10 otázok zdravia, ktoré by si mala položiť svojej mame

Máte pocit, že vás žiadne zdravotné komplikácie nemôžu nikdy stretnúť? Bohužiaľ, genetika je pre mnohých osudom, pred ktorým nemožno vždy utiecť. Je dobré vedieť, akými chorobami trpela vaša matka a uvedomiť si dôležitosť rodinnej anamnézy. Potom môžete minimalizovať rizikové faktory, ktoré k ochoreniu vedú. Toto je 10 otázok zdravia, ktoré by ste mali položiť svojej mame.

Prečítaj si horoskop na dnes

Prečo je rodinná anamnéza kľúčová?

Rodinná anamnéza neznamená, že ak mala vaša mama určitý zdravotný problém, automaticky ho budete mať aj vy. Znamená však, že vaše riziko môže byť vyššie a telo môže mať podobné slabé miesta. Práve vďaka týmto informáciám môžete byť o krok vpred – sledovať signály, ktoré by ste inak prehliadli, a riešiť veci skôr, než prerastú do vážnejších komplikácií.

Poznanie zdravotnej histórie v rodine dáva zmysel aj z preventívneho hľadiska. Lekári dokážu na základe rodinnej anamnézy odporučiť skoršie vyšetrenia, častejšie kontroly alebo úpravu životného štýlu. V praxi to znamená viac vedomých rozhodnutí, menej neistoty a väčší pocit kontroly nad vlastným zdravím.

Čo spôsobuje záškrt a ako sa prejavuje? Toto o ňom musíme vedieť!

Čo spôsobuje záškrt, aké sú príznaky tejto choroby a ako sa pred ňou chrániť? Množstvo dôležitých informácií o tomto infekčnom ochorení nájdete v našom článku!

10 otázok, ktoré by sme sa mali spýtať svojich mám:

1. Mala si problémy s otehotnením alebo pôrodom?

Skúsenosti vašej matky s plodnosťou, a to vrátane priebehu tehotenstva aj pôrodu, vám môžu poskytnúť dôležité informácie. Hoci dôvodov napríklad takej neplodnosti je veľa, často bývajú na vine gény (napr. syndróm polycystických vaječníkov). Medzi dedičné komplikácie môžu patriť tiež nedostatočnosť krčka maternice, predčasný pôrod alebo opakované potraty.

2. Mala si niekedy rakovinu?

Možno si hovoríte, že keby vaša matka mala rakovinu, vedeli by ste o tom. Ale nemusí to tak byť. Mohla ju mať ešte pred vaším narodením alebo počas vášho detstva. Nehanbite sa a mamy sa spýtajte. Ak matka prekonala rakovinu prsníka, mali by ste podstúpiť pre istotu genetické testy, či v sebe nenesiete gén BRCA1 alebo BRCA2, ktoré zvyšujú až desaťnásobne riziko vzniku rakoviny prsníka alebo vaječníkov.

3. Trápia ťa migrény?

Väčšinu z nás z času na čas bolí hlava. Ale migréna nie je obyčajná bolesť hlavy. Zvyčajne je sprevádzaná radom ďalších nepríjemných príznakov, ako sú problémy s videním, nevoľnosť, citlivosť na svetlo či zvracanie. 

Záchvat migrény môže trvať niekoľko hodín a vyčerpá človeka na niekoľko dní. Väčšina odborníkov tvrdí, že za migrénami stoja genetické dispozície, a to až v 90 percentách prípadov. Mnoho ľudí bolí hlava a netušia pritom, že ide o migrénu, teda si ju neliečia.

4. Mala si niekedy psychické problémy?

Všeobecne sa ľudia hanbia hovoriť o tom, že majú depresie alebo úzkosti. Kto by sa tým chcel chváliť. Vy by ste sa na to však svojej mamy rozhodne mali opýtať. Duševné zdravie je dôležitou súčasťou komplexnej lekárskej anamnézy a akékoľvek prejavy depresie, závislosti, úzkosti alebo porúch nálady je nutné riešiť, pretože môžu ovplyvniť celú rodinu.

5. Máš nejaké kožné problémy?

Starostlivosť o pleť znamená viac než každodennú aplikáciu pleťovej masky na tvár. Je dôležité, aby ste hovorili s mamou o zdraví jej kože, a to vrátane najrôznejších bradavičiek či materských znamienok. Ak ich máte na tele veľa, potom je ich nutné pravidelne kontrolovať, najmä ak mala vaša mama rakovinu kože.

Prečo sa ženy v roku 2026 boja mať deti? Toto v nás spúšťa viac úzkosti než pravdy

Materstvo už nie je automatické rozhodnutie. Pozrite sa, prečo ženy váhajú, čoho sa naozaj boja a prečo je ich strach často omnoho viac opodstatnený.

6. Kedy si mala menopauzu?

V posledných rokoch sa doba, keď ženy vstupujú do menopauzy, znižuje a prichádza už pred päťdesiatkou. Napriek tomu býva zvykom, že dcéry mávajú menopauzu zhruba v rovnakej dobe, ako mali ich matky. Okrem toho bývajú podobné aj symptómy, ktoré prechod sprevádzajú, či už sú to návaly, potenie alebo nespavosť. Je fajn vedieť to včas a pripraviť sa na to.

7. Mávaš napuchnuté nohy a kŕčové žily?

Problémy so žilami bývajú veľmi často dedičné. A ak ich mala alebo má vaša mama, je vysoko pravdepodobné, že aj vy s nimi budete bojovať. Ich vznik je geneticky podmienený a ak navyše celý deň stojíte alebo sedíte, tak ste ohrození ešte viac. Musíte sa viac hýbať a správne sa stravovať (jesť viac vlákniny, ktorá posilňuje žilovú stenu).

8. Máš zdravé srdce?

A nielen srdce, spýtajte sa tiež na vysoký krvný tlak a všetko, čo súvisí s kardiovaskulárnym systémom. Podľa odborníkov je alarmujúce, ak mala vaša matka infarkt alebo mozgovú mŕtvicu pred dovŕšením päťdesiatky. A ak na následky ataku dokonca zomrela, potom je to považované odborníkmi za predčasnú smrť. Neznamená to však, že by ste hneď mali panikáriť, len si na seba dávajte väčší pozor a strážte si životný štýl.

9. Máš nejaký problém s očami?

Niektoré choroby pred vami matka utajiť nemôže (napríklad cukrovku, ak si pichá inzulín), avšak problémy s očami sa utajiť dajú. Napríklad zelený zákal je veľmi dlho nerozpoznateľný. Aj tu hrá úlohu dedičnosť a čím neskôr sa naň príde, tým horšie sú vyhliadky na vyliečenie. 

Ak teda matka trpí práve na zelený zákal, je vysoká pravdepodobnosť, že sa časom objaví aj u vás. Chodievajte teda pravidelne na očné vyšetrenie, pretože v počiatočných štádiách sa zelený zákal neprejavuje a sami na to neprídete. Prísť o zrak predsa nechcete.

Čo vyvoláva migrénu? Pozor na týchto 7 najčastejších spúšťačov!

Aj vy z času na čas bojujete s neznesiteľnou bolesťou hlavy, na ktorú pomáha len ticho a tma? Čo vyvoláva migrénu, ktorá môže trvať aj tri dni?

10. Mala si problémy so štítnou žľazou alebo hormónmi?

Poruchy štítnej žľazy, hormonálna nerovnováha či autoimunitné ochorenia sú u žien pomerne časté a často majú genetický základ. Môžu sa prejavovať nenápadne – dlhodobou únavou, výkyvmi hmotnosti, problémami s cyklom, vypadávaním vlasov, citlivosťou na chlad alebo zmenami nálady. Práve preto bývajú neraz prehliadané alebo pripisované stresu.

Ak vaša mama riešila štítnu žľazu, hormonálne problémy alebo napríklad endometriózu, je dobré o tom vedieť vopred. Včasné sledovanie hormónov a pozornosť venovaná signálom tela môžu výrazne uľahčiť diagnostiku a zlepšiť kvalitu života. Čím skôr sa na prípadný problém príde, tým jednoduchšie sa dá zvládať.

Čo robiť, ak je odpoveď „áno“?

Ak zistíte, že vaša mama mala alebo má konkrétne zdravotné problémy, prvým krokom nie je panika, ale informovanosť. Má zmysel tieto údaje spomenúť pri preventívnej prehliadke u všeobecného lekára, gynekológa či iného špecialistu. Lekár vie posúdiť, či je potrebné niečo sledovať častejšie, alebo odporučiť doplňujúce vyšetrenia.

Zároveň ide o impulz pozrieť sa na vlastný životný štýl. Ak je v rodine napríklad vyšší výskyt srdcových ochorení, o to väčší význam má pohyb, strava a zvládanie stresu. Ak sa opakujú hormonálne či psychické ťažkosti, oplatí sa byť všímavejšia k signálom tela a neodkladať riešenie problémov, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať „len“ únavou či výkyvmi nálad.

Poznať minulosť znamená chrániť budúcnosť

Rozhovory o zdraví v rodine nemusia byť nepríjemné ani strašidelné. Naopak, môžu byť jedným z najcennejších darov, ktoré si ženy medzi sebou odovzdávajú. Vedomosti o tom, čím si prešla vaša mama, vám dávajú možnosť byť k sebe pozornejšia, vnímavejšia a pripravená konať v správny čas.

Starostlivosť o zdravie nezačína v ordinácii, ale doma – otázkami, záujmom a ochotou počúvať. Rodinná anamnéza nie je o strachu z diagnóz, ale o sile informácií. A tie vám môžu pomôcť žiť pokojnejšie, zdravšie a s väčšou istotou, že robíte pre seba to najlepšie.

Aktualizovaný článok: 01.02.2026