Spomienky na detstvo. Na tie rozbité kolená, prepisovanie známok v klasifikačnom zozname, bozk za panelákom. Prvá cigaretka, za ktorú ste dostali poriadny výprask, nekonečné čakanie na prázdniny a, samozrejme, dohováranie rodičov. Alebo lepšie povedané vyhrážky, ktorými sa vás snažili „vpratať do kože." Vtedy vám ani náhodou neprišli vtipné a verili ste, že naozaj vám sopeľ na krku vyreže závity, keď vám otec jednu struhne.
Tieto legendárne hlášky rodičov nikdy nevyjdú z módy. Určite ich i vy používate na svojich deťoch a aj tie si ich budú veľmi dobre pamätať ako neodmysliteľnú súčasť výchovného procesu. Poďme si spolu na niektoré z nich zaspomínať.
Matky budú vždy matkami
„Dokiaľ ti nie je 15," poznáme to všetci.
"Dokiaľ ti nie je 18," takto sa to stupňovalo.
"Dokiaľ žiješ pod mojou strechou." No a vyvrcholením je: „Dokiaľ som tvoja matka...!" Teraz si predstavujete svoju mamu v zástere, v ktorej odbehla práve od rozvareného slepačieho vývaru so vztýčeným výhražným ukazovákom. Mama bude vždy mama. Aj keď už pod jej strechou nežijete, stále bude mať čo povedať a neodpustí si pripomienky ohľadne vášho nového gauča v obývačke alebo tej ukecanej kamarátky.
„Prečo? Lebo som tvoja matka?" Tiež veľmi populárna veta. "Ja v tvojom veku,..." Doplňte si koniec.
Obľúbená téma – jedlo
Schválne, zdvihnite ruku tí, ktorí ste tieto vyhrážky nepočuli aspoň raz za týždeň. „Dokiaľ to nezješ, nepohneš sa od stola!"
A ďalšia obľúbená: "Koľko zješ knedlí? " Vaša odpoveď je tri a mama na to s rozhorčeným výrazom: „Dostaneš päť!" Už niet cesty späť.
Naši rodičia zbožňujú dávať niekoľko príkazov naraz, aj keď sa vylučujú: „Zavri si tie ústa a jedz!"
„A vieš čo by za to dali deti v Afrike?" ďalšia poznámka nad vaším ohŕňaním nosa nad zapekanými cestovinami.
Škola na prvom mieste
„Čo bolo dnes v škole?" pravidelná otázka vašich rodičov. „Nič? Ani tabuľa?" Jednoducho ste im museli podrobne porozprávať, kto akú známku dostal, koľko máte domácich úloh, prípadne či má matikárka stále ten istý účes.
„To mi je jedno, že Peter môže. Ty nie si Peter!" ani to, že aj váš spolužiak ide večer do kina nepomohlo pri presviedčaní. „A prečo nemôžeš mať také známky ako Peter!" A sme doma.
„Mňa nezaujíma celá trieda, mňa zaujímaš ty!" Obvyklá fráza počas diskusie o škole.
„A keby Jana vyskočí z okna, tak vyskočíš aj ty?" reakcia na poznámku v žiackej knižke po tom, čo ste s partiou spolužiakov vynechali hodinu občianskej výchovy.
Bolestivé vyhrážky a ultimáta
„Takú ti strelím, že ti stena dá druhú!" To je ešte celkom reálne, ale: „Takú ti strelím, že ti sopeľ oko vybije!" To je trochu nadnesené, nemyslíte?
„Poviem ti to ešte raz a naposledy!" Toto celkom zaberalo, ale lepšie bolo: „Rátam do troch."
„Prestaň plakať lebo ti dám k tomu dôvod!" Och, krásna spomienka na detstvo.
„Až to doješ, až to upraceš, až vynesieš kôš,..." Tieto podmienky sme sa napočúvali snáď aj trikrát za deň.
„Nechci, aby som tam prišla!" Vrieskala mama z kuchyne, keď ste povedali, že izbu si upracete potom.
„Ja som ti to hovorila..." hovorievala mama s výrazom víťaza letnej olympiády.
„Veď počkaj, keď príde otec!" keď nebolo rady, otec bol vždy tým najväčším postrachom s jeho remeňom alebo veľkou dlaňou.
Máte aj vy nejaké rodičovské hlášky, ktoré si pamätáte z detstva? Napíšte nám ich do komentára.
