Málokedy človek stretne niekoho, pri kom má taký pocit, že život je krásny, ako pri nej. A nie je to tým, že život jej prináša len to, čo ju robí šťastnou. Skôr naopak. Tým, že je šťastná a vďačná za všetko, čo prinesie. Moderátorka Lenka Šóošová.
Myslím si, že každý, kto Vás vidí v Teleráne, cíti, že tam patríte. Že ste jeho súčasťou, tak ako ono svojím spôsobom Vašou. Keď však spomínate na obdobie, keď ste sa naplno venovali maskérčine, lesknú sa vám oči... Mám pocit, akoby sme sa rozprávali o prvej láske. Pritom ako dieťa ste v rukách držali skôr pero, ako farbičky...
To je pravda a moja mama dodnes nechápe, kde sa to smerovanie k umeleckému maskérstvu vo mne vzalo. Vždy som skôr písala básne, recitovala, chodila na Hviezdoslavov Kubín... Toto som mala v sebe. Kreslenie vôbec.
Ani na chvíľu ste sa teda nezľakli toho, že práve z toho Vás budú na prijímačkách skúšať? Nezneistilo Vás to pri posielaní prihlášky?
Nie. Keď je to to pravé, skrátka to zavoniate.
Pozri aj: Lujza Garajová Schrameková: Mám šťastie, že môj muž vie, čo potrebujem
A ono to to pravé zjavne bolo, lebo nakoniec ste zabodovali...
Nechápem ako, ale skončila som druhá najlepšia. Mali sme nakresliť zátišie a pamätám si, ako sme tam sedeli, všetci si to ceruzkou na diaľku premeriavali, tak si hovorím: „Kurnik, to musím robiť asi aj ja!“ Tak som ich teda napodobňovala, ale vôbec som netušila, k čomu mi to má pomôcť. Nakreslila som to jednoducho tak, ako som to cítila a vyšlo to.
Myslím si, že to bolo tým, že ste do toho vložili srdce. Ale Vy to, tuším, inak ani neviete. Keď sa do niečoho pustíte, tak celým srdcom... To koniec-koncov platí aj o moderovaní.
Áno... Ľúbim svoju prácu a milujem aj to všetko za kamerou, tú mravenčiu robotu množstva ľudí, ktorých nikto nevidí – scenáristov, dramaturgov, produkčných... To je niečo na nezaplatenie.
Napriek tomu sa zdá, že u Vás platí, že prvá láska je len jedna... A ani kamera, svetlá reflektorov a popularita, ktorú to so sebou prinieslo, Vás neprinútili odložiť šminky, púdre a štetce bokom...
(slzy v očiach) Pamätám si, že už keď som prvýkrát začala moderovať, hneď mi odporučili, aby som maskérčinu zavesila niekde na nejaký klinček. Okamžite som sa ohradila – v žiadnom prípade. Láska sa neopúšťa! Takže stále sedím tak trochu na dvoch stoličkách, aj keď je pravda, že dnes už asi viac na tej moderátorskej.
To, že sa láska neopúšťa, pre Vás platí aj v živote. Svoju polovičku ste totiž stretli vo chvíli, keď ste Vy mali svoju kariéru už slušne rozbehnutú, kým on ešte stál len na jej začiatku, napriek tomu mu nepripomínali svoje biologické hodiny, hoci ste mi povedali, že ste boli pripravená mať deti už vtedy, keď ste začali spolu chodiť.
Áno, ale zároveň som si uvedomovala, že Rišo má dvadsaťpäť, že práve dokončil školu a ešte len začal pracovať, že má všetko pred sebou a aj on si chce rozbehnúť kariéru. A nemala som právo od neho chcieť, aby to všetko preskočil a rovnými nohami vhupol do rodičovstva.
Mnohé by si na Vašom mieste možno povedali, že na trpezlivosť nemajú čas... Vy nie. Je síce pravda, že trpezlivosť ruže prináša, ale aj tak to bol trochu risk – keď Richard cítil, že je na dieťa pripravený, platilo to stále aj o Vás?
Áno a myslím si, že to všetko bolo také prirodzené. Keď je totiž dvom ľuďom, ktorí sa ľúbia, dopriate mať bábo, je to asi tá najkrajšia vec na svete. Jednoducho, som šťastná mama. Veľmi šťastná a keby som mohla, tak mám ešte ďalších desať detí. Aj keď priznávam, že je to náročné, brutálne náročné, ale dieťa vám to tisíckrát vráti.
Neviem, či všetci čakali, že tú desiatku naozaj dáte, ale keď ste sa po Riškovom narodení vrátili do práce, vypočuli ste si od mnohých, že ste mali byť ešte doma...
Je pravda, že ma strašne veľa ľudí odsudzovalo, že odchádzam od malého bábätka, ale ja nemám prácu od ôsmej do štvrtej. Mám prácu, do ktorej som sa mohla vrátiť bez toho, aby to bolo na úkor môjho dieťaťa. Najprv som mala tendenciu to všetkým vysvetľovať, ale potom som si povedala – a načo? Ten, kto chce, to pochopí aj bez toho. Zaujímavé však je, že keď sa o päť rokov narodil Rony a išla som do práce ešte skôr, už to nikto neriešil. Ja hlavne tvrdím a píše sa to aj v mnohých múdrych knihách, že šťastná mama má šťastné deti.
Myslím si, že ňou aj ste. Život totiž akoby Vám plnil aj sny, ktoré ste nestihli ani snívať...
Hovorí sa, že je dôležité byť v správnom čase na správnom mieste a mať šťastie na ľudí. Musím povedať, že v mojom prípade celý život obe tieto vety platia. A som za to megavďačná. Až mám slzy v očiach...
Zdroj foto: TV Markíza
Odporúčame: Speváčka Mária Čírová: Rodina, rodina, rodina – to som ja