Extrémna štíhlosť opäť zaplavuje sociálne siete. Hashtagy plné „What I Eat in a Day“, počítania kalórií, drastických premien či nostalgie po estetike 90. rokov vytvárajú dojem, že čím menej priestoru človek zaberá, tým je úspešnejší. A v tom sme sa tak trochu stratili. Poruchy príjmu potravy totiž neovplyvňujú iba číslo na váhe. Menia fungovanie mozgu, hormonálnu rovnováhu, psychiku aj medziľudské vzťahy. Práve preto by sme sa o nich mali rozprávať oveľa viac než o tom, kto schudol ďalšie dve kilá.
Možno ste si aj vy všimli, že jednu sezónu oslavujeme ženské krivky, o pár mesiacov neskôr dominujú titulným stránkam mimoriadne štíhle postavy. Zdá sa, akoby sa história opakovala a estetika známa ako heroin chic opäť získavala pozornosť. Tentoraz však nejde len o módne prehliadky či celebrity. Najväčším katalyzátorom sú sociálne siete, kde algoritmy dokážu za niekoľko minút vytvoriť ilúziu, že extrémna štíhlosť je novým štandardom krásy. No keď hodnota človeka začne závisieť od čísla na váhe, z takejto inšpirácie sa veľmi rýchlo môže stať posadnutosť.
Nechápte ma zle, starať sa o svoje zdravie je skvelé. Pohyb, pestrá strava či budovanie svalovej hmoty patria medzi tie najlepšie investície do budúcnosti. Lenže medzi zdravým životným štýlom a poruchou príjmu potravy existuje veľmi tenká hranica. A tá sa často prekračuje.
Ako poruchy príjmu potravy ovplyvňujú organizmus?
- menia fungovanie mozgu
- narúšajú hormonálnu rovnováhu
- oslabujú imunitný systém
- znižujú koncentráciu a pamäť
- zvyšujú riziko osteoporózy
- negatívne ovplyvňujú psychiku aj medziľudské vzťahy
Heroin chic je späť: Prečo sa trend extrémnej štíhlosti opäť vracia?
Pojem heroin chic vznikol v 90. rokoch minulého storočia ako označenie estetiky extrémnej štíhlosti, bledosti a vyčerpania. Vtedy išlo najmä o módny fenomén. Dnes sa však táto estetika šíri predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí, kde sa môže dostať k miliónom mladých ľudí za niekoľko sekúnd.
Moderná verzia heroin chic už často nepoužíva tento názov. Hovorí sa o lean body, tiny waist, skinny goals alebo clean eating. Obsah sa tvári ako motivácia k zdravšiemu životnému štýlu, no neraz propaguje extrémne nízky kalorický príjem, neudržateľné diéty či nadmerné cvičenie.
Práve algoritmy predstavujú jednu z najväčších výziev. Ak si pozriete jedno video o redukcii hmotnosti, aplikácia vám pravdepodobne odporučí ďalšie podobné príspevky. Z nenápadného záujmu sa tak môže veľmi rýchlo stať informačná bublina, ktorá vytvára dojem, že všetci okolo vás chudnú a že štíhlejšie telo automaticky znamená šťastnejší život. Lenže realita vyzerá úplne inak. Úplne inak ...
Ako sociálne siete podporujú poruchy príjmu potravy
Takže áno, jednou z najväčších pascí internetu je selektivita. Vidíme fotografie z profesionálnych fotení, niekoľkosekundové videá či starostlivo upravené zábery, no nevidíme, čo sa deje mimo kamery.
Nevidíme únavu, zimomravosť, vypadávanie vlasov, hormonálne problémy, nespavosť ani nekonečné myšlienky na jedlo. Nevidíme ani to, že mnohé verejne známe osobnosti majú okolo seba tím odborníkov, ktorí im pomáhajú zvládať každodenné povinnosti, plánujú harmonogram či zabezpečujú regeneráciu.
Bežný človek takúto podporu nemá. Musí zvládať prácu, školu, rodinu, domácnosť aj bežné životné povinnosti. Ak sa k tomu pridá chronický nedostatok energie spôsobený podvýživou, organizmus jednoducho prestáva fungovať optimálne. Je dôležité pripomenúť si, že fotografie na internete nie sú medicínske správy. To, že niekto na Instagrame pôsobí spokojne, ešte neznamená, že jeho telo funguje zdravo.
Kto je poruchami príjmu potravy najviac ohrozený?
Hoci sa o poruchách príjmu potravy najčastejšie hovorí v súvislosti s dospievajúcimi dievčatami, realita je oveľa rozmanitejšia. Odborníci upozorňujú, že tieto ochorenia môžu postihnúť prakticky kohokoľvek bez ohľadu na vek či pohlavie. Rozhodujúcu úlohu zohráva kombinácia genetických predispozícií, osobnostných čŕt, psychického zdravia aj prostredia, v ktorom človek žije.
Najvyššie riziko majú najmä adolescenti a mladí dospelí, keďže práve obdobie dospievania je spojené s intenzívnym formovaním identity, sebavedomia a vzťahu k vlastnému telu. Významným rizikovým faktorom je aj perfekcionizmus, vysoké nároky na seba či dlhodobý stres.
Zvýšené riziko sa týka aj ľudí, ktorí pracujú alebo sa pohybujú v prostredí, kde sa kladie veľký dôraz na vzhľad alebo telesnú hmotnosť. Patria sem napríklad:
- profesionálni športovci
- tanečníci
- gymnastky
- modelky
- fitness nadšenci
- influenceri
- herci
V posledných rokoch zároveň pribúda mužov, ktorí vyhľadávajú odbornú pomoc pre poruchy príjmu potravy. Hoci sa o tejto téme stále hovorí menej, odborníci upozorňujú, že ochorenia postihujú obe pohlavia a ich prejavy sa môžu mierne líšiť.
Magnific
Aké sú najčastejšie poruchy príjmu potravy?
Poruchy príjmu potravy nepredstavujú jedno ochorenie. Ide o skupinu závažných psychických diagnóz, ktoré majú spoločný narušený vzťah k jedlu, telesnej hmotnosti a vlastnému telu. Každá z nich sa však prejavuje odlišným spôsobom a vyžaduje individuálny prístup k liečbe.
Anorexia nervosa
Anorexia nervosa je charakteristická extrémnym obmedzovaním príjmu potravy, intenzívnym strachom z priberania a skresleným vnímaním vlastného tela. Patrí medzi psychiatrické ochorenia s najvyššou úmrtnosťou, pretože môže viesť k závažným komplikáciám postihujúcim srdce, mozog, hormonálny systém aj ďalšie orgány.
Bulímia nervosa
Pri bulímii sa opakovane objavujú záchvaty prejedania, po ktorých nasledujú kompenzačné mechanizmy, napríklad vyvolávanie vracania, zneužívanie preháňadiel alebo nadmerné cvičenie. Navonok pritom človek nemusí pôsobiť podvyživene, preto býva ochorenie často dlhodobo nerozpoznané.
Záchvatové prejedanie (Binge Eating Disorder)
Ide o najčastejšiu poruchu príjmu potravy. Človek počas krátkeho času skonzumuje veľké množstvo jedla a následne pociťuje výčitky, hanbu alebo stratu kontroly. Na rozdiel od bulímie však po záchvate zvyčajne nenasledujú kompenzačné mechanizmy.
ARFID a ďalšie menej známe poruchy
Niektorí ľudia výrazne obmedzujú príjem potravy nie kvôli obavám z priberania, ale pre odpor k určitým textúram, chutiam alebo strach z dusenia či vracania. Tento stav sa označuje ako ARFID (Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder). Do skupiny porúch príjmu potravy patria aj ďalšie diagnózy, ktoré nespĺňajú všetky kritériá anorexie alebo bulímie, no môžu mať rovnako závažné zdravotné následky.
Čo robí dlhodobá podvýživa s ľudským telom
Ľudské telo je fascinujúci systém. Ak nedostáva dostatok živín, snaží sa prežiť za každú cenu. Aktivuje takzvaný úsporný režim, počas ktorého šetrí energiou na všetkom, čo nie je nevyhnutné pre okamžité prežitie. Prioritou zostáva činnosť srdca, pľúc či základných metabolických procesov. Naopak, mnohé ďalšie funkcie sa spomaľujú. Výsledkom môže byť:
- chronická únava
- zimomravosť
- znížená koncentrácia
- spomalené myslenie
- poruchy hormonálnej rovnováhy
- oslabená imunita
- zhoršené hojenie rán
- rednutie vlasov a lámavosť nechtov
Na prvý pohľad pritom človek môže stále vyzerať fit a krásne. Práve preto bývajú poruchy príjmu potravy také zákerné – mnohé ich následky zostávajú dlho neviditeľné.
Ako podvýživa ovplyvňuje mozog, pamäť a koncentráciu
Mnohí ľudia si neuvedomujú, že mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány v ľudskom tele. Hoci tvorí približne dve percentá telesnej hmotnosti, spotrebuje okolo pätiny celkovej energie organizmu. Keď telo hladuje, mozog síce zostáva prioritou, no aj jeho fungovanie sa mení. Dochádza k spomaleniu viacerých kognitívnych procesov.
Človek môže mať problém sústrediť sa, robiť rozhodnutia, učiť sa nové informácie alebo zvládať bežné pracovné úlohy. Mnohí opisujú stav známy ako brain fog, teda pocit mentálnej hmly, pri ktorom je myslenie spomalené a človek sa cíti, akoby fungoval na polovičný výkon.
A práve tu sa ukazuje, že podvýživa nie je len otázkou vzhľadu. Ovplyvňuje spôsob, akým rozmýšľame, reagujeme na stres či zvládame každodenné situácie. Často sa pritom vytvára začarovaný kruh. Nedostatok energie zhoršuje psychický stav, psychické ťažkosti následne podporujú ďalšie obmedzovanie jedla a organizmus sa dostáva do čoraz hlbšieho energetického deficitu.
Dlhodobá podvýživa mení aj štruktúru mozgu
Poruchy príjmu potravy neovplyvňujú iba to, ako mozog funguje. Výskumy pomocou magnetickej rezonancie opakovane ukázali, že pri dlhodobej anorexii môže dochádzať aj k zmenám v jeho štruktúre. Odborníci zaznamenali zníženie objemu sivej aj bielej mozgovej hmoty, ako aj zväčšenie mozgových komôr, čo sú zmeny súvisiace s dlhodobým hladovaním a nedostatkom živín.
Táto informácia môže znieť desivo, no našťastie existuje aj dobrá správa. Ľudský mozog je mimoriadne plastický orgán a pri včasnej liečbe dokáže značnú časť týchto zmien postupne zvrátiť. Obnovenie dostatočného príjmu energie a návrat k zdravej telesnej hmotnosti vedú u mnohých pacientov k zlepšeniu kognitívnych funkcií aj čiastočnej regenerácii mozgového tkaniva. Práve preto odborníci neustále zdôrazňujú, že čím skôr človek vyhľadá pomoc, tým väčšia je šanca na úplné zotavenie.
Je dôležité uvedomiť si, že mozog nie je oddelený od zvyšku tela. Každé sústo, ktoré zjeme, ovplyvňuje nielen naše svaly či energiu, ale aj schopnosť učiť sa, plánovať, regulovať emócie alebo riešiť problémy. Inými slovami – hladný mozog jednoducho nedokáže fungovať naplno.
Ako poruchy príjmu potravy menia myslenie
Jedným z menej známych dôsledkov podvýživy je znížená kognitívna flexibilita. Tento odborný pojem označuje schopnosť mozgu prispôsobovať sa novým situáciám, meniť zaužívané vzorce myslenia a pozerať sa na problém z viacerých uhlov pohľadu.
Keď organizmus dlhodobo hladuje, táto schopnosť sa oslabuje. Človek sa začína fixovať na niekoľko opakujúcich sa tém – jedlo, kalórie, váhu, cvičenie či číslo na váhe. Ostatné oblasti života postupne ustupujú do úzadia.
Práve preto býva pre ľudí s anorexiou alebo inými poruchami príjmu potravy mimoriadne náročné uvedomiť si, že ich zdravotný stav je vážny. Zatiaľ čo okolie vidí vyčerpanosť, úbytok svalovej hmoty či zdravotné komplikácie, samotný človek často vníma iba to, že sa mu podarilo opäť schudnúť. Je to podobné, ako keby ste sa pozerali na svet cez veľmi úzky tunel. Všetko ostatné zostáva mimo zorného poľa.
Prečo je anorexia jednou z najťažšie liečiteľných psychiatrických diagnóz?
Anorexia nervosa patrí medzi psychiatrické ochorenia s najvyššou úmrtnosťou. Nie je to preto, že by neexistovala účinná liečba, ale preto, že samotná podstata ochorenia často človeku bráni uvedomiť si, že pomoc potrebuje. Psychológovia hovoria o takzvanom egosyntónnom ochorení. To znamená, že príznaky choroby človek nevníma ako niečo cudzie alebo nežiaduce. Naopak, môžu sa stať súčasťou jeho identity.
Ďalší úbytok hmotnosti môže byť vnímaný ako úspech, dôkaz pevnej vôle alebo sebakontroly. Priberanie preto nepredstavuje iba zmenu vzhľadu, ale aj pocit, že človek prichádza o niečo, čo mu dávalo pocit bezpečia alebo hodnoty. Práve preto nestačí povedať: „Veď sa len viac najedz.“ Takéto rady síce môžu byť myslené dobre, no podceňujú komplexnosť celého ochorenia.
Poruchy príjmu potravy totiž nie sú otázkou slabej vôle ani márnivosti. Ide o závažné psychické ochorenia, na ktorých vzniku sa podieľajú genetické predispozície, biologické mechanizmy, osobnostné črty, rodinné prostredie aj spoločenský tlak.
Keď sa jedlo stane nepriateľom, trpia aj vzťahy
Jedlo pre väčšinu z nás predstavuje oveľa viac než len zdroj energie. Oslavujeme pri ňom narodeniny, stretávame sa s rodinou, chodíme na večere s priateľmi alebo si počas dovolenky vychutnávame miestne špeciality. Pri poruchách príjmu potravy sa však práve tieto situácie môžu stať zdrojom obrovského stresu.
Návšteva reštaurácie zrazu neznamená príjemný večer, ale množstvo otázok. Koľko má toto jedlo kalórií? Aký olej použili pri príprave? Nemám si radšej objednať iba šalát? Čo ak si ostatní všimnú, že nejem? Takéto myšlienky dokážu úplne zatieniť samotné stretnutie s blízkymi.
Postupne sa preto mnohí ľudia začnú spoločenským udalostiam vyhýbať. Odmietajú oslavy, prestávajú chodiť na obedy s kolegami alebo si vymýšľajú výhovorky, aby nemuseli jesť v spoločnosti. Zároveň podvýživa ovplyvňuje aj emocionálnu reguláciu. Chronický nedostatok energie môže viesť k podráždenosti, úzkosti, výkyvom nálad či zvýšenej citlivosti na stres. Okolie si často všimne, že sa človek zmenil, no málokto si uvedomí, že za tým môže byť práve ochorenie.
Ako poruchy príjmu potravy ovplyvňujú hormóny, imunitu a zdravie kostí
Hoci sa o poruchách príjmu potravy najčastejšie hovorí v súvislosti s psychikou, ich následky zasahujú prakticky celý organizmus. Pri dlhodobej podvýžive sa spomaľuje tvorba pohlavných hormónov, čo môže viesť k strate menštruačného cyklu, problémom s plodnosťou či zníženiu hladiny estrogénu. Práve ten pritom zohráva dôležitú úlohu pri ochrane kostí.
Výsledkom môže byť osteopénia alebo osteoporóza už v mladom veku. Kosti sa stávajú krehkejšími a riziko zlomenín výrazne narastá. Rovnako trpí aj imunitný systém. Organizmus má menej energie na obranu proti infekciám, rany sa hoja pomalšie a človek býva častejšie chorý.
Pridáva sa aj znížená tvorba kolagénu, suchá pokožka, lámavé nechty, rednutie vlasov či problémy s trávením. Ironické pritom je, že mnoho ľudí začne s drastickou diétou preto, aby vyzerali zdravšie. Výsledkom však môže byť presný opak.
Dá sa z porúch príjmu potravy úplne zotaviť?
Dobrou správou je, že áno. Liečba však vyžaduje čas, trpezlivosť a multidisciplinárny prístup. Nestačí zamerať sa iba na jedálny lístok. Rovnako dôležité je pracovať aj s emóciami, vzťahom k vlastnému telu a príčinami, ktoré ochorenie spustili.
Jedným zo základných krokov je obnovenie dostatočného energetického príjmu. Až keď mozog opäť dostáva dostatok živín, dokáže efektívnejšie spracovávať informácie a reagovať na psychoterapeutické intervencie.
V liečbe sa často využíva kognitívno-behaviorálna terapia (CBT-E), ktorá pomáha meniť nezdravé presvedčenia o jedle, tele a vlastnej hodnote. Čoraz väčší význam získava aj kognitívna remediačná terapia (CRT), ktorá sa zameriava na zlepšenie flexibility myslenia a schopnosti vidieť širšie súvislosti. Čím skôr človek vyhľadá odbornú pomoc, tým vyššia je pravdepodobnosť úplného zotavenia.
Magnific
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Mnohí ľudia odkladajú návštevu odborníka, pretože majú pocit, že ich problém ešte nie je dostatočne vážny. Pri poruchách príjmu potravy však platí, že čím skôr sa začne liečba, tým vyššia je pravdepodobnosť úplného zotavenia.
Varovným signálom je situácia, keď myšlienky na jedlo, kalórie alebo telesnú hmotnosť začnú ovplyvňovať každodenný život. Spozornieť by ste mali aj vtedy, ak sa objaví výrazný strach z priberania, opakované vynechávanie jedál, izolácia od blízkych, nadmerné cvičenie napriek únave alebo pocity silnej viny po jedle.
Ak si podobné zmeny všimnete u seba alebo u niekoho vo svojom okolí, je vhodné obrátiť sa na praktického lekára, psychológa alebo psychiatra. Súčasná liečba porúch príjmu potravy je komplexná a často zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov – psychiatra, klinického psychológa, psychoterapeuta aj nutričného terapeuta.
Dôležité je uvedomiť si, že vyhľadať pomoc nie je prejavom slabosti. Naopak, ide o prvý a často najdôležitejší krok na ceste k uzdraveniu. Telo aj mozog majú veľkú schopnosť regenerácie, no potrebujú na to dostatok času, odbornej podpory a správnej liečby.
Krása by nikdy nemala stáť viac než zdravie
Ideály krásy sa menia každých niekoľko rokov. Raz sú moderné výrazné krivky, inokedy extrémna štíhlosť. To, čo sa však meniť nebude, je hodnota nášho zdravia. Práve preto je dôležité pristupovať ku každému trendu s dávkou kritického myslenia. Sociálne siete totiž často zobrazujú iba výsledok, nikdy nie celú cestu. Nevidíme vyčerpanie, zdravotné komplikácie ani psychické utrpenie, ktoré sa môže skrývať za dokonalou postavou.
Najväčším trendom budúcnosti nebude mať pás o pár centimetrov užší, ale naučiť sa žiť v tele, ktoré nám umožňuje smiať sa, cestovať, športovať, objímať blízkych a prežívať život naplno. Pretože telo je náš domov. A ten si zaslúži starostlivosť, nie trest či výčitky.
FAQ: Najčastejšie otázky o poruchách príjmu potravy
Môžu sociálne siete spôsobiť poruchu príjmu potravy?
Samy osebe nie, no môžu významne zvýšiť riziko najmä u ľudí s genetickou alebo psychologickou predispozíciou. Neustále porovnávanie sa s idealizovanými obrazmi tela môže negatívne ovplyvniť sebahodnotenie aj vzťah k jedlu.
Dá sa anorexia úplne vyliečiť?
Áno. Pri včasnej diagnostike a komplexnej liečbe sa mnohým pacientom podarí úplne zotaviť. Liečba však býva dlhodobá a vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov.
Ovplyvňuje podvýživa pamäť a koncentráciu?
Áno. Nedostatok energie môže viesť k zhoršenej pozornosti, problémom s pamäťou, spomaleniu myslenia aj takzvanej mozgovej hmle (brain fog).
Sú poruchy príjmu potravy len problémom tínedžerov?
Nie. Hoci sa často začínajú v dospievaní, môžu postihnúť deti, dospelých aj seniorov a týkajú sa žien aj mužov.
Je zdravé počítať kalórie?
Krátkodobo môže byť počítanie kalórií užitočné napríklad pri edukácii alebo pod dohľadom odborníka. Ak sa však stane každodennou posadnutosťou a ovplyvňuje psychickú pohodu či spoločenský život, môže ísť o varovný signál nezdravého vzťahu k jedlu.
Zdroj úvodnej fotky: Magnific
0 komentárov