktuálnou témou. V niektorých krajinách dochádza k odstraňovaniu kníh zo školských knižníc, inde sú určité tituly zakázané z náboženských alebo politických dôvodov a niektoré publikácie sa stávajú predmetom intenzívnych spoločenských sporov.

Rozdiel je najmä v tom, že dnes zákaz nemusí vždy vyzerať ako verejné pálenie kníh. Častejšie ide o ich stiahnutie zo škôl, knižníc alebo verejných inštitúcií. Čitatelia sa k nim tak dostávajú oveľa ťažšie.

Dua Lipa a Callum Turner oslávili rozprávkovú svadbu na Sicílii. Luxusná udalosť však vyvolala aj protesty miestnych

Speváčka Dua Lipa a herec Callum Turner oslávili svoju svadbu na talianskej Sicílii. Túto udalosť však sprevádzali aj protesty miestnych obyvateľov.

Čo je Manifesto Library a prečo vznikla?

Manifesto Library nie je klasická knižnica, ktorá zhromažďuje najpredávanejšie romány alebo nové bestsellery. Jej cieľom je vytvoriť priestor pre knihy, ktoré boli niekedy považované za kontroverzné alebo politicky citlivé. Mnohé z nich dnes patria medzi najvýznamnejšie literárne diela svetovej histórie.

Projekt zároveň nadväzuje na filozofiu platformy Service95, ktorú Dua Lipa založila s cieľom podporovať kvalitnú žurnalistiku, literatúru a diskusiu o globálnych témach. Nejde totiž len o zbierku kníh. Ide o pripomienku, že literatúra má byť miestom, kde sa stretávajú rôzne názory, skúsenosti a pohľady na svet.

Prečo je Livraria Lello pre tento projekt symbolickým miestom?

Manifesto Library nevznikla v anonymnom priestore, ale v známom portugalskom kníhkupectve Livraria Lello v Porte. Práve miesto je pri tomto projekte dôležité. Knižnica zakázaných kníh totiž pôsobí oveľa silnejšie v priestore, ktorý je sám osebe symbolom literatúry, čítania a kultúrnej pamäti.

Livraria Lello patrí medzi najznámejšie kníhkupectvá v Európe a Manifesto Library je umiestnená v jeho kultúrnom auditóriu. Projekt preto nepôsobí len ako zoznam kontroverzných titulov, ale ako fyzický priestor, kde sa čitatelia môžu zastaviť pri otázke, prečo boli niektoré knihy umlčiavané a kto vlastne rozhoduje o tom, ktoré príbehy si zaslúžia zostať dostupné. 

Ktoré knihy sa objavili v Manifesto Library?

Manifesto Library nepracuje iba s jedným typom literatúry. Jej výber spája romány, eseje, memoáre aj politicky či spoločensky citlivé texty, ktoré v rôznych krajinách vyvolali diskusie alebo čelili pokusom o obmedzenie. Podľa Service95 je kolekcia rozdelená do štyroch tematických okruhov: moc, kontrola, hlas a pamäť.

Medzi titulmi sa spomínajú napríklad 1984 od Georgea Orwella, Príbeh služobníčky od Margaret Atwood, Proces od Franza Kafku, Satanské verše od Salmana Rushdieho, Purpurová farba od Alice Walker či Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Práve tieto knihy ukazujú, že literatúra sa často stáva nepohodlnou vtedy, keď pomenúva moc, nespravodlivosť, identitu alebo potláčanie slobody.

Prečo sa knihy vôbec zakazujú?

Knihy sprevádzajú ľudstvo celé stáročia a odjakživa mali moc ovplyvňovať spôsob, akým premýšľame o svete. Práve preto sa niektoré z nich stali terčom zákazov, cenzúry alebo pokusov o ich odstránenie z verejného priestoru. Dôvody pritom nebývajú vždy rovnaké. Menia sa spolu so spoločnosťou, politickou situáciou aj kultúrnymi hodnotami.

V minulosti boli zakazované najmä knihy, ktoré kritizovali vládnucu moc alebo spochybňovali náboženské autority. Dnes sa diskusie častejšie vedú o tom, aký obsah je vhodný pre deti a mládež, kde sa končí sloboda prejavu a kde sa začína ochrana jednotlivcov či spoločnosti. To, čo je v jednej krajine bežne dostupné, môže byť inde predmetom sporov alebo dokonca zákazov.

Zaujímavé je, že mnohé knihy, ktoré dnes považujeme za literárnu klasiku, boli vo svojej dobe označované za poburujúce alebo nebezpečné. História tak opakovane ukazuje, že hodnotenie literatúry sa mení spolu s tým, ako sa mení spoločnosť.

Politika, náboženstvo, sexualita a spoločenské tabu

Najčastejším dôvodom zákazov býva obsah, ktorý narúša zaužívané spoločenské normy alebo kritizuje autority. Niektoré knihy boli v minulosti zakázané pre otvorenú kritiku politických režimov, iné preto, že spochybňovali náboženské učenie alebo prinášali pohľad na témy, o ktorých sa v danej dobe nehovorilo.

Veľkú pozornosť vyvolávali aj knihy zobrazujúce sexualitu, rodové otázky či rasové témy. To, čo bolo kedysi považované za neprijateľné alebo pohoršujúce, dnes často patrí medzi dôležité literárne diela, ktoré pomáhajú pochopiť historické súvislosti aj spoločenské zmeny. Práve preto odborníci upozorňujú, že hodnotenie kníh by malo vychádzať z kontextu obdobia, v ktorom vznikli, a nie len z pohľadu súčasných hodnôt.

Zákazy sa navyše netýkajú iba autoritárskych režimov. Aj demokratické krajiny vedú diskusie o tom, ktoré knihy by mali byť súčasťou školských osnov, verejných knižníc alebo detských oddelení. Je teda pochopiteľné, že ide o citlivú tému, pri ktorej sa stretáva sloboda prejavu s otázkou spoločenskej zodpovednosti.

Keď sa zákaz zmení na ešte väčší záujem čitateľov

Psychológovia hovoria o fenoméne známeho ako efekt zakázaného ovocia. Ak je niečo označené za zakázané alebo nedostupné, prirodzene to vzbudzuje väčšiu zvedavosť. Platí to aj pri knihách. Informácia, že určitý titul bol stiahnutý zo školskej knižnice alebo sa stal predmetom verejnej diskusie, často vedie k tomu, že si ho chce prečítať ešte viac ľudí.

Nie je preto výnimočné, že zákaz knihy môže paradoxne zvýšiť jej predaj aj mediálnu pozornosť. Čitatelia chcú sami zistiť, čo presne obsahuje a prečo vyvolala také silné reakcie. Mnohé dnes svetoznáme romány sa stali bestsellerami aj preto, že ich sprevádzali kontroverzie alebo pokusy o ich obmedzenie.

Práve tento paradox ukazuje, že myšlienky sa len zriedka podarí umlčať jednoduchým zákazom. Literatúra má schopnosť prežívať spoločenské zmeny, oslovovať nové generácie čitateľov a opakovane otvárať diskusie, ktoré zostávajú aktuálne aj po desaťročiach. Preto mnohí odborníci zdôrazňujú, že účinnejšou cestou než zákaz je rozvíjanie kritického myslenia a schopnosti čítať knihy v historickom, kultúrnom a spoločenskom kontexte.

Aký je rozdiel medzi zakázanou, cenzurovanou a spochybňovanou knihou?

Pri tejto téme je dôležité rozlišovať aj jednotlivé pojmy. Zakázaná kniha je titul, ktorého dostupnosť bola určitým spôsobom priamo obmedzená — napríklad zákazom predaja, stiahnutím zo škôl alebo odstránením z knižníc. Cenzurovaná kniha môže byť upravená, krátená alebo vydaná v podobe, ktorá neobsahuje pôvodný text.

Spochybňovaná kniha nemusí byť formálne zakázaná, no stáva sa predmetom verejných kampaní, petícií alebo tlaku na jej odstránenie. Práve táto kategória je dnes veľmi častá. Kniha môže zostať legálne dostupná, no jej prítomnosť v škole, knižnici alebo verejnej inštitúcii začne vyvolávať spory. Nie každá kniha bola teda zakázaná rovnakým spôsobom a nie každý zákaz mal rovnaký historický alebo politický kontext.

Sloboda prejavu verzus ochrana spoločnosti

Diskusia o zakazovaní kníh nie je čiernobiela. Na jednej strane stojí sloboda prejavu a právo autorov publikovať svoje názory. Na druhej strane existujú otázky týkajúce sa nenávistných prejavov, dezinformácií či obsahu určeného deťom. Práve preto býva veľmi náročné určiť hranicu medzi legitímnou ochranou určitých skupín a cenzúrou.

Odborníci na mediálne právo často upozorňujú, že každá spoločnosť musí hľadať rovnováhu medzi týmito dvoma princípmi. Absolútna sloboda bez pravidiel môže byť problematická rovnako ako príliš prísna kontrola obsahu.

Paris Hilton prelomila mlčanie: Čo sa dialo za dverami nápravných škôl

Paris Hilton otvorene prehovorila o skúsenostiach z nápravných škôl. Jej výpoveď odhaľuje realitu, o ktorej sa roky mlčalo.

Knihy, ktoré kedysi zakazovali, dnes patria medzi klasiku

História zároveň ukazuje zvláštny paradox. Mnohé diela, ktoré boli vo svojej dobe zakázané alebo označované za nebezpečné, dnes patria medzi najuznávanejšie knihy svetovej literatúry. Niektoré boli kritizované za otvorené zobrazovanie sexuality, iné za politické názory alebo kritiku spoločenských pomerov.

Dnes ich nájdeme v školských osnovách, univerzitných sylabách aj na zoznamoch kníh, ktoré by si mal prečítať skutočne každý milovník literatúry. A to je možno najlepšia pripomienka toho, že hodnotenie umeleckých diel sa časom výrazne mení.

Prečo celebrity čoraz častejšie podporujú čítanie?

Dlhé roky sa zdalo, že sociálne siete vytláčajú knihy do úzadia. Posledné roky však priniesli opačný trend. Komunity ako BookTok či online čitateľské kluby výrazne zvýšili predaj kníh a priviedli k literatúre milióny mladých ľudí. Mnohí vydavatelia dnes priznávajú, že práve sociálne siete rozhodujú o tom, či sa z knihy stane bestseller.

Aj preto čoraz viac známych osobností a celebrít zakladá vlastné čitateľské kluby alebo odporúča knihy svojim fanúšikom. Je to trend, ktorý má podľa mňa obrovský zmysel. Ak influencer dokáže presvedčiť státisíce ľudí, aby si namiesto ďalšieho videa otvorili knihu, je to pravdepodobne jedna z najlepších reklám na čítanie.

Je zakázaná kniha automaticky dobrá kniha?

Nie, nie je. A to je dôležité povedať. To, že bola kniha niekde zakázaná, ešte automaticky neznamená, že ide o kvalitné literárne dielo alebo že sú jej tvrdenia správne. Rovnako však platí, že samotný zákaz ešte automaticky nedokazuje jej nebezpečnosť. Namiesto toho, aby sme knihy automaticky odmietali alebo nekriticky oslavovali, mali by sme ich čítať v širšom historickom, kultúrnom a spoločenskom kontexte.

Budúcnosť patrí kritickému čítaniu, nie cenzúre

Bez ohľadu na to, či ste fanúšikom jej hudby, alebo nie, projekt Manifesto Library otvára dôležitú tému. Tému o tom, že čítanie rôznych perspektív je základom otvorenej spoločnosti. Literatúra nemá len zabávať. Má provokovať, klásť otázky, rozširovať obzory a niekedy nás dokonca prinútiť nesúhlasiť. 

Namiesto otázky, či by mala byť konkrétna kniha zakázaná, sa možno oplatí položiť inú: Sme pripravení diskutovať o myšlienkach, ktoré prináša? Práve otvorená diskusia, historický kontext a vzdelávanie sú totiž oveľa silnejšími nástrojmi než umlčiavanie nepohodlných názorov.

Projekt Dua Lipy preto nie je len o knihách na policiach v portugalskom Porte. Je aj pripomienkou, že sloboda čítať, premýšľať a vytvárať si vlastný názor patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. A hoci sa niektoré príbehy môžu zdať nepohodlné, práve tie nás často prinútia zamyslieť sa najviac.

Dua Lipa prehovorila o téme, o ktorej sa väčšina žien bojí hovoriť: Toto pre ňu znamená sex!

Dua Lipa opäť ukazuje, že aj vážne témy sa dajú otvoriť s odvahou, ľahkosťou a rešpektom zároveň. Prináša pohľad na sex a intimitu, ktorý vás prekvapí.

FAQ: Najčastejšie kladené otázky

Čo je Manifesto Library?

Manifesto Library je knižnica zakázaných, cenzurovaných a spoločensky spochybňovaných kníh, ktorú Dua Lipa predstavila v spolupráci so Service95 a Livraria Lello.

Kde sa nachádza Manifesto Library?

Nachádza sa v historickom kníhkupectve Livraria Lello v meste Porto v Portugalsku.

Koľko kníh obsahuje Manifesto Library?

Kolekcia obsahuje 100 titulov rozdelených do štyroch tém: power, control, voice a memory.

Prečo sa niektoré knihy zakazujú?

Najčastejšie pre politický obsah, náboženské dôvody, sexualitu, rasové témy, kritiku moci, násilie alebo obsah považovaný za nevhodný pre deti.

Je zakázaná kniha automaticky kvalitná?

Nie. Zákaz knihy automaticky neznamená, že ide o kvalitné dielo. Znamená však, že kniha vyvolala spoločenskú reakciu, ktorú sa oplatí skúmať v kontexte.

Aké knihy sú v Manifesto Library?

Spomínajú sa napríklad diela Georgea Orwella, Margaret Atwood, Franza Kafku, Alice Walker, Salmana Rushdieho, Milana Kunderu či Olgy Tokarczuk

Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @service95bookclub