Ako na rozmnožovanie rastlín? Tu je 5 hlavných spôsobov, ako si namnožiť izbové rastliny!

V niektorých domoch ich nenájdeme vôbec, v ďalších len v minimálnom počte a iné sú nimi priam preplnené. Reč je o izbových rastlinách, ktorých pestovanie vo veľkom množstve v súčasnosti poriadne naberá na popularite. Ten, kto trendu pestovania najrôznorodejších izbových rastliniek prepadol, určite bude súhlasiť s tým, že krásnej zelene nie je nikdy dosť.

Nové rastlinky pritom nemusíme iba kupovať v obchodoch, ale získame ich aj rozmnožovaním. Namnožením rastlín, ktoré pestujeme, vieme rýchlo a ľahko získať nemalé množstvo rastliniek, ktoré môžu robiť radosť nám či niekomu inému. Ak neviete, ako na to, poradíme vám! V článku sa pozrieme na najčastejšie spôsoby rozmnožovania izbových rastlín.  

Rastliny možno rozmnožovať dvomi hlavnými spôsobmi, a to vegetatívne (nepohlavne) a generatívne (pohlavne). Vegetatívne rozmnožovanie predstavuje spôsob množenia rastliny jej časťami, a to napríklad stonkami, listami či koreňom a generatívne rozmnožovanie zahŕňa rozmnožovanie semenami. 

Veľké množstvo izbových rastlín možno namnožiť jednou z najzákladnejších metód rozmnožovania, a to rozmnožovaním pomocou odrezkov, čo spadá do kategórie vegetatívne rozmnožovanie. Bežné izbové rastliny možno deliť hlavne dvomi druhmi odrezkov, a to stonkovými a listovými odrezkami.

• Rastliny vhodné na množenie listami: africké fialky, begónia, peperomia, svokrin jazyk, vianočný (šlumbergera) a veľkonočný (hatiora) kaktus, Aloe a väčšina sukulentných rastlín.
• Rastliny vhodné na množenie pomocou stonkových odrezkov: potosovec, filodendron, fikus, voskovka (hoja vosková), brečtan, monstera, alokázia, pachira, krotónovec, zebrina.

Podstatou rozmnožovania rastliny listami je odobratie zdravých listov rezom čistým nožom z materskej rastliny, ktoré následne necháme zakoreniť. Listami množíme väčšinu izbových rastlín, ktoré nemajú stonku, no nie je to vždy pravidlom. Zamiokulkas napríklad stonku má, no i tak ho množíme okrem iného listami. Listy niektorých rastlín je dokonca možné rozrezať na viacero častí, a tak dať zakoreniť. Takýmto spôsobom rozmnožujeme obľúbené svokrine jazyky. 

Niektoré rastliny sa však nedokážu rozmnožiť iba pomocou listov, ale potrebujú aj dostatočne dlhú stonku. Takýmto spôsobom sa často rozmnožujú napríklad rôzne ťahavé rastliny. Odobratý stonkový odrezok by mal mať dva až tri listy. Dôležité je, aby bol zrezaný nad pazuchou listu, dĺžku by mal mať aspoň 10 cm. Pri rastlinách, ktoré tvoria vzdušné korene (napr. monstera), by mal odrezok obsahovať aj aspoň jeden vzdušný koreň. 

Odporúčame: Potri listy izbových rastlín olivovým olejom a uvidíš, čo sa stane!

Než z odrezkov z materskej rastliny vzniknú nové životaschopné rastliny, je potrebné im dať dostatok času na zakorenenie vo vhodných podmienkach. Zakoreňovať môžeme buď vo vode, alebo priamo v substráte, prípadne v substráte zmiešanom s perlitom. Vo všeobecnosti sa môžeme držať toho, že stonkové, vrcholové a výhonkové odrezky, skrátka odrezky stoniek s listami, môžeme zakoreňovať v čistej vode (no mnohé nemajú problém ani s púšťaním koreňov v substráte) a listové odrezky zakoreňujeme skôr v pôde, no nemusí to tak platiť vždy. 

Listy fialiek, listové články vianočného či veľkonočného kaktusu aj listy pieprovca či zamiokulkasu je možné zapichnúť priamo do substrátu, ktorý je následne potrebné udržiavať vlhký. Zakoreňovanie vo vode však býva obvykle jednoduchšou a menej riskantnou metódou. Navyše pri zakoreňovaní vo vode môžeme sledovať, ako sa rastlinke darí púšťať nové korene. Rastline v čase zakoreňovania doprajte dostatok svetla a tepla. Keď sa jej vytvorí bohatý koreňový systém, je pripravená na presadenie. 

TIP: Na podporu tvorby koreňov môžete odrezok pred umiestnením do substrátu namočiť do práškového alebo tekutého zakoreňovača, respektíve stimulátora rastu zo záhradkárstva. Takého ošetrenie je priam nevyhnutné pri rastline s drevnatejšou stonkou, ktorá sa vo vode len tak ľahko nezakorení. 

Okrem rozmnožovania odrezkami sa veľmi často pri množení izbových rastlín používa aj metóda delenia trsov. Tento spôsob rozmnožovania spočíva v rozdelení koreňového balu rastliny na dve alebo viacero častí (ideálne maximálne tri). Každá z týchto častí by mala mať vlastný koreňový systém, stonky aj listy. Všetky rozdelené časti je následne možné nasadiť do samostatných kvetináčov, čím získame niekoľko nových rastlín.

Typickým príkladom rastliny, ktorú je možné takýmto spôsobom namnožiť, je známy lopatkovec. Delením trsov sa tiež dajú množiť svokrine jazyky (sansevieria), nefrolepka a iné paprade, syngónium, kalatea, zamiokulkas, kyslička či aglaonéma.

Odporúčame: Cyklámen patrí medzi najkrajšie kvitnúce rastliny. Zdobí tvoju domácnosť?

Rozmnožovanie odnožami je pravdepodobne ten najjednoduchší spôsob množenia izbových rastlín. Rastlina v tomto prípade totiž väčšinu práce urobí za nás. Ako to? Niektoré rastliny totiž majú tendenciu bežne vytvárať malé dcérske rastliny, ktoré sú sčasti spojené koreňmi s materskou rastlinou, no spravidla mávajú i dobrý vlastný koreňový systém. Rozmnožovanie v tomto prípade spočíva len v tom, že dcérsku rastlinku ostrým a čistým nožom oddelíme od materskej a zasadíme ju do nového kvetináča.

Ak dcérska rastlina ešte nemá dostatočne rozvinutý koreňový systém, je ju možné dať ešte zakoreniť do vody. Týmto spôsobom možno rozmnožovať napríklad bromélie, kaktusy, Aloe vera, kalanchoe, zelenec, pileu i ďalšie druhy. V podstate vždy, keď nájdete v kvetináči malú dcérsku rastlinku, ide o novú rastlinu, ktorú si môžete časom presadiť do nového kvetináča. 

Niektoré izbové rastlinky si môžeme namnožiť i takzvaným potápaním. Týmto spôsobom možno množiť predovšetkým previsnuté a plazivé druhy rastlín, ktoré na svojich stonkách vyháňajú vzdušné korienky a drobné výhonky. Ide napríklad o potosovec zlatý, brečtan, figovník popínavý, filodendron, monsteru adansonii a ďalšie.

A v čom spočíva potápanie? Ku kvetináču, v ktorej je materská rastlina, postavíme ďalší kvetináč so substrátom. Stonkový výhonok so vzdušnými koreňmi položíme na substrát v druhom kvetináči. Následne pravidelne zalievame a čakáme. Keď stonkový výhon zakorení v novom kvetináči, odstrihneme ho od materskej rastliny. 

Ako posledné ešte môžeme spomenúť rozmnožovanie semenami, čo už nie je vegetatívny spôsob rozmnožovania, ale generatívny, čiže pohlavný. Množiť a pestovať možno viaceré izbové rastliny priamo zo semienok, ktoré sa dajú zakúpiť v záhradkárstvach či na internete. Dostupné sú napríklad semená niektorých paliem, strelície, ale aj iných izbových kvetín. Zo semien sa tiež dajú vypestovať bylinky či kvitnúce rastliny, ktoré počas jari a leta pestujeme v exteriéri.

Pred tým, než sa pustíme rozmnožovať rastliny semenami, je potrebné zobrať do úvahy fakt, že tento spôsob množenia nie je úplne najjednoduchší a v mnohých prípadoch ide o zdĺhavejší proces. Vypestovanie byliniek zo semien je možno pár týždňovou záležitosťou, no kým získame zo semien väčšie izbové rastliny, potrvá to dlhší čas.

Samozrejme, rozmnožovanie semenami sa nemusí vždy podariť, stáva sa, že semená skrátka nevyklíčia. Ak však patríte k zanieteným a trpezlivým pestovateľom, hor sa do toho! Pri sadení semien berte ohľad na ich veľkosť. Drobné semienka sadíme do jemnejšieho substrátu, a to tak, že ich len rozložíme na povrch zeminy. Čím väčšie semeno, tým ho môžeme zasadiť hlbšie. 

Odporúčame: KVÍZ: Najznámejšie izbové kvety – rozpoznáš ich bez problémov?