Hoci väčšina Slovákov pije mlieko a považuje ho za zdravú potravinu, mnohí z nás veria aj neopodstatneným mýtom.
Pochybnosti vyvoláva predovšetkým trvanlivé mlieko. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Tetra Pak. Trvanlivé (UHT) mlieko pritom obsahuje tie isté výživné látky ako čerstvé mlieko, neobsahuje žiadne konzervačné látky, je bezpečné a kvalitné počas celej doby trvanlivosti.
Prieskum spoločnosti Tetra Pak v spolupráci s agentúrou Focus zisťoval, aký je postoj Slovákov voči mlieku a ktorým pravdám a mýtom sme ochotní veriť. Podľa výsledkov takmer polovica Slovákov pravidelne pije mlieko. Prevažná väčšina populácie (84 percent) je tiež presvedčená, že pitie mlieka má priaznivý účinok na zdravie vďaka obsahu vápnika. Názory na trvanlivé mlieko sú však ovplyvnené viacerými, často neopodstatnenými domnienkami. Viac ako 60 percent respondentov napríklad verí, že trvanlivé mlieko obsahuje konzervačné látky a je riedené vodou. Okrem toho je štvrtina Slovákov presvedčená, že takéto mlieko neobsahuje žiadne vitaminy a minerály
„V skutočnosti je trvanlivé mlieko čisto prírodný produkt. Trvanlivosť získava pomerne jednoducho, iba vďaka tepelnej úprave. Po nadojení sa ošetruje metódou UHT (Ultra Heat Treatment), čo znamená zahriatie na 2 – 3 sekundy na teplotu 135 – 138°C. Následne sa rýchlo ochladzuje a plní sa do aseptických kartónových obalov,” vysvetľuje Lenka Hálková zo spoločnosti Tetra Pak.
„Aseptická technológia zabezpečuje, aby boli mlieko aj jeho obal chránené pri balení pred škodlivými baktériami. Všetko vo výrobnom reťazci je dokonale sterilné: suroviny, obaly, všetko zariadenie ako aj prostredie, v ktorom sa obal nachádza. Mlieko tak získava trvanlivosť od troch do šiestich mesiacov, počas ktorých si zachováva chuť, čerstvosť aj výživové hodnoty,“ dodáva Lenka Hálková.
Myšlienku tepelne ošetreného mlieka podporujú aj potravinoví odborníci.
„Surové kravské mlieko často obsahuje patogénne mikroorganizmy. Vďaka tepelnej úprave sa choroboplodné zárodky zničia a aseptické spracovanie a plnenie zároveň zabezpečí jeho trvanlivosť. Preto nie je dôvod do mlieka pridávať a ani sa nepridávajú žiadne konzervačné látky ani voda. Aseptický obal ho zároveň dokonale chráni pred svetlom a vzduchom,” tvrdí Prof. Ľubomír Valík z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „Obsah vitamínov a minerálov tepelne ošetreného mlieka a surového mlieka je takmer rovnaký: Mlieko si uchováva v priemere 90 percent pôvodných vitamínov a nutrientov aj po tepelnom ošetrení. Jednou z najcennejších látok obsiahnutých v mlieku je vápnik, ktorého obsah sa spracovaním vôbec nemení,“ upozorňuje Ľubomír Valík.
Slovensko zaostáva v spotrebe mlieka v porovnaní s inými Európskymi krajinami. V priemere sa u nás vypije jeden menší pohár na osobu denne (1,3 dl), čo je o štvrtinu menej ako v Maďarsku. V porovnaní so škandinávskymi krajinami, napríklad Fínskom, nedosahuje naša spotreba ani polovicu. Podľa prieskumu mlieko u nás viac obľubujú ženy ako muži, seniori si ho nalejú častejšie ako iné vekové skupiny. Odborníci z oblasti vedy aj výroby sa však zhodujú na tom, že mlieko dvadsiateho prvého storočia zostáva stále hodnotnou a bezpečnou potravinou.
Zdroj: www.tetrapak.sk
