Guillain-Barrého syndróm – po prekonaní akých infekcií dochádza k jeho rozvoju?

O mnohých ochoreniach, poruchách či syndrómoch sa hovorí len veľmi málo. Ide hlavne o diagnózy, ktoré sú zriedkavé. Avšak to, že niektoré ochorenia trápia v porovnaní s inými chorobami iba pomerne malé percento populácie, neznamená, že by sme o nich nemali nič vedieť. Mnohé z nich môžu človeka postihnúť prakticky kedykoľvek počas života. 

Pomerne vzácnou poruchou je aj takzvaný Guillain-Barrého syndróm, ktorý sa u človeka môže vyskytnúť napríklad aj po prekonaní infekcie niektorými bežnými vírusmi alebo baktériami. Čo by sme o tomto syndróme mali vedieť? Aké sú príčiny a prejavy? Je možná liečba? Problematika Guillain-Barrého syndrómu je pomerne komplikovaná, preto si zhrňme základné informácie, ktoré sa oplatí vedieť!

Guillain-Barrého syndróm predstavuje zriedkavé zápalové ochorenie nervového systému, a to konkrétne periférnych nervov. Ide teda o neurologickú poruchu, ktorá postihuje periférny nervový systém, čiže nervové vlákna mimo mozgu (mimo centrálnej nervovej sústavy). Toto ochorenie tiež nájdeme pod názvom syndróm Guillain-Barré, prípadne sa používa skratka GBS (z anglického Guillain-Barre syndrome).

V praxi sa pritom možno stretnúť s viacerými formami tohto syndrómu, ktoré sa môžu sčasti líšiť charakterom či intenzitou príznakov, priebehom, ako aj mechanizmami vzniku. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce formy GBS patrí napríklad:

• akútna zápalová demyelizujúca polyradikuloneuropatia,

• akútna motorická axonálna neuropatia,

• Millerov-Fisherov syndróm.

Preto možno Guillain-Barrého syndróm chápať aj ako skupinu ochorení. Ich charakteristickou črtou je však spravidla vždy poškodenie periférnych nervov a nervových koreňov, čo vedie k viacerým zdravotným problémom, dokonca až k paralýze.

Prvé opisy ochorenia pochádzajú z konca 50. rokov 19. storočia. Pomenované však bolo podľa Guillaina a Barrého, ktorí spolu so Strohlom v roku 1916 rozšírili klinický popis ochorenia a ako prví odhalili laboratórny nález v mozgovomiechovom moku.

Odporúčame: Vodnaté vyrážky a žlté chrasty – ktoré bakteriálne ochorenie môže byť príčinou?

Presný klinický obraz môže byť u každého pacienta s Guillain-Barrého syndrómom trochu odlišný. Charakter a intenzita príznakov môžu závisieť od konkrétnej formy ochorenia. Príznaky tejto neurologickej poruchy sú pritom následkom poškodenia periférnych nervov.

Ak sú nervy v danej oblasti poškodené, vedie to k tomu, že svaly nie sú schopné reagovať na signály z dôvodu narušenia ich prenosu. Obvykle je nástup príznakov pomerne náhly a z plného zdravia. Typickým prejavom sú pocity brnenia a slabosti v chodidlách a nohách, odkiaľ sa symptómy šíria na hornú časť tela.

V niektorých prípadoch sa príznaky objavujú najskôr na rukách a tvári. Mierne pocity brnenia a slabosti v končatinách a tvári postupne vedú k ochabovaniu až úplnej paralýze svalov. Ochorenie má progresívny charakter, pričom príznaky môžu na intenzite naberať v priebehu niekoľkých hodín, ale zriedkavejšie aj dní či pár týždňov.

Vo všeobecnosti možno pri Guillain-Barrého syndróme pozorovať aj tieto príznaky:

• mravčenie v končatinách,

• areflexia – neprítomnosť šľachovookosticových reflexov,
• problémy s chôdzou, poruchy rovnováhy,
• problémy pri pohyboch očami,
• problém s kontrolou močového mechúra (inkontinencia),
• problémy s vyprázdňovaním stolice,
• problémy s rečou,
• dýchacie ťažkosti z dôvodu slabosti dýchacích svalov,
• ťažkosti so žuvaním aj prehĺtaním,
• poruchy citlivosti, 
• zhoršenie mimiky,
• búšenie srdca, zrýchlená tepová frekvencia,
• nízky alebo vysoký tlak,
• kŕče v končatinách (zhoršujúce sa v noci).

Presné príčiny vzniku syndrómu Guillaina a Barrého nie sú známe ani dnes. Toto ochorenie je však často zaraďované medzi autoimunitné choroby. V mnohých prípadoch totiž ochorenie vzniká z dôvodu abnormálnej činnosti imunitného systému človeka, kedy imunitný systém začne chybne vytvárať protilátky a napádať zdravé nervy, čo vyvoláva zápal a oslabuje ich funkciu, najmä schopnosť prenosu signálov. 

Prečo však dôjde k tomu, že imunitný systém napáda štruktúry vlastného tela, nie je možné úplne objasniť. Za najčastejší spúšťač sú považované rôzne infekcie, ktoré človek prekonal. Približne 2/3 pacientov s GBS prekonali v posledných týždňoch alebo mesiacoch nejakú vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, najčastejšie infekciu respiračného alebo tráviaceho ústrojenstva. 

Guillain-Barrého syndróm sa môže objaviť po prekonaní:

• infekcie kampylobakterom,

• chrípky (vírus chrípky), 
• cytomegalovírusu,
• vírusu Epsteina a Barrovej,
• vírusu Zika,
• vírusovej hepatitídy A, B, C aj E,
• nákazy HIV vírusom,
• infekcie mykoplazmami.

Okrem toho výskyt  syndrómu Guillaina a Barrého zvyšujú nasledujúce faktory:

• mužské pohlavie (syndróm je o niečo častejší u mužov),

• vek nad 50 rokov (vekom rastie riziko, no syndróm postihuje aj mladých jedincov),
• chirurgický zákrok v nedávnej minulosti,
• niektoré očkovania (napr. proti besnote),
• Hodgkinov lymfóm,
• traumy,
• užívanie drog.

Odporúčame: Vieš, čo je porfýria? Zisti, čo má spoločné s upírmi!

Diagnostika Guillain-Barrého syndrómu je pomerne komplikovaná, keďže počiatočné príznaky poruchy môžu poukazovať aj na rôzne iné neurologické problémy. Avšak, pre Guillain-Barrého syndróm je napríklad typické, že príznaky sa objavujú na oboch stranách tela zároveň, navyše nastupujú a aj sa rozvíjajú pomerne rýchlo.

Kým pri iných neurologických poruchách príznaky progredujú aj celé mesiace, pri GBS to bývajú väčšinou dni. Pre potvrdenie tohto syndrómu je však potrebné u pacienta vykonať niekoľko vyšetrení a testov.

Diagnostika GBS môže zahŕňať:

• odobratie anamnézy a sledovanie klinických príznakov,

• vyšetrenie šľachových reflexov,
• test rýchlosti nervového vedenia,
• EMG vyšetrenie (elektromyografia) – na zachytenie elektrickej aktivity svalov a nervov riadiacich činnosť svalov, tiež na overenie stavu svalov a správneho nervového zásobenia,
• lumbálnu punkciu – pre získanie mozgovomiechového moku na ďalšie vyšetrenia,
• magnetickú rezonanciu (MRI) a ďalšie vyšetrenia podľa potreby. 

V prípade potvrdenia Guillain-Barrého syndrómu je nevyhnutné čo najskôr zahájiť liečbu. Včasná liečba zvyšuje šancu na úplne vyliečenie bez trvalých následkov. Špecifický liek na GBS neexistuje, uplatňujú sa rôzne typy terapií, ktorých cieľom je zmierniť prejavy ochorenia a urýchliť zotavenie. Liečba Guillain-Barrého syndrómu spravidla prebieha na jednotke intenzívnej starostlivosti.

V rámci liečby GBS sa uplatňuje najmä:

• plazmaferéza – výmena plazmy, prefiltrovaná a protilátok zbavená plazma je vrátená späť do tela,

• imunoglobulínová terapia – vnútrožilové podávanie imunoglobulínov,
• umelá pľúcna ventilácia – ak nastali u pacienta poruchy dýchania,
• medikamenty podľa vzniknutých ťažkostí – proti bolesti, na riedenie krvi a podobne,
• podľa potreby rehabilitácie.

Guillain-Barrého syndróm predstavuje závažný stav, ktorý je nevyhnutné čo najskôr riešiť. Spájať sa totiž môže s rozvojom mnohých komplikácií. K tým najzávažnejším patria poruchy dýchania. Paralýza dýchacích svalov vedie až k zástave dýchania, čo znamená ohrozenie života pacienta.

Štádium najväčšej svalovej slabosti väčšina pacientov dosahuje do dvoch týždňov od výskytu prvých symptómov. Hoci je ochorenie závažné, prognózy vo všeobecnosti nebývajú zlé. Samozrejme, platí, že čím neskôr je ochorenie odhalené a liečené, tým môžu byť prognózy horšie.

Približne 70 až 80 % pacientov sa úplne zotaví s dobou rekonvalescencie do 6 mesiacov. V menšom percente prípadov sa pacienti zotavujú dlhšie ako rok. Niekedy však môže mať GBS trvalé následky a pacienti môžu svalovú slabosť pociťovať aj celé roky po prekonaní syndrómu. U detí so syndrómom Guillain-Barré bývajú prognózy zväčša veľmi dobré a pacienti sa zotavujú bez následkov. 

Odporúčame: Čo je Klinefelterov syndróm a ako sa prejavuje? Dá sa mu predísť?