Vianoce sú tu. Čarovné, magické, voňavé, ligotavé, rodinné, tradičné. Milujeme ich všetci, pretože sú to sviatky pokoja, štedrosti, radosti a spolupatričnosti. Nikto z nás sa nevie dočkať, kedy spolu so svojou rodinou zasadne za slávnostne ozdobený štedrovečerný stôl a pochutná si na výbornom zemiakovom šaláte, domácich koláčoch a ďalších dobrotách typických pre tento výnimočný deň.
Štedrý deň je v niektorých rodinách sprevádzaný tradíciami, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Niekto v tento deň zájde len do kostola a iní zase prekrajujú jabĺčko alebo pečú vianočky. Poďte sa s nami pozrieť na niekoľko zvykov, ktoré sa kedysi dodržiavali. A možno si bez nich i vy dnes svoje Vianoce predstaviť neviete.
Pozri aj: Darček podľa znamenia zverokruhu: Kto ocení zážitkové dary, kto drahé šperky?
Od skorého rána
Všetci veľmi dobre poznáme reklamu o zlatom prasiatku. Stala sa akýmsi komerčným symbolom Vianoc. Už od rána sa na Štedrý deň dodržiaval pôst. Verilo sa, že kto až do večera – kým sa na oblohe objaví prvá hviezda, vydrží nejesť, uvidí zlaté prasiatko. Známou poverou bolo, že cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to predpovedalo nešťastie. Rovnako sa v tento deň nesmela vešať opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie.
Vianočnému pečivu sa pripisovala magická moc. Na Štedrý deň, ešte pred svitaním, piekli gazdiné vianočné pečivo. Podľa tradície muselo byť hotové ešte pred východom slnka a najmä muselo byť pripravené pre koledníkov. Po vymiesení cesta na vianočné pečivo si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby na budúci rok dobre rodili. Gazda časť upečeného cesta dal hospodárskym zvieratám, aby dobre znášali vajcia, dávali mlieko, boli zdravé a silné. Dnes sa v niektorých rodinách pečie tzv. trhanec so slivkovým lekvárom. Odrobinky z neho sa dávajú vtákom.
Takisto bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom gazda zavesil nad chliev, stajňu, psiu búdu, kurín, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva do dnešnej doby v podobe vykrajovaných koláčov rôznych tvarov. Okrem chlebov, vianočiek a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta s makom, lekvárom, orechmi. Dostatok pečiva na štedrovečernom stole mal byť predzvesťou hojnej úrody v nastávajúcom roku.
Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť. Dokonca sa odkladali i odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Tí, ktorí pôst nedodržiavali, jedli veľmi striedmo, iba mlieko a kysnuté koláče. Pri prestieraní štedrovečerného stola sa chystalo o jeden tanier navyše, pretože sa verilo, že mŕtvi predkovia môžu so živými zdieľať štedrovečernú večeru. Dnes niektoré rodiny tento zvyk stále dodržiavajú, ale skôr z toho dôvodu, ak by sa objavil nečakaný hosť.
Na štedrovečernom stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa na hospodárstve dopestovali. Z tradičných jedál sa konzumovali najmä pečené či varené cestoviny, hrach, niekedy šošovica, a takisto kapustnica s hríbmi, polievka z repy a koreňovej zeleniny. Ryba, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť, sa vyskytovala v bohatších mestských rodinách. Mnohí z nás pod vianočný obrus vkladajú peniaze, ako symbol dostatku a bohatstva po celý rok. Krásnou tradíciou, ktorá sa dodržiava nielen vo veriacich rodinách, je modlitba a poďakovanie za bohatý stôl.
V kresťanských rodinách štedrá večera pozostáva z niekoľkých chodov. Prekrajuje sa jabĺčko, ktoré má predpovedať osud – ak má jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakáva sa v rodine šťastie a hojnosť, ak má tvar kríža, dá sa očakávať choroba i smrť. Nepekný jadrovník alebo červík znamenali zármutok, chorobu, nešťastie. Takisto sa jedávajú oblátky s medom a cesnakom, makové buchtičky a horúca domáca pálenka – hriate. Ďalšou tradíciou je, že nikto nesmie počas štedrej večere vstať od stola, pretože by to mohlo znamenať, že v nastávajúcom roku odíde zo života najbližších.
V niektorých rodinách všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny i v budúcom roku. Na mnohých miestach Slovenska sa vešal nad stôl venček upletený zo slamy alebo dávali pod stôl snop slamy, aby bola dobrá úroda.
V nijakej oblasti života neexistovalo toľko povier, ako bolo povier a pranostík slobodných dievčat, na základe ktorých mali poznať svoju budúcnosť. Dievčatá súce na vydaj hádzali topánku cez hlavu. Keď dopadla špičkou ku dverám, do roka odišla z domu.
Samozrejme, zvyky na Štedrý deň sa líšili od regiónu k regiónu. Niekde sa lialo horúce olovo do vody, na škrupinky vlašských orechov sa prilepovali sviečky a posielali po vode v umývadle či lavóre, inde zase pokladali na stôl predmet zo železa.
Máte i vy zvyky, ktoré po generácie dodržiavate na Štedrý deň?
Neprehliadni: Najlepší vianočný recept: Hrnčekové medovníky, ktoré nemajú konkurenciu!
