Slovo prokrastinácia sa v súčasnosti skloňuje oveľa viac ako to bývalo v minulosti. Ak však neviete, či sa vlastne môžete považovať za prokrastinátora, položte si jednoduchú otázku: „Odkladám dôležité veci na neskôr a robím tak opakovane?” Ak je vaša odpoveď dvojité áno, potom máte sklon k prokrastinácii. Poradíme vám, ako prestať prokrastinovať a dôležité činnosti neodkladať „na potom”.
Práca i súkromie
Prvé, čo si pod pojmom prokrastinácia predstaví väčšina z nás, je odkladanie dôležitých činností spojených s kariérnou sférou života. Áno, prokrastinácia sa často týka práve profesie, no zasahuje aj do ďalších oblastí života človeka, napríklad i do tej rodinnej. K prokrastinácii sa človek môže uberať pri robení dôležitých životných rozhodnutí, ako je svadba či rozchod, ale i pri robení kariérnych rozhodnutí, napríklad odkladanie zmeny zamestnania. Napokon prokrastinácia končí ako strata drahocenného času alebo ako premrhané príležitosti, ktoré nám unikli pomedzi prsty. Ani jeden z týchto koncových scenárov nie je ideálny, a preto je potrebné s pokročilou prokrastináciou bojovať.
Pozri aj: Najväčšie mýty o obezite: Môžu všetci obézni za svoju diagnózu?!
STOP prokrastinácii
Aj keď príležitostná prokrastinácia nemusí byť na škodu a môže upokojiť uponáhľanú myseľ či jednoducho poskytnúť oddych v zaneprázdnených a stresujúcich obdobiach, s pretrvávajúcou prokrastináciou sa odporúča bojovať čo najskôr, ako je to možné. Ponúkame vám najčastejšie dôvody, prečo vlastne prokrastinujeme a aj najlepšie riešenie.
- Dôležitá je perspektíva. Keďže často sú pre nás prioritou veci, ktoré potrebujeme spraviť hneď a sú pre nás skôr naliehavého charakteru, odkladáme tie veci, ktoré nie sú prioritou a nie sú urgentné. Psychológovia odporúčajú urobiť aj z nepodstatnej činnosti prioritu, a to tak, že sa zamyslíte nad tým, čo vám dá do budúcnosti. Ak sa teda neviete dokopať k štúdiu, zamyslite sa nad tým, čo vám titul dá v budúcnosti.
- Prvý krok. Ďalší dôvod, prečo často ľudia prokrastinujú, je ten, že nevieme, ako začať, čo nás odrádza. Aj keď vieme, čo treba spraviť, nevieme, čo je prvý krok, preto danú činnosť odkladáme donekonečna. Podľa odborníkov v tomto prípade pomáha zoznam toho, čo potrebujete spraviť, prípadne oslovenie kamaráta, partnera či kolegu, čo sú osoby, ktoré vám môžu pomôcť a otvoriť oči.
- Strach z neúspechu. Keď už vieme, čo je potrebné spraviť ako prvé, bojíme sa neúspechu, a to je zároveň aj ďalší dôvod prokrastinácie u ľudí. Mierna dávka perfekcionizmu nezaškodí ani pri odstraňovaní prokrastinácie, no vysoká dávka vás môže držať v úzadí. Preto zabudnite na dokonalosť a nezabúdajte na to, že neúspech patrí k životu.
- Aktívna prokrastinácia. Dostávame sa k jedincom, ktorí prokrastinujú aktívne. Čo to tá aktívna prokrastinácia vlastne je? Ide o typ odkladania činností na neskôr z dobrého dôvodu. Títo ľudia vedia, že ak svoje úlohy oddialia do takého bodu, v ktorom sa na ne budú musieť vrhnúť pod nátlakom, budú úspešnejší. Tento druh prokrastinácie teda vyznávajú ľudia, ktorí pracujú dobre v strese, napríklad v strese z deadlinu v práci či v škole. Odborníci tvrdia, že ak vám takýto druh prokrastinácie vyhovuje a funguje u vás pri dosahovaní jednotlivých cieľov, nemusíte vôbec nič meniť.
Inšpiruj sa: Čo pomôže na zažratú mastnotu? Tieto tri veci máš doma aj ty!
Pozor na rozptýlenie
Štúdie ukázali, že prokrastinácii podliehajú najmä ľudia, ktorí sa nevedia sústrediť a čokoľvek ich jednoducho a rýchlo rozptýli. Ak teda píšete prácu a pomáhate si pri tom na internete, rozptýli vás vyskakujúca reklama alebo nové video, ktoré pridal váš priateľ na Facebooku. Ak ste teda prokrastinátor, ktorý jednoducho uprednostní všetko ostatné pred tým, čo naozaj treba, možno by ste mali začať s plnením úloh v predstihu. Psychológovia tvrdia, že takíto prokrastinátori, ktorí sa do úloh pustia o nejaký čas skôr, sú často úspešnejší ako ľudia, ktorí neprokrastinujú vôbec.