Myóm na maternici – aké príznaky naň môžu poukazovať?

Pri zmienke o nádoroch väčšine ľudí asi prebehne mráz po chrbte. Nádor však automaticky neznamená rakovinu. Podstatou vzniku nádoru je nekontrolovateľné delenie buniek tkaniva, ktoré následne vytvoria nejaký novotvar. Tento útvar však nemusí byť vždy malígny, teda zhubný. Nádory vo všeobecnosti radíme do dvoch základných skupín, a to na malígne a benígne nádory. Benígne nádory sú nezhubné, hoci v zriedkavejších prípadoch sa môžu zvrhávať do rakovinových.

Obvykle sa však benígne nádory nešíria do iných častí organizmu, ani nevytvárajú metastázy. Benígne nádory nespôsobujú také závažné zdravotné problémy ako malígne, no môžu spôsobovať určité problémy, ak utláčajú okolité tkanivá. Vo všeobecnosti však pre ne platí, že sú v prípade potreby dobre liečiteľné či chirurgicky odstrániteľné.

Medzi nezhubné nádory radíme aj takzvané myómy. Tie sa môžu vyskytovať napríklad v maternici. Prečo vznikajú maternicové myómy a ako sa prejavujú? 

Myóm, nazývaný aj fibroid, predstavuje nezhubný nádor, ktorý vzniká zo svalového tkaniva. Vo všeobecnosti rozlišujeme dva základné druhy myómov:

1. leiomyómy – vznikajú z buniek hladkého svalstva,
2. rabdomyómy – vznikajú z vlákien priečne pruhovaného svalstva.

Myómy sa môžu vyskytovať prakticky vo všetkých orgánoch, v ktorých je prítomná svalovina. Vzácne sa oba spomenuté druhy vyskytujú napríklad v ústnej dutine. Okrem toho myómy postihujú najčastejšie zažívací trakt, močový mechúr, ako aj spomínanú maternicu. Myómy sú nezhubné a zvrat do malígneho útvaru nastáva len výnimočne. Riziko rakovinového zvrhnutia z myómu je v podstate porovnateľné s rizikom rakovinového zvrhnutia zdravého tkaniva. 

Spomenuté maternicové myómy (odborne myoma uteri) predstavujú najčastejšie sa vyskytujúci útvar nezhubného charakteru v ženskom reprodukčnom systéme. Tento uzlovitý útvar, vychádzajúci zo steny maternice, sa môže vyskytovať ako samostatný útvar, ale aj v zoskupení viacerých nezhubných nádorov. Vo väčšine prípadov je myóm prítomný niekde v tele maternice, zriedkavejšie sa rozvinie v oblasti krčka maternice. 

Podľa konkrétneho umiestnenia možno odlíšiť viaceré typy maternicových myómov.

• Subserózne myómy rastú blízko vonkajšej steny maternice a rastom môžu zasahovať do panvovej dutiny.

• Intramurálne myómy sa nachádzajú priamo v svalovej stene maternice a neprechádzajú do okolitých vrstiev.
• Submukózne myómy rastú pod sliznicou maternice a vnárajú sa do dutiny tela maternice. 
• Stopkaté myómy sú so svalovinou maternice spojené len tenkou stopkou, pričom môžu byť uložené buď v dutine maternice, alebo rastú smerom von. 

Odporúčame: ​Čo je biochemické tehotenstvo? Aké sú prejavy a čo zvyšuje riziko?

Myómy v maternici nemusia žene spôsobovať v podstate žiadne ťažkosti. Výraznejšie klinické príznaky sa objavujú len približne u 25 % pacientiek. Prejavy myómov v maternici obvykle závisia od ich veľkosti, počtu, ako aj konkrétneho miesta výskytu. Väčšie zdravotné problémy sa najčastejšie vyskytujú pri submukóznych myómoch, čo sú nezhubné nádory vnárajúce sa do dutiny tela maternice. 

Maternicové myómy môžu byť maličké, no môžu dosahovať až niekoľko centimetrov (pokojne 1 až 15 cm). Veľmi veľké myómy rastúce smerom do panvovej a brušnej dutiny je dokonca možné nahmatať cez brucho. Prítomnosť myómov v maternici sa najčastejšie prejavuje rôznymi problémami s menštruačným cyklom, no vyvolávať môžu aj bolesti a rôzne nepríjemné pocity, či už pri močení alebo pohlavnom styku.

Na myóm v maternici môžu poukazovať tieto symptómy:

• intenzívne menštruačné krvácanie,

• dlhotrvajúce menštruačné krvácanie,
• bolestivejšia menštruácia,
• slabé krvácanie mimo cyklu,
• zväčšenie podbruška,
• pocit nafúknutia, tlaku alebo plnosti v podbrušku,
• bolesť v podbrušku,
• bolesť vyžarujúca do chrbta alebo stehien,
• časté močenie a problém s udržaním moču (kvôli tlaku na mechúr),
• bolesť pri pohlavnom styku,
• problémy s plodnosťou,
• opakované potraty,
• anémia (z dôvodu intenzívnejšieho krvácania).

Presné príčiny vzniku myómov v maternici nie sú dnes úplne objasnené. Rolu v prvom rade zohráva vek. U mladých žien do 30 rokov je výskyt myómov zriedkavejší, častejšie sa vyskytujú vo vekovej skupine medzi 30 až 50 rokov. Takmer polovica žien v strednom veku má nejakú skúsenosť s myómom. Riziko vzniku pomerne významne stúpa v období pred menopauzou, po menopauze klesá.

K ďalším rizikovým faktorom myómov v maternici môžeme radiť viaceré vnútorné a vonkajšie činitele, ktoré sa môžu týkať dedičnosti, ako aj životného štýlu ženy. Opísaný je napríklad familiárny výskyt ochorenia, pričom výskyt myómov môže byť viazaný na niektoré genetické poruchy. Predpokladá sa, že myóm v maternici je hormonálne závislý, teda k jeho výskytu prispievajú stavy, ktoré zvyšujú expozíciu estrogénov, čo platí napríklad pre ženy, ktoré začnú skôr menštruovať. 

Riziko myómov môže zvyšovať aj:

• nadmerná hmotnosť ženy, 

• skorý nástup menštruácie,
• neskorý nástup menopauzy,
• bezdetnosť,
• neskorý pôrod po 30. roku života,
• syndróm polycystických vaječníkov,
• hormonálna nerovnováha,
• metabolické poruchy,
• vysoký krvný tlak,
• vnútromaternicové antikoncepčné prostriedky,
• predchádzajúce operácie na maternici,
• zápalové a infekčné ochorenia pohlavných orgánov.

Odporúčame: ​Ischemická choroba srdca je dnes najčastejšou príčinou smrti. Dá sa jej predísť?

Pri vyššie spomínaných zdravotných ťažkostiach nie je rozumné odkladať návštevu gynekológa. Príčinou totiž môžu byť aj iné ochorenia pohlavných orgánov, vrátane zhubného nádoru, teda rakoviny. Ak žene myómy nespôsobujú ťažkosti, obvykle sú odhalené náhodne pri preventívnej prehliadke. Maternicové myómy sa diagnostikujú palpačným vyšetrením (pohmatom) a vaginálnym ultrazvukom. V prípade potreby môže lekár nariadiť ďalšie testy, napríklad magnetickú rezonanciu či hysteroskopiu na vyšetrenie dutiny maternice.

Ak aj lekár odhalí prítomnosť myómu alebo myómov v maternici, nemusí hneď nariaďovať liečbu. Ak tieto nezhubné nádory nespôsobujú žene žiadne ťažkosti a nie sú veľké, obvykle sa ponechávajú bez liečby. Sú však vhodné častejšie prehliadky, pri ktorých lekár skontroluje, či sa napríklad myómy nezväčšujú. 

Ak žene myómy spôsobujú zdravotné ťažkosti, liečba býva potrebná. Závisieť môže od umiestnenia a druhu myómov, veľkosti, zdravotného stavu pacientky, ako aj od jej veku a toho, či ešte plánuje mať deti. Niektoré metódy liečby totiž môžu negatívne ovplyvniť alebo úplne znemožniť možnosť mať deti. 

Pri liečbe maternicových myómov sa uplatňujú tieto metódy liečby:

• medikamenty – podávajú sa liečivá na tlmenie sprievodných ťažkostí, napríklad lieky na bolesť či zmiernenie krvácania, niekedy sa uplatňuje hormonálna terapia,

• myomektómia – chirurgické odstránenie myómu, dnes sa najčastejšie vykonáva laparoskopicky,
• embolizácia myómu – spočíva v injekčnej aplikácii mikročastíc blokujúcich cievy zásobujúce myóm, čo vedie k vyschnutiu myómu, 
• hysterektómia – chirurgické odstránenie maternice, ide o invazívnu metódu liečby, ku ktorej sa pristupuje len v krajných prípadoch – v prípade závažných zdravotných ťažkostí a hlavne u starších žien, ktoré už neplánujú tehotenstvo. 

U žien s myómami v maternici sa skutočne môžu objavovať problémy s plodnosťou a tehotenstvom, no nie je to pravidlo. U niektorých tehotných žien počas gravidity myóm len narastie, no nespôsobí žiadne komplikácie. Sprievodné ťažkosti spôsobené myómami sa neobjavia v podstate u väčšiny žien. Avšak, u menšieho počtu žien sú myómy príčinou neplodnosti, opakovaných potratov alebo predčasného pôrodu.

Myóm napríklad môže predstavovať pôrodnú prekážku. U tehotných žien s myómami rastie riziko cisárskeho rezu, ale aj predčasného odlúčenia placenty či popôrodného krvácania. Tehotné ženy s myómami by mali byť častejšie sledované. Ak sa predpokladá, že myóm predstavuje príčinu neplodnosti, je potrebné zahájiť vhodnú liečbu, napríklad chirurgické odstránenie myómov. Po myomektómii sa však spravidla neodporúča vaginálny pôrod z dôvodu oslabenia stien maternice. 

Odporúčame: Pískanie v ušiach môže signalizovať ochorenie! Dá sa odstrániť?