Ultraspracované potraviny sú dnes bežnou súčasťou jedálnička mnohých ľudí. Chipsy, sladké pečivo, sladené raňajkové cereálie, instantné polievky či hotové mrazené jedlá ponúkajú pohodlie, rýchlosť a celkom dobrú chuť.
Nové vedecké poznatky však ukazujú, že ich vplyv siaha omnoho ďalej než len k priberaniu alebo výkyvom energie počas dňa. Aktuálne výskumy naznačujú, že pravidelná konzumácia ultraspracovaných potravín môže ovplyvňovať aj pohlavné hormóny a reprodukčné zdravie, a to najmä u mužov.
Nedávny vedecký výskum rozprúdil medzi odborníkmi živú diskusiu o vplyve stravy na zdravie. Upozorňuje na to, že ultrazpracované potraviny môžu mať nepriaznivý vplyv na organizmus aj v prípade, že človek prijíma odporúčané množstvo kalórií. Ukazuje sa tak, že rozhodujúcim faktorom nie je len energetická hodnota jedla, ale predovšetkým jeho kvalita a miera spracovania.
Čo presne sú ultraspracované potraviny?
Ultraspracované potraviny sa v posledných rokoch stali bežnou súčasťou jedálnička mnohých domácností. Sú lacné, rýchle, dostupné a často chuťovo nastavené tak, aby sme po nich siahali opakovane. Znova a znova. Chipsy, sladké pečivo, cereálie s príchuťami, instantné polievky, mrazené hotové jedlá či sladené nápoje dnes už nevnímame ako výnimku, ale ako normu. A to je niečo, nad čím by sme sa mali zamyslieť.
Problém však nie je len v ich kalorickej hodnote alebo v obsahu cukru a tukov. Ultraspracované potraviny sú technologicky upravené tak, aby mali dlhú trvanlivosť, výraznú chuť a jednotnú textúru. To znamená množstvo aditív, emulgátorov, stabilizátorov a chemických látok, ktoré sa do prirodzeného jedla nikdy nepridávali. A práve tieto zásahy môžu mať oveľa hlbší vplyv, než si bežne uvedomujeme. Vrátane zásahu do hormonálneho systému.
Keď jedlo zasahuje hormóny: Čo odhalila nová štúdia?
Nová rigorózna štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Cell Metabolism priniesla zistenia, ktoré posúvajú diskusiu o výžive na úplne novú úroveň. Výskumníci sa tentoraz nezamerali len na váhu či kalorický príjem, ale na to, ako ultraspracované potraviny ovplyvňujú metabolizmus a hormonálnu rovnováhu.
Do štúdie bolo zapojených 43 relatívne zdravých mužov vo veku 20 až 35 rokov. Išlo o populáciu bez závažných ochorení, čo umožnilo lepšie sledovať samotný vplyv stravy. Účastníci boli rozdelení do skupín, ktoré striedali obdobia konzumácie ultraspracovanej stravy a prevažne nespracovaných potravín, pričom kalorický príjem bol nastavený tak, aby zodpovedal ich veku, hmotnosti, výške a úrovni fyzickej aktivity.
Výsledky boli pre vedcov skutočne prekvapivé. Aj pri dodržaní odporúčaného kalorického príjmu sa u mužov konzumujúcich ultraspracované potraviny prejavilo rýchlejšie priberanie a vyšší nárast telesného tuku. To naznačuje, že nejde len o to, koľko jeme, ale najmä o to čo jeme.
Freepik
Strava, ktorá mení metabolizmus aj bez prejedania
Výskum poukázal na to, že ultraspracované potraviny môžu negatívne ovplyvňovať bazálny metabolizmus, ktorý tvorí približne 60–75 % celkového denného energetického výdaja. Ide o energiu, ktorú telo spotrebuje na základné životné funkcie aj v úplnom pokoji.
U ľudí konzumujúcich vysoký podiel ultraspracovaných potravín bola zaznamenaná nižšia metabolická rýchlosť, a to dokonca aj pri rovnakom kalorickom príjme. V praxi to znamená, že telo spaľuje menej energie bez ohľadu na to, koľko sa hýbeme alebo koľko zjeme.
Muži na ultraspracovanej strave vykazovali nižšiu metabolickú rýchlosť, čo znamená, že ich telo spaľovalo menej energie aj v pokoji. V praxi to môže viesť k tomu, že človek priberá aj vtedy, keď nemá pocit, že by jedol viac než predtým. Aj teda relatívne malý rozdiel, napríklad o 150 až 300 kilokalórií denne, môže v dlhodobom horizonte viesť k postupnému priberaniu, často bez zjavnej príčiny.
Tento efekt je obzvlášť dôležitý pre ženy, ktoré sa často stretávajú s kolísaním hmotnosti, únavou či hormonálnymi výkyvmi. Ukazuje sa, že kvalita stravy dokáže ovplyvniť metabolické nastavenie tela dlhodobo, a teda nejde len o krátkodobé diéty, ale o každodenné rozhodnutia, ktoré majú kumulatívny vplyv na zdravie.
Vplyv na hormóny a mužskú plodnosť
Najalarmujúcejšie zistenia sa však týkali mužského reprodukčného zdravia. Výskumníci zaznamenali u mužov konzumujúcich ultraspracované potraviny pokles hladín folikuly stimulujúceho hormónu (FSH), ktorý je kľúčový pre tvorbu spermií.
Zároveň došlo k zníženiu počtu spermií aj ich pohyblivosti – teda faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú plodnosť. Tento efekt sa objavil už po niekoľkých týždňoch, čo naznačuje, že hormonálny systém reaguje na zmeny v strave pomerne rýchlo. Hoci sa štúdia zamerala na mužov, odborníci upozorňujú, že hormonálny systém je u oboch pohlaví prepojený a citlivý na vonkajšie vplyvy. To, čo dnes vidíme u mužov, môže mať paralely aj u žien, len sa to zatiaľ skúma inými metódami.
Čo to znamená pre ženy?
U žien môže byť situácia ešte komplexnejšia. Ženský endokrinný systém je mimoriadne citlivý a funguje ako jemne prepojená sieť hormónov, ktoré ovplyvňujú nielen reprodukčné zdravie, ale aj energiu, náladu, spánok či schopnosť zvládať stres.
Dlhodobá konzumácia ultraspracovaných potravín môže túto rovnováhu narušiť. Následky sa môžu prejaviť napríklad nepravidelným menštruačným cyklom, zhoršeným PMS, výkyvmi nálad, zvýšenou únavou alebo problémami s hmotnosťou, ktoré sa zdajú byť bez zjavnej príčiny. U niektorých žien sa môžu objaviť aj ťažkosti s ovuláciou či znížená schopnosť otehotnieť, čo sú signály, že telo dlhodobo bojuje so systémovým stresom.
Zároveň rastie množstvo dôkazov, že vysoký príjem ultraspracovaných potravín súvisí so zvýšeným rizikom obezity, cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení a chronických zápalov v tele.
Tieto procesy spolu veľmi úzko súvisia – zápal a metabolické poruchy môžu ďalej zhoršovať hormonálnu reguláciu, čím vzniká začarovaný kruh. Hormonálne zmeny tak nie sú izolovaným problémom, ale často len jedným z prejavov hlbšej nerovnováhy v organizme.
Chemické látky v jedle
Jedným z možných vysvetlení je prítomnosť chemických látok známych ako endokrinné disruptory. Ide o látky, ktoré dokážu napodobňovať alebo blokovať hormóny v tele a narúšať ich prirodzenú reguláciu. V štúdii sa spomína konkrétna látka cxMINP, typ ftalátu, ktorý sa môže do potravín dostať prostredníctvom obalov, výrobných procesov alebo samotných prísad. Ftaláty sú dlhodobo sledované pre svoj potenciál ovplyvňovať reprodukčné hormóny, metabolizmus aj vývoj plodu.
Podľa americkej FDA aj ďalších zdravotníckych inštitúcií existuje čoraz viac dôkazov, že pravidelná expozícia týmto látkam môže zvyšovať riziko hormonálnych porúch, inzulínovej rezistencie či problémov s plodnosťou.
Freepik
Ako zistíte, že jete priveľa ultrazpracovaných potravín?
Neustály hlad alebo chute krátko po jedle: Aj keď ste jedli dosť, rýchlo prichádza túžba po sladkom, slanom alebo konkrétnom jedle. Ultraspracované potraviny zasýtia skôr chuť než telo.
Únava a spomalenie po jedle: Namiesto energie cítite ospalosť, ťažobu alebo potrebu si ľahnúť. Často ide o reakciu na jedlá bohaté na kalórie, no chudobné na živiny.
Pocit, že jem dosť, ale telo nereaguje dobre: Váha stagnuje alebo kolíše, objavuje sa nafukovanie, nepohodlie či tráviace ťažkosti. Strava síce dodáva energiu, ale nepodporuje rovnováhu tela.
Kolísanie energie počas dňa: Rýchly nástup energie strieda výrazný pokles, najmä doobeda alebo popoludní. Telo reaguje na výkyvy cukru v krvi typické pri ultraspracovaných jedlách.
Problémy so sústredením a mozgová hmla: Ťažšie sa koncentrujete, myšlienky sú spomalené, hlava pôsobí ťažko. Je to preto, pretože výživa má priamy vplyv na fungovanie mozgu aj nervového systému.
Výkyvy nálady a podráždenosť: Častejšie napätie, nervozita alebo pocit vnútornej nevyrovnanosti môžu súvisieť aj s tým, čo jete, nielen so stresom.
Zmeny v menštruačnom cykle alebo výraznejšie PMS: Únava pred menštruáciou, silnejšie príznaky alebo pocit hormonálnej nerovnováhy môžu byť signálom dlhodobých stravovacích návykov.
Pocit, že telo je neustále v nerovnováhe: Nie jeden konkrétny problém, ale súbor menších signálov, ktoré sa opakujú a nedajú sa vysvetliť jednou príčinou.
Kvalita jedla ako nový základ hormonálneho zdravia
Cieľom nie je úplne démonizovať každé balené jedlo. Kľúčom je miera a vedomý výber. Základ jedálnička by mali tvoriť čo najmenej spracované potraviny – zelenina, ovocie, strukoviny, kvalitné bielkoviny a zdravé tuky. Zároveň rastie význam čítania zloženia, znižovania kontaktu s plastovými obalmi a návratu k jednoduchším formám varenia. Strava totiž nie je len palivo, ale aj signál pre celý hormonálny systém.
Ultraspracované potraviny predstavujú pohodlné riešenie, no ich dlhodobá konzumácia môže mať následky, ktoré si všimneme až neskôr. Menia spôsob, akým naše telo funguje. Práve preto sú nové vedecké zistenia také dôležité pre každého z nás. Upozorňujú, že to, čo jeme dnes, môže ovplyvniť nielen našu váhu či energiu, ale aj hormonálnu rovnováhu a plodnosť v budúcnosti. A práve pochopenie týchto súvislostí nám dáva možnosť robiť informovanejšie rozhodnutia.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov