Viete, čo sú autoimunitné ochorenia? Do tejto skupiny patria rôzne druhy chorôb a porúch, ktoré vznikajú z dôvodu abnormálnej alebo nadmernej činnosti imunitného systému. Ten začne napádať štruktúry vlastného tela, pretože ich považuje za cudzie. To vedie k vzniku zápalových procesov v danom mieste tela a rozvoju charakteristických symptómov konkrétneho autoimunitného ochorenia.
Tieto ochorenia môžu postihovať rôzne orgány a tkanivá v našom tele, vrátane nervov, kože, kĺbov, pečene či štítnej žľazy. Známych je i niekoľko autoimunitných ochorení tráviaceho traktu. Sem patrí napríklad Crohnova choroba, ktorá postihuje rôzne časti čriev. Druhým rozšíreným ochorením z rovnakej kategórie je ulcerózna kolitída, postihujúca hrubé črevo. Prečo ulcerózna kolitída vzniká, ako sa prejavuje a lieči?
Čo je ulcerózna kolitída?
Ulcerózna kolitída predstavuje chronické nešpecifické zápalové ochorenie hrubého čreva. Pojem kolitída označuje zápal hrubého čreva a pojem ulcerózny je odvodený od slova ulcer, čo znamená vred. Ulcerózna kolitída má hemoragicko-katarálny charakter s tvorbou vredov v sliznici čreva a krvácavými prejavmi.
Ochorenie postihuje konkrétne sliznicu alebo aj podslizničnú vrstvu hrubého čreva, prípadne aj konečníka. Postihnutie hrubého čreva v celej jeho dĺžke alebo jeho pravej časti je skôr zriedkavejšie. Najčastejšie je ulceróznou kolitídou zasiahnutá ľavostranná časť hrubého čreva s konečníkom. U niektorých pacientov je dokonca zápal obmedzený len na konečník (distálny typ). Zápal v postihnutých častiach čreva spôsobuje poškodenie výstelky čreva a obnaženie podkladového tkaniva. To vedie k rozvoju rôznorodých zdravotných ťažkostí.
Ulceróznu kolitídu prvýkrát popísal v roku 1859 britský lekár Samuel Wilks. Celosvetovo sa výskyt ochorenia udáva v rozmedzí od 0,5 do 24,5 na 100 000 jedincov. V málo rozvinutých krajinách je výskyt tohto ochorenia podstatne nižší. Najviac postihnutí sú obyvatelia Severnej Ameriky, západnej Európy či Škandinávie.
Odporúčame: Pľuzgier na nohe či ruke – ako ho ošetriť? Prepichovať alebo nie?
Aké má ulcerózna kolitída príznaky?
Ulcerózna kolitída je bežne sprevádzaná rôznymi črevnými, ale aj mimočrevnými príznakmi. Tie vznikajú najmä z dôvodu zápalových procesov v čreve, ktoré poškodzujú jeho sliznicu. U každého pacienta však môžu byť prítomné trochu iné príznaky a aj ich intenzita môže byť odlišná. Závisí to napríklad aj od toho, ktorá časť čreva je postihnutá a do akej miery je postihnutie závažné.
Okrem toho je u pacientov s ulceróznou kolitídou pomerne bežné, že obdobia vzplanutia choroby sprevádzané zdravotnými ťažkosťami (relaps) striedajú obdobia bez príznakov (remisia). Pri relapse sa obvykle objavujú nasledujúce črevné príznaky:
- kŕčovité bolesti brucha,
- pocity nafúknutia brucha,
- opakované hnačky, často s prímesou krvi alebo hlienu,
- časté nutkanie vyprázdňovať stolicu,
- krvácanie z konečníka,
- pocit neúplného vyprázdnenia stolice,
- niekedy úporná zápcha.
Okrem toho môžu v závažnejších prípadoch ochorenie sprevádzať horúčky. Straty krvi môžu byť u pacienta príčinou chudokrvnosti, ktorá sa môže prejaviť bledou kožou, únavou, dýchavičnosťou. K ďalším mimočrevným symptómom patria bolesti kĺbov i rôzne kožné či očné problémy. Vyskytnúť sa môže zápal spojiviek, zápal žlčových ciest, afty, svrbenie kože, glaukóm a ďalšie. Z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcej ulceróznej kolitídy sa rokmi zvyšuje i riziko vzniku karcinómu hrubého čreva a konečníka.
Sú známe príčiny ulceróznej kolitídy?
Ulcerózna kolitída sa najčastejšie rozvíja medzi 20. a 40. rokom života, alebo aj neskôr, často po 60. roku života. Presné príčiny vzniku tohto ochorenia nie sú známe. Ako sme spomenuli v úvode, ulcerózna kolitída patrí medzi autoimunitné ochorenia, pri ktorých je vo všeobecnosti pomerne ťažké stanoviť presné príčiny. Prečo dôjde k abnormálnej činnosti imunitného systému, nie je doteraz objasnené.
Odborníci však v prípade ulceróznej kolitídy predpokladajú vplyv niektorých rizikových faktorov, týkajúcich sa napríklad aj životného štýlu pacienta. Rolu môže zohrávať nadmerný stres, užívanie niektorých liekov, prekonané infekcie tráviaceho traktu i nevhodná strava s vysokým obsahom nasýtených tukov a živočíšnych bielkovín.
Zaujímavosťou je, že fajčenie má v tomto prípade, takpovediac, ochranný účinok. Ulcerózna kolitída sa totiž omnoho častejšie vyskytuje u nefajčiarov. Nižší výskyt choroby sa sleduje aj u ľudí s odstráneným apendixom. Vplyv môže mať i genetická predispozícia, i keď genetické vplyvy sú považované za menej významné.
Odporúčame: Diabetes insipidus nesúvisí s vysokou hladinou cukru. Má niečo spoločné s cukrovkou?
Diagnostika ulceróznej kolitídy
Pri diagnostike je nevyhnutné vylúčiť iné možné príčiny prítomných zdravotných ťažkostí. Obdobnými tráviacimi problémami sa totižto prejavujú aj mnohé iné ochorenia tráviaceho traktu. Lekár v prvom rade sleduje klinické príznaky pacienta a odoberie anamnézu. Pre stanovenie diagnózy však býva obvykle potrebné kolonoskopické vyšetrenie. Pri kolonoskopii lekár vyšetrí hrubé črevo špeciálnym prístrojom s kamerou, ktorý je zavedený cez konečník.
Vyšetrenie môže odhaliť opuchnutú, krvácajú a vredovitú sliznicu čreva. Obvykle sa odoberá vzorka sliznice pre histologické vyšetrenie, ktoré definitívne potvrdí diagnózu. Podľa potreby sa môže vykonávať ultrazvukové vyšetrenie, CT či MRI, a to hlavne na odlíšenie iných ochorení, napríklad Crohnovej choroby.
Liečba ulceróznej kolitídy
Ulcerózna kolitída obvykle predstavuje pre človeka celoživotný problém. Avšak, u niektorých pacientov dôjde len k jedinému alebo ojedinelému vzplanutiu choroby a správnou liečbou je možné držať ochorenie pod kontrolou (dlhodobá remisia). U iných pacientov je zase ochorenie opakovane aktívne. Cieľom liečby je zmiernenie príznakov choroby a dosiahnutie remisie.
Liečba je v prvom rade konzervatívna. Uplatňujú sa rôzne medikamenty vo forme tabliet alebo čapíkov potlačujúce zápalové reakcie, napríklad kortikosteroidy. U niektorých pacientov sa využíva aj imunosupresívna liečba na tlmenie nadmernej aktivity imunitného systému či biologická liečba. Priaznivý podporný účinok majú obvykle aj podávané probiotiká či vitamín D.
Súčasťou liečby býva aj úprava stravovania. Diétne opatrenia môžu zahŕňať zníženie príjmu vlákniny, vylúčenie mliečnych výrobkov, obmedzenie cukrov. Diétu však obvykle treba nastaviť pre potreby konkrétneho pacienta. U jednotlivých pacientov sa totiž môže objaviť individuálna neznášanlivosť určitých potravín. Problém môže robiť alkohol, sýtené a kofeínové nápoje, nadúvajúce potraviny, surová zelenina, mastné pokrmy. Pri zúžení priesvitu čreva môže byť potrebný prechod na tekutejšiu stravu.
V prípade, že konzervatívna liečba zlyhá, pristupuje sa k chirurgickej liečbe, a to hlavne pri ťažkom priebehu choroby. Tá zahŕňa odstránenie postihnutej časti čreva.
Odporúčame: Extrémna zima má veľký vplyv na naše telo: 5 vecí, ktoré sa s ním dejú
