Pneumotorax môže ohroziť život človeka. Kedy k nemu dochádza?

Viete, čo je pleurálna dutina, latinsky Cavitas pleuralis? Ide o priestor, ktorý sa nachádza medzi popľúcnicou (blana pokrývajúca pľúca) a pohrudnicou (blana pokrývajúca vnútornú časť hrudníka). V pleurálnej dutine je prirodzene prítomné malé množstvo tekutiny, ktorá zabezpečuje ľahký pohyb pľúc voči hrudnej stene, respektíve zabezpečuje to, aby sa počas dýchania spomenuté blany mohli po sebe ľahko kĺzať. Ak sa však do tohto priestoru, ktorý je samostatný pre ľavú aj pravú stranu hrudníka, dostane vzduch, vzniká takzvaný pneumotorax. Čo by sme o tomto stave mali vedieť?

Pneumotorax predstavuje patologický stav, pri ktorom dochádza k nahromadeniu vzduchu alebo iného plynu v pleurálnej dutine, čo môže viesť k čiastočnému alebo úplnému kolapsu pľúc. Tento stav môže byť životu nebezpečný. Často je nazývaný aj spľasnutie pľúc. Za bežných okolností je totiž v danom priestore podtlak, to znamená, že tlak v pleurálnej dutine je nižší ako atmosféricky tlak. Ak sa do pleurálnej dutiny dostane vzduch, tlak v mieste sa začne vyrovnávať s atmosférickým tlakom.

V dôsledku zvýšenia tlaku dôjde k utláčaniu pľúcneho tkaniva a spľasnutiu pľúc. Pľúca, takpovediac, nemá čo držať roztiahnuté a prestávajú v rôznom rozsahu dostatočne plniť svoju dýchaciu funkciu. Rozlišovaných je pritom niekoľko typov pneumotoraxov. Často sa stretávame s delením na dve základné formy tohto patologického stavu, a to na otvorený a zatvorený pneumotorax.

• Otvorený pneumotorax vzniká, ak sa do pleurálnej dutiny dostane vzduch zvonka, a to spravidla po narušení hrudnej steny. Pri otvorenom pneumotoraxe prebieha neustála výmena vzduchov a plynov medzi okolitým prostredím a pleurálnou dutinou. 
• Zatvorený pneumotorax nastáva, ak sa do pleurálnej dutiny dostane vzduch len jednorazovo, a to obvykle z pľúc pri poranení pľúcneho tkaniva. Pri zatvorenom pneumotoraxe nedochádza ku kontaktu pleurálnej dutiny s vonkajším prostredím. 

Takzvaný ventilový alebo tenzný (tiež pretlakový) pneumotorax predstavuje najzávažnejšiu formu pneumotoraxu. Vzniká v prípade, ak kus tkaniva, ktorý sa nachádza v blízkosti otvoru (ktorým prúdi do pleurálnej dutiny vzduch), funguje ako ventil. Následne dochádza k jednosmernému prúdeniu vzduchu do pleurálnej dutiny pri nádychu. Chlopňa, ktorá v mieste otvoru vznikla, však zabraňuje následnému úniku vzduchu pri výdychu. Vzduch je teda v pleurálnej dutine uväznený a začne sa hromadiť. V dôsledku toho sa tlak stále zvyšuje a tlačí nielen na pľúca, ale aj srdce a okolité štruktúry v hrudníku. Ide o smrteľne nebezpečnú formu pneumotoraxu. 

Odporúčame: TOP bylinky na problémy so žlčníkom: Ktoré odporúčajú bylinkári?

K pneumotoraxu, teda prieniku vzduchu do pleurálnej dutiny, môže dochádzať z rôznorodých dôvodov. Najbežnejšou príčinou je nejaký úraz alebo nehoda, pri ktorej dôjde priamo k perforácii, respektíve narušeniu hrudnej steny, prípadne k poškodeniu priedušiek alebo pažeráka. V iných prípadoch však môže k rozvoju pneumotoraxu prispieť napríklad aj ochorenie dýchacieho systému, inokedy však nie sú príčiny úplne zjavné a k pneumotoraxu dôjde aj z plného zdravia. 

Na základe príčiny vzniku problému rozlišujeme niekoľko typov pneumotoraxov:

• traumatický (úrazový) pneumotorax – vzniká v dôsledku úrazu pri poranení hrudnej steny, najmä pri zlomeninách rebier a silných úderoch do hrudníka (napr. pri autonehode, kontaktných športoch, pádoch),

• spontánny pneumotorax – môže vznikať samovoľnej bez zjavnej príčiny, často sa objavuje u ľudí s vrodeným oslabením pľúcneho tkaniva, rovnako však môže byť komplikáciou ochorení dýchacieho ústrojenstva, ako je cystická fibróza, chronická obštrukčná choroba pľúc, bronchiálna astma, tuberkulóza a ďalšie,
• iatrogénny pneumotorax – vzniká neúmyselne, respektíve ako komplikácia pri liečbe či v dôsledku invazívnejších lekárskych úkonov a vyšetrení, napr. pri umelej pľúcnej ventilácii.

Okrem toho poznáme ešte i takzvaný indukovaný pneumotorax. Ide o lekármi zámerne vyvolaný pneumotorax. Tento postup sa využíva napríklad pri endoskopickom vyšetrení hrudníka. 

Pneumotorax sprevádzajú prevažne rôznorodé dýchacie ťažkosti. Konkrétne príznaky u jedinca však závisia od viacerých faktorov, a to najmä od rozsahu, rýchlosti a formy pneumotoraxu, ako aj od pridružených ochorení, respektíve celkového zdravotného stavu pacienta.

V niektorých prípadoch sa nemusí pneumotorax výraznejšie prejavovať. Ak napríklad ide o zatvorený pneumotorax, pri ktorom sa do pleurálnej dutiny dostane len malé množstvo vzduchu, ktoré sa následne vstrebe, človek nemusí pociťovať žiadne ťažkosti, prípadne len menšiu bolesť na hrudi. Pri závažnejších formách pneumotoraxu však môžu byť naopak prítomné vážne sprievodné ťažkosti. 

Pneumotorax môžu vo všeobecnosti sprevádzať nasledujúce príznaky (v rôznej intenzite):

• dýchavičnosť,

• ostrá a bodavá bolesť na hrudi,
• bolesť vystreľujúca k horným končatinám,
• suchý kašeľ,
• zmodranie pier,
• bledosť v tvári,
• pokles tlaku,
• zrýchlená činnosť srdca,
• bublanie alebo vytekanie spenenej tekutiny z rany (pri otvorenom pneumotoraxe),
• pocity úzkosti,
• dusenie (v závažných prípadoch),
• šok (v závažných prípadoch). 

Odporúčame: Herpetické vírusy nie sú len pôvodcom oparu. Aké ochorenia spôsobujú?

Pri spozorovaní vyššie uvedených zdravotných ťažkostí je nevyhnutné človeku podať prvú pomoc. Závažné formy pneumotoraxu totižto ohrozujú život človeka. Navyše, ľavostranný pneumotorax sa prejavuje podobne ako infarkt myokardu, čo je rovnako závažný stav. Bez ohľadu na to, či ide o pneumotorax alebo infarkt, človeku je nevyhnutné poskytnúť pomoc, pretože môže byť ohrozený jeho život. Bolesť na hrudníku sprevádzanú dýchavičnosťou v žiadnom prípade nie je vhodné ignorovať!

Prvá pomoc spočíva v prvom rade najmä v zabezpečení ošetrenia pacienta lekárom, respektíve v privolaní záchrannej služby (číslo 155). Postihnutého je vhodné uložiť do polosedu so zapretými rukami. Zaistite mu teplo, nepodávajte tekutiny, upokojujte ho a kontrolujte vedomie. Pri zástave dýchania je nevyhnutné začať s resuscitáciou. V prípade úrazov a nehôd, napríklad pri autonehode, ak má postihnutý ranu na hrudníku, nikdy z nej nič nevyťahujte.

Ak má postihnutý ranu na hrudníku (spredu alebo zozadu) a vyteká z nej jasne červená a spenená krv, môže ísť o vonkajší pneumotorax, ktorý môže byť sprevádzaný dýchavičnosťou a ďalšími vyššie spomenutými príznakmi. V takomto prípade sa odporúča ranu pacienta uzavrieť aspoň holou dlaňou. Ideálne je ranu prekryť sterilnou vrstvou (obväzom v tvare štvorca) a nepriedušnou vrstvou, napríklad z igelitu. Následne sa odporúča prekrytie oblepiť z troch strán (spodná strana zostáva voľná). Opäť pripomíname nevyhnutné privolanie rýchlej lekárskej pomoci. 

Liečba pneumotoraxu závisí od rôznorodých faktorov, napríklad od formy a rozsahu pneumotoraxu, ako aj od celkového zdravotného stavu pacienta. Menšie zatvorené pneumotoraxy obvykle nie je potrebné liečiť, často je pacient len pozorovaný. Podľa potreby sa môže podať terapia na podporu absorpcie vzduchu, prípadne lekár odsaje vzduch punkciou cez hrudnú stenu. Pri rozsiahlejších pneumotoraxoch sa uplatňujú napríklad drenáže a následné kontinuálne odsávanie prítomného vzduchu. V najzávažnejších prípadoch je nevyhnutné chirurgické riešenie problému. 

Odporúčame: Edwardsov syndróm: Ako sa prejavuje a čo zvyšuje riziko ochorenia?