Alergiu možno charakterizovať ako neprimeranú a prehnanú reakciu imunitného systému organizmu na určitú látku, s ktorou príde do kontaktu. Alergie netreba brať na ľahkú váhu. Ich prejavy môžu byť len mierne, ale aj závažné až život ohrozujúce (v prípade rozvoja anafylaktického šoku).
Látky vyvolávajúce alergické reakcie nazývame ako alergény. Alergény pritom nie sú nejaké škodlivé látky, ktoré by bežne spôsobovali človeku zdravotné ťažkosti. Nebezpečné sú len pre alergikov, v tele ktorých dochádza ich vplyvom k nesprávnej aktivácii protilátok a rozvoju obrannej reakcie.
Alergénom môže byť napríklad nejaká potravina, zložka v kozmetike i peľ v ovzduší. Veľmi časté sú však aj alergie na antibiotiká, a to v prvom rade na známy penicilín. Ako sa môže prejavovať alergia na penicilín a aké sú možnosti riešenia tohto problému? S ktorými ďalšími liekovými alergiami sa môže človek stretnúť?
Čo vieme o penicilíne?
Penicilín predstavuje vôbec úplne prvé antibiotikum, ktoré sa začalo využívať v medicíne. Objav penicilínu je jedným z najväčších a najvýznamnejších objavov v histórii medicíny. Prvé účinné antibiotikum totiž prinieslo možnosť liečiť mnohé infekčné ochorenia spôsobené mikroorganizmami, prevažne baktériami, ktoré boli dovtedy len ťažko liečiteľné, respektíve boli obvykle považované za nevyliečiteľné a smrteľné.
Za objav penicilínu vďačíme škótskemu lekárovi, mikrobiológovi a farmakológovi Alexandrovi Flemingovi. V roku 1928 izoloval antibiotickú substanciu z plesne Penicillium notatum, ktorú nazval penicilín, za čo mu bola v roku 1945 udelená Nobelova cena za fyziológiu a medicínu. Objavenie penicilínu pritom bola len náhoda, podobne ako pri mnohých iných objavoch v histórii ľudstva.
Fleming totiž pri odchode z pracoviska ponechal na stole misku s bakteriálnou kultúrou. Po jeho návrate bola miska pokrytá plesňou a okolo nej sa vytvoril kruh bez baktérií na mieste, kde bola miska kontaminovaná. Fleming sa následne venoval ďalším experimentom s plesňami. Penicilín sa v medicíne využíva od roku 1941, kedy bola vyvinutá dostatočne čistá látka, čo následne viedlo k výrobe lieku vo veľkom.
Odporúčame: Filcky – čo je príčinou tohto pohlavne prenosného ochorenia?
Alergia na penicilín
Penicilín, respektíve rôzne skupiny penicilínov sú v medicíne využívané dodnes, a to pre vysokú účinnosť a nízku toxicitu. Ide o antibiotiká z kategórie beta-laktámové antibiotiká, ktoré pôsobia na rôzne grampozitívne aj gramnegatívne baktérie.
Penicilíny bojujú napríklad proti streptokokom, listériám aj niektorým stafylokokom, spomedzi gramnegatívnych mikroorganizmov zase účinkujú napríklad proti baktériám z rodu Neisseria či Borrelia. Avšak, proti mnohým druhom baktérií je penicilín neúčinný.
Ako sme spomenuli v úvode, u niektorých jedincov sa vyskytuje alergia na toto významné antibiotikum. Alergia na penicilín nie je tak častá, hoci sa k nej hlási až okolo 10 percent pacientov. Avšak, v mnohých prípadoch ide len o zámenu alergie s bežnými vedľajšími účinkami užitého lieku. Predpokladá sa, že prevalencia alergie na penicilín sa v realite pohybuje v rozmedzí 0,75 až 0,8 %. Presné príčiny rozvoja alergie na penicilín u konkrétneho človeka sú, podobne ako v prípade iných alergií, v podstate neznáme.
Ako rozpoznať alergiu na penicilín?
Alergická reakcia v prípade užitia penicilínu alergikom môže mať rôznu intenzitu. Veľmi často sú prejavy mierne, len v menšom počte prípadov dochádza k závažných alergickým reakciám. Prejavy sa pritom môžu dostaviť v rôznom časovom odstupe od užitia liečiva. V závislosti od rýchlosti nástupu príznakov rozoznávame okamžitú, zrýchlenú a oneskorenú alergickú reakciu.
- Okamžitá alergická reakcia na penicilín spravidla nastupuje do 30 až 60 minút od podania liečiva. Môže zahŕňať mierne príznaky až najzávažnejší prejav – anafylaktický šok.
- Zrýchlená alergická reakcia nastupuje do 2 až 72 hodín od podania antibiotika. Prejavuje sa rôzne, často napríklad kožnými príznakmi, ale aj opuchom hrtanu.
- Oneskorená alergická reakcia sa môže objaviť aj po 72 hodinách od užitia penicilínu.
Pre alergiu na penicilín sú pritom charakteristické nasledujúce príznaky (u každého pacienta môžu byť odlišné):
- kožné vyrážky a žihľavka,
- začervenanie kože,
- svrbenie kože,
- dýchavičnosť,
- opuchy,
- nádcha, výtok z nosa
- svrbenie a slzenie očí.
Vo vážnych, no veľmi zriedkavých, prípadoch dochádza k rozvoju anafylaktického šoku. Objavuje sa zúženie dýchacích ciest a následné problémy s dýchaním, pokles krvného tlaku, závraty, opuch hltanu, zrýchlenie tepovej frekvencie, nevoľnosť až strata vedomia.
Odporúčame: Seboroická dermatitída: Čo môže spustiť rozvoj ochorenia?
Je možné liečiť alergiu na penicilín?
V prípade výskytu zdravotných ťažkostí po požití penicilínu v prvom rade skontrolujte príbalový letáčik, a to časť o možných vedľajších účinkoch konkrétneho lieku. Bežná je napríklad redšia stolica či bolesti brucha. Ak máte podozrenie na alergiu na penicilín, rozhodne konzultujte čo najskôr zdravotný stav s lekárom, ktorý podľa potreby nariadi vyšetrenia.
V prípade potvrdenia alergie stanoví lekár vhodné opatrenia. Alergiu na penicilín nie je možné vyliečiť, podobne ako to platí v prípade mnohých iných alergií. Pri výskyte alergie je potrebné vysadenie liečiva a podľa potreby jeho nahradenie iným antibiotikom. Na zmiernenie už vzniknutých alergických symptómov sa uplatňujú antihistaminiká. V prípade výskytu anafylaktického šoku je nevyhnutné postihnutému pacientovi zabezpečiť lekársku pomoc.
Pozor aj na alergie na iné lieky!
Penicilínové antibiotiká ani zďaleka nie sú jediným liečivom, na ktoré môže byť človek alergický. Medzi ďalšie liekové alergie radíme alergie na:
- lieky obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú (v liekoch proti teplote a horúčke, napríklad aspirín),
- transfúziu,
- kontrastné látky (uplatňujú sa pri vyšetreniach na zlepšenie kontrastu a vzájomnej odlíšiteľnosti dvoch orgánov alebo tkanív),
- vakcíny,
- lieky na epilepsiu,
- lokálne anestetiká,
- niektoré protizápalové krémy,
- niektoré lieky na kardiovaskulárny systém,
- inzulín,
- konzervačné činidlá a farbivá v liekoch.
Liekové alergie sa môžu prejavovať rôzne. Ak spozorujete nové zdravotné ťažkosti po podaní určitého liečiva, rovnako skontrolujte v prvom rade príbalový letáčik a zistite, či nejde o bežný nežiaduci účinok. Pri vážnych ťažkostiach okamžite prestaňte s užívaním liekov a kontaktujte lekára!
Odporúčame: Čo je trombóza? Spoznaj hlavné rizikové faktory i prejavy ochorenia!
