Očakávať, že sa v nás nebude odohrávať kolísanie medzi stavom sebadôvery a najhorších obáv, je sebaklam.
Existuje totiž veľmi veľa premenných, ktoré spôsobujú, či vnímame veci ako dobré alebo zlé. Napríklad počet hodín spánku, strava, vypitý alkohol, užívanie liekov, ale aj interakcia s ľuďmi... svoju úlohu zohráva počasie, ročné obdobie, spomienky z detstva, informácie zo správ, alergény... a tiež to, ako sa cítime vo svojich šatách a či sme so sebou spokojní... Už tušíte, kam tým mierim – premýšľať nad tým, či z hľadiska vášho aktuálneho rozpoloženia budete mať dobrý či zlý deň, nemá význam. Najlepšie zo všetkého je počítať s tým, že väčšinu dní sa bude situácia vyvíjať rôznymi smermi – chvíľu bude dobre, chvíľu zle, raz budete hore, raz dolu... A rovnaké kolísanie sa odohráva aj v nás samých.
Zmysluplné je zamerať sa na to, čo cítime vo svojom vnútri a celé to naše kolísanie iba pozorovať, nestotožňovať sa s ním. Napokon, nie ste predsa sebadôvera. Nie ste ani strach. Ste svojím vlastným svetom. Viete si povedať, že ste iba divák, svedok, pozorovateľ hry medzi sebadôverou a strachom.
Pozri aj: Šokujúce zistenie: Vedci tvrdia, že stres je nákazlivý ako chrípka!
Pochybnosti, samotrýznenie, sebaľutosť
Pokojne prestaňte so sebatrýzňou a súcitne si povedzte: Mám právo cítiť sebaľútosť. Preto chcem prijať fakt, že som, kde som a robím, čo robím a preberám za to zodpovednosť. Uvoľnite sa a pochybnosti zoberte iba na vedomie, nestotožňujte sa s nimi. Radšej myslite na to, čomu veriť môžete a energiu do katastrofického scenára nevkladajte.
Odporúčame: Vieš, ako predĺžiť životnosť riasenky? Tu sa o tom dozvieš viac!
