Imunita predstavuje, v jednoduchosti povedané, schopnosť živého organizmu odolať nákaze. Ide v podstate o súbor vrodených a získaných mechanizmov, ktorých úlohou je zabezpečiť obranyschopnosť jedinca proti choroboplodným mikroorganizmom. Imunita však nepomáha bojovať len s pôvodcami rôznych infekčných chorôb, ako sú vírusy, baktérie či parazity, ale napríklad aj s nádorovými bunkami.
Vrodená imunita je prirodzená a často ju označujeme aj ako nešpecifická. Predstavuje základnú a nemennú mozaiku vzorcov správania sa imunitného systému každého z nás. Oproti tomu v našom tele funguje aj získaná imunita, nazývaná tiež adaptívna alebo špecifická. Formuje sa až po narodení človeka, a to na základe podnetov, s ktorými konkrétny jedinec prichádza do kontaktu počas života. Tvorí sa napríklad pri kontakte s rôznymi patogénmi a po prekonaní rôznych infekčných chorôb, ako aj po očkovaní.
O tom, ako imunita vlastne funguje a čo všetko na ňu vplýva, koluje mnoho tvrdení, no nie všetky sú tak celkom presné. Ktoré často sa opakujúce tvrdenia môžeme zaradiť skôr k mýtom? Objavte spolu s nami 7 najčastejších mýtov o imunite!
Pozri aj: Svrbenie celého tela môže spôsobovať aj tento problém so žlčníkom! Ktoré príznaky neignorovať?
Mýtus č. 1: Imunita si bez pomoci poradí s akoukoľvek chorobou
Imunita je obrovským pomocníkom a ak je oslabená, alebo jedinec trpí nejakou poruchou imunity, je to spravidla veľký problém. Avšak, imunita nie je zázračná a jej schopnosti rozhodne nie sú bez hraníc. Je mylné si myslieť, že na zvládnutie akéhokoľvek zdravotného problému nám postačí len dobrá imunita. Ľudské telo sa dokáže vďaka imunitným mechanizmom samo vysporiadať s väčšinou vírusov či s mnohými baktériami, s ktorými denne prichádza do styku.
No ani ten najsilnejší imunitný systém si sám nedokáže poradiť s ďalšou hŕbou infekčných ochorení, predovšetkým s bakteriálnymi infekciami. Nátlak veľkého množstva rôznych pôvodcov chorôb skrátka neustojí. Pred vynájdením penicilínu, teda prvého antibiotika, boli mnohé bakteriálne ochorenia smrteľné, napríklad aj pohlavne prenosný syfilis. Mnoho iných bakteriálnych nákaz bez liečby sa končí fatálne.
Mýtus č. 2: Naša imunita závisí hlavne od genetiky
Často sa môžeme stretnúť s tvrdeniami, že ak má človek dobrú imunitu, je to skrátka od narodenia a vďačí za to genetike a pokiaľ má zase slabú imunitu, tak je to znova len a len vina genetiky a nič s tým nenarobí. Takto to úplne nefunguje. Časť našej imunity je vrodená a skutočne má na ňu významný vplyv aj genetika. Avšak, imunita nie je niečo definitívne dané a rozhodne nie nemenné.
Časť imunity je získaná a formuje sa počas nášho života, pričom na ňu vplýva obrovské množstvo faktorov, ktoré súvisia najmä s naším životným štýlom, ale aj niektorými neovplyvniteľnými faktormi. Sila našej imunity sa môže v jednotlivých úsekoch života trochu meniť. Možno vás to prekvapí, no imunitný systém napríklad aj starne. Je normálne, že s pribúdajúcimi rokmi funkcie imunitného systému a niektorých bielych krviniek prirodzene klesajú.
Mýtus č. 3: Viac športu znamená aj lepšiu imunitu
Ako sme spomenuli o pár riadkov vyššie, na silu našej imunity vplýva viacero faktorov, a to v prvom rade mnohé ovplyvniteľné faktory týkajúce sa nášho životného štýlu. Vplyv má napríklad šport. Vieme, že pre naše zdravie je veľmi dôležité, aby sme svoje telo pravidelne udržiavali v pohybe. Fyzická aktivita má okrem iného blahodarný vplyv aj na funkcie imunitného systému a produkciu a aktivitu imunitných buniek, čím nám môže pomôcť v prevencii infekčných nákaz.
Avšak, neplatí, že viac športu automaticky znamená silnejšiu imunitu, a to hlavne za predpokladu, že podceníme dostatočný odpočinok a čas na regeneráciu organizmu. Nadmerná fyzická aktivita bez dostatočnej kompenzácie predstavuje pre telo záťaž, čo môže viesť k oslabeniu imunity.
Mýtus č. 4: To, ako sa stravujeme, neovplyvňuje našu imunitu
Mnohí si myslia, že to, ako sa stravujeme, nemá zvlášť zásadný vplyv na silu imunity. To je opäť veľký omyl. Jedným zo spôsobov, ako prirodzene podporiť funkcie nášho imunitného systému, je pestré a vyvážené stravovanie. Strava by mala byť bohatá na zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Ich nedostatok sa môže prejaviť aj zhoršenou imunitou.
Význam má aj dostatok vlákniny a probiotík v strave. Prečo? Tieto dve zložky sú nevyhnutné pre dobrú funkciu čriev a veľká časť nášho imunitného systému predsa sídli práve v našich črevách. Probiotiká sú prospešné baktérie, vláknina je zase stravou pre tieto baktérie.
Nadbytok rafinovaného cukru a bielej múky, alkohol, vysmážané pokrmy, priemyselne spracované potraviny, drastické diéty – to všetko je pre naše telo naopak záťažou a rovnako tak aj pre náš imunitný systém.
Pozri aj: Prečo sa nám štikúta? Takto otravné čkanie rýchlo zastavíš!
Mýtus č. 5: Miera spánku nesúvisí so silou imunity
Spánok môžeme označiť za regeneračný mechanizmus číslo jeden. Bez jeho dostatku si koledujeme o obrovské množstvo zdravotných problémov. Jedna prebdená noc nemusí nič znamenať, no ak je nedostatok kvalitného spánku dlhodobou záležitosťou, rastie riziko mnohých ťažkostí.
Nočný odpočinok je nevyhnutný aj pre správne fungovanie našej imunity a jeho nedostatok môže okrem iného zvyšovať náchylnosť na vírusové a bakteriálne infekcie. Na myšlienku, že spánok s našou obranyschopnosťou vôbec nesúvisí, radšej zabudnite.
Mýtus č. 6: Cigarety nemajú vplyv na našu imunitu
A rovnako zabudnite aj na myšlienku, že našej imunite neškodia cigarety. Tie ani zďaleka nemajú negatívny vplyv len na naše pľúca a rozhodne nie sú iba najčastejším vinníkom rakoviny pľúc. Fajčenie v prvom rade oslabuje činnosť bielych krviniek, ktoré tvoria základ imunitného systému. Okrem toho cigarety prispievajú k vysušovaniu slizníc v hrdle a nose, čo oslabuje ich bariérovú funkciu pri ochrane pred vírusovými a bakteriálnymi nákazami.
Mýtus č. 7: Stres nedokáže negatívne ovplyvniť imunitu
Primerané množstvo stresu môže byť pre človeka tou správnou pohnútkou ku konaniu, môže nám pomôcť mobilizovať sily a poslúžiť k riešeniu situácie. Avšak, dlhodobá nadmiera stresu, napríklad aj z dôvodu prepracovanosti, ťažkej životnej situácie či nedostatku oddychu a uponáhľaného životného štýlu, predstavuje pre ľudský organizmus obrovskú záťaž. Nadmerný stres sa spája s vyšším rizikom mnohých zdravotných problémov.
Stúpa pri ňom napríklad hladina kortizolu, ktorý je prezývaný aj stresový hormón. Ten má okrem iného vplyv na tvorbu bielych krviniek. Ak je nadmerný stres dlhodobou záležitosťou, imunitné bunky sa v dôsledku vysokých hladín kortizolu stávajú na tento hormón necitlivé, čo má negatívny vplyv na imunitu.
Pozri aj: Alimentárne ochorenia alebo nákazy z potravín – ako sa im vyhnúť?
