Kortizol patrí medzi hormóny, ktoré majú v našom tele zásadnú úlohu. Pomáha nám zvládať stres, mobilizuje energiu a zvyšuje pozornosť v situáciách, keď ide o veľa. Problém však nastáva vtedy, keď sa z krátkodobého stresového režimu stane trvalý stav. Mnohé ženy totiž nezažívajú stres iba občas, ale prakticky nepretržite. A práve dlhodobo zvýšená hladina kortizolu je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa cítia vyčerpané, podráždené a odpojené od vlastného tela.
Vysoký kortizol neznamená, že žena nezvláda život. Znamená to, že jej nervový systém funguje príliš dlho v režime pohotovosti. Telo sa správa, akoby bolo neustále v ohrození, aj keď objektívne nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Tento stav však postupne ovplyvňuje spánok, náladu, hmotnosť aj schopnosť prežívať radosť. No máme pre vás 3 techniky, ktoré tento stav pomôžu dostať pod kontrolu.
Ako spoznáte, že váš kortizol je dlhodobo vysoký
Jedným z najčastejších signálov je ranná únava aj po zdanlivo dostatočnom spánku. Budíte sa akoby bez pocitu regenerácie. Telo počas noci nedokázalo prepnúť do hlbokej regenerácie, pretože nervový systém zostal v pohotovostnom režime. Ráno tak nezačína nová kapitola dňa, ale pokračovanie včerajšieho vyčerpania.
Ďalším veľmi častým prejavom je vnútorné napätie bez jasného dôvodu. Navonok môže byť všetko v poriadku, no v tele pretrváva pocit, akoby ste boli neustále v strehu. Ťažšie sa uvoľňuje dych, ramená sú napäté, myseľ očakáva problém, ktorý neprichádza. Tento stav nepredstavuje úzkosť v klasickom zmysle, skôr dlhodobé preťaženie nervového systému.
Mnohé ženy si všimnú aj silnú chuť na sladké alebo kávu, najmä v popoludňajších hodinách. To je veľmi jasná biologická snaha tela rýchlo si doplniť energiu a stimuláciu. Kortizol udržiava organizmus v napätí, no zároveň vyčerpáva jeho zásoby. Sladké a kofeín sú preto rýchlou náplasťou, ktorá však problém len prekryje a často ho ešte prehĺbi.
Freepik
Keď telo žije v režime prežitia a myseľ nevypína
Jedným z prvých signálov zvýšeného kortizolu je takisto pocit neustáleho vnútorného napätia. Všimli ste si to? Aj keď si ľahnete, myseľ pokračuje v analýzach, plánovaní a hodnotení dňa. Myšlienky sa točia v kruhu a telo nedostáva jasný signál, že je v bezpečí a môže odpočívať. Spánok je plytký alebo prerušovaný a celý cyklus sa opakuje znova.
Ide o fyziologickú reakciu tela, ktoré nedostáva signál bezpečia. Kortizol v takomto stave ovplyvňuje aj ďalšie hormóny, vrátane tých, ktoré regulujú náladu a spánkový cyklus. Preto sa môže objaviť podráždenosť, precitlivenosť, úzkosť alebo pocit, že niečo s vami nie je v poriadku, aj keď sa navonok nič nedeje. Ak sa v týchto signáloch spoznávate, odpoveď na otázku, či sa vás to týka, vám pravdepodobne už dlhší čas naznačuje samotné telo.
Prečo sa žena pri vysokom kortizole nedokáže uvoľniť
Ak sa pýtate, prečo to tak je, tu je vysvetlenie. Dlhodobo zvýšený kortizol bráni nervovému systému v regenerácii. Telo nevie prepnúť do režimu odpočinku, v ktorom by sa opravovali bunky, obnovovala energia a stabilizovala hormonálna rovnováha. Výsledkom je stav, keď žena funguje, ale v skutočnosti sa necíti dobre. Zvláda povinnosti, no chýba jej pocit ľahkosti a radosti.
Odborníci upozorňujú, že práve v tomto štádiu sa často objavujú výkyvy nálad, plačlivosť, apatia alebo naopak neprimerane silné emocionálne reakcie. Telo jednoducho nemá kapacitu ďalej zvládať tlak. Zároveň sa zvyšuje riziko priberania, najmä v oblasti brucha, bolestí chrbta, krku a hlavy či tráviacich ťažkostí. To všetko sú prejavy fyziologického vyčerpania.
Stres sa ukladá hlbšie, než si myslíme
Kortizol ako hlavný stresový hormón ovplyvňuje aj spôsob, akým telo hospodári s energiou, reguluje metabolizmus a reaguje na dlhodobé zaťaženie. Pri chronickom strese sa organizmus správa úsporne – spomaľuje metabolické procesy, znižuje energetický výdaj a podporuje ukladanie tukových zásob ako ochranný mechanizmus. Aj preto sa môže stať, že žena priberá alebo sa jej mení telesná kompozícia bez toho, aby jedla viac alebo sa menej hýbala. Telo jednoducho reaguje na signál, že je potrebné prežiť, nie prosperovať.
Rovnako výrazne stres ovplyvňuje svalový systém. Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu udržiava svaly v napätí, ktoré si postupne prestávame uvedomovať, pretože sa stane bežným stavom. Najčastejšie ide o oblasť šije, ramien, chrbta či čeľuste, kde telo reaguje na vnútorné ohrozenie ochranným stiahnutím.
Nervový systém zostáva v pohotovosti a nedostáva jasný signál, že môže prepnúť do regeneračného režimu. Práve preto nestačí stres riešiť len na úrovni mysle alebo snahou myslieť pozitívne. Ak má dôjsť k skutočnej úľave, telo potrebuje konkrétny fyzický impulz, ktorý mu umožní opustiť stav neustáleho napätia a vrátiť sa do rovnováhy.
Telo potrebuje fyzický signál pokoja
Jednou z častých chýb pri zvládaní stresu je presvedčenie, že jeho regulácia je výlučne otázkou vôle, myslenia alebo mentálneho nastavenia. Ak je však nervový systém dlhodobo preťažený, samotné racionálne uvažovanie nestačí.
Telo v takomto stave potrebuje konkrétny fyziologický podnet, ktorý mu sprostredkuje pocit bezpečia a umožní prechod z režimu pohotovosti do stavu obnovy. Práve preto sa v odbornej praxi čoraz viac uplatňujú somatické techniky, ktoré pôsobia priamo na nervový systém a podporujú reguláciu stresovej hormonálnej odpovede vrátane hladiny kortizolu.
Tieto postupy nepredstavujú náhradu medicínskej starostlivosti, ale jej funkčné doplnenie. Ich cieľom nie je potláčať stresové reakcie, ale obnoviť schopnosť organizmu prirodzene regulovať napätie a vracať sa do rovnovážneho stavu. Vďaka tomu sa znižuje chronické preťaženie organizmu a vytvárajú sa podmienky pre dlhodobú psychickú aj fyzickú stabilitu.
Freepik
3 somatické techniky, ktoré znižujú kortizol
Technika dýchania 4–7–8
Dýchanie v rytme 4–7–8 patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako aktivovať parasympatický nervový systém. Dlhý výdych vysiela telu signál, že môže uvoľniť napätie a opustiť režim bojuj alebo uteč. Už po niekoľkých cykloch sa spomaľuje srdcový rytmus, myseľ sa upokojuje a telo začína reagovať pokojnejšie. Táto technika sa využíva aj pri úzkostiach, poruchách spánku a chronickom strese. Je jednoduchá a dá sa použiť prakticky kdekoľvek – doma, v práci aj pred spaním.
Progresívne uvoľňovanie svalov
Mnohé ženy netušia, aké napätie v sebe nosia, kým ho nezačnú vedome uvoľňovať. Progresívne uvoľňovanie svalov funguje na princípe kontrastu – krátke zatnutie svalov a následné úplné uvoľnenie pomáha mozgu rozpoznať rozdiel medzi napätím a relaxáciou. Pri pravidelnom praktizovaní sa znižuje celkové svalové napätie, zlepšuje sa kvalita spánku a telo sa postupne učí vracať do rovnováhy. Ide o techniku, ktorá má pevné miesto aj v psychoterapii a rehabilitácii.
Technika 5–4–3–2–1
Keď kortizol vyvolá úzkostnú špirálu, technika 5–4–3–2–1 pomáha ukotviť pozornosť v prítomnom okamihu. Namiesto vnútorných katastrofických scenárov sa myseľ začne sústrediť na zmyslové vnímanie. Tento presun pozornosti dokáže rýchlo zastaviť stresovú reakciu a stabilizovať nervový systém. Práve preto sa táto technika často odporúča pri panických stavoch a preťažení.
Kortizol sám o sebe nie je problém. Problémom je stav, keď telo nemá priestor na návrat do rovnováhy. Ak sa žena cíti vyčerpaná, podráždená alebo apatická, ide o signál, že nervový systém potrebuje spomaliť a dostať jasný signál bezpečia. Dnes už predsa vieme, že starostlivosť o seba, ale aj stres nie je slabosť. Je to základný predpoklad hormonálnej rovnováhy, energie a dlhodobej pohody.
A často k tomu nevedú radikálne zmeny, ale jednoduché, pravidelné techniky, ktoré pracujú s telom, nie proti nemu. Ak sa telo naučí, že nemusí byť neustále v pohotovosti, kortizol sa postupne upokojí a žena sa môže znovu vrátiť k svojej prirodzenej energii, nie k jej vyčerpanej verzii.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov