Poruchy príjmu potravy (PPP) sú dnes už, našťastie, predmetom širšieho povedomia, ale stále okolo nich panuje veľa nepresností a nejasností, ktoré vedú k stigmatizácii a nepochopeniu tých, ktorí s nimi zápasia.
Keď sa o PPP hovorí, často sa do popredia dostávajú stereotypy a mýty, ktoré znižujú vážnosť týchto ochorení a odrádzajú ľudí od toho, aby vyhľadali odbornú pomoc. Pravdou však je, že je to v poradí hneď druhé psychické ochorenie s najväčším počtom úmrtí. Aké sú teda najčastejšie mýty spojené s PPP, ktoré by sme mali prestať šíriť?
Najčastejšie mýty o PPP:
Mýtus č. 1: Poruchy príjmu potravy nie sú choroba
Kameň úrazu. Jeden z najškodlivejších mýtov, ktorý sa stále šíri, je ten, že PPP sú iba otázkou slabosti, nedostatočnej disciplíny alebo túžby po pozornosti. Tento mýtus môže viesť k sebastigmatizácii - ľudia s PPP môžu začať vnímať svoje ochorenie ako niečo, čo si spôsobili sami, čo im bráni vyhľadať pomoc.
Skutočnosť je však úplne iná. Poruchy príjmu potravy sú závažné psychické ochorenia, ktoré majú hlboké korene v sociálnych, psychologických a biologických faktoroch. Tieto problémy si vyžadujú odbornú liečbu, a čím skôr sa začne, tým väčšia je šanca na uzdravenie.
Mýtus č. 2: Vyliečenie z porúch príjmu potravy je vecou rozhodnutia
Ďalším častým mýtom je predstava, že stačí, aby sa človek s PPP jednoducho rozhodol, že chce byť zdravý, a všetko sa vyrieši. Tento mýtus je nebezpečný, pretože podceňuje komplexnosť tohto ochorenia. PPP sú spojené s hlbokými psychickými problémami, ako sú úzkosť, depresia, trauma alebo problémy so sebavedomím. Liečba nie je len o rozhodnutí.
Zahŕňa psychoterapiu, podporu zo strany rodiny a niekedy aj viac. Dĺžka liečby je individuálna, ale často trvá roky, a preto ju netreba podceňovať.
Depositphotos
Mýtus č. 3: Poruchy príjmu potravy sú len ženské ochorenie
Tento mýtus je pravdepodobne najrozšírenejší, a to aj napriek tomu, že čísla ukazujú, že až 25 % osôb trpiacich PPP sú muži. Tento mýtus prispieva k stigmatizácii mužov, ktorí trpia týmito ochoreniami, a bráni im vyhľadať pomoc.
Poruchy príjmu potravy nepoznajú pohlavie a ovplyvniť môžu každého, bez ohľadu na to, či je to muž, alebo žena. Je dôležité pochopiť, že PPP sú univerzálne a môžu postihnúť kohokoľvek. Je pravdou, že muži prežívajú a vnímajú veci inak ako ženy, aj preto sú PPP u mužov častokrát menej povšimnuteľné.
Mýtus č. 4: Poruchy príjmu potravy sú len snahou získať pozornosť
Poruchy príjmu potravy sú často vnímané ako spôsob, ako prilákať pozornosť. Skutočnosť je však úplne opačná. Ľudia trpiaci PPP sa často za svoje problémy hanbia a skrývajú ich pred okolím. Mnoho z nich si neuvedomuje, že ich správanie je nezdravé, až kým sa ich stav nezhorší na kritický bod.
Mýtus č. 5: Z porúch príjmu potravy sa nedá vyliečiť
Mnoho ľudí verí, že PPP sú neprekonateľné a že človek s takýmto problémom už nikdy nebude môcť žiť normálny život. Že tie kalorické tabuľky a čísla tam niekde stále v podvedomí budú. To nie je pravda. Zotavenie z PPP je síce veľmi náročný proces, ale je možné.
Mnohí ľudia, ktorí prešli liečbou, dnes žijú plnohodnotný život, aj keď niektorí môžu mať stále určité obmedzenia alebo potrebu pravidelnej liečby. Pre týchto ľudí teda uzdravenie znamená naučiť sa žiť s ochorením, nie sa ho úplne zbaviť.
Mýtus č. 6: Poruchy príjmu potravy sú len o chudnutí
Tento mýtus sa zakladá na mylnej predstave, že PPP sú jednoducho o snahe schudnúť. Aj keď medzi príznaky niektorých porúch príjmu potravy patrí výrazná strata hmotnosti, nie je to jediný faktor.
Aj tu opätovne platí, že PPP sú hlboko psychologické poruchy, ktoré zahŕňajú problémy s kontrolou, sebahodnotením a emocionálnym zvládaním stresu alebo traumy. Niekedy ľudia so záchvatovým prejedaním, ktorí váhu neznižujú, môžu mať ešte závažnejšie problémy.
Mýtus č. 7: Ak niekto prestane jesť, znamená to, že chce schudnúť
Nie vždy je dôvodom túžba schudnúť. Ľudia s PPP môžu prestať jesť z emocionálnych alebo psychických dôvodov, ako je napríklad pocit viny, kontroly alebo pokus o "potrestanie" sa. V prípade anorexie môže ísť aj o pocit, že je potrebné získať kontrolu nad svojím životom a telom, niekedy za cenu vlastného zdravia.
Mýtus č. 8: Poruchy príjmu potravy sa liečia len diétami alebo cvičením
Niekedy sa ľudia domnievajú, že k zlepšeniu či uzdraveniu PPP vedie len diéta alebo fyzické cvičenie. Aj keď strava a pohyb môžu byť súčasťou liečby (určite by aj mali byť, aby ste si s nimi vybudovali dobrý vzťah), kľúčovým elementom je psychologická pomoc.
Poruchy príjmu potravy nie sú len o fyzickej hmotnosti - ide o komplexný psychologický problém, ktorý si vyžaduje odbornú terapiu, podporu a v niektorých veľmi vážnych prípadoch aj medikáciu.
Mýtus č. 9: Ľudia s PPP sa vyhýbajú spoločenskému jedeniu, lebo nechcú jesť pred ostatnými
Tento mýtus je ďalším nepochopením. Ak sa niekto vyhýba spoločenským podujatiam, kde sa podáva jedlo, môže to mať niekoľko príčin. Zvyčajne to môže byť preto, pretože sa bojí jesť pred ostatnými, alebo preto, že sa obáva, že by mohol stratiť kontrolu.
Človek vtedy pociťuje veľkú úzkosť v súvislosti s jedlom a priberaním. Navyše, títo ľudia si zvyknú jedlo plánovať dopredu či variť vyslovene doma, a akákoľvek nezrovnalosť s ich plánom ich môže rozrušiť.
Depositphotos
Mýtus č. 10: Poruchy príjmu potravy sú len o jedle
Aj keď sa PPP často prejavujú cez nezdravé vzorce správania spojené s jedlom, nie sú len o jedle. Tieto poruchy sú spôsobené hlbokými psychologickými problémami, ako je stres, trauma, nízke sebavedomie alebo nedostatočná schopnosť zvládať emócie. Jedlo je často len nástrojom, cez ktorý sa ľudia snažia získať kontrolu alebo vyrovnať s vnútornými bolesťami.
Poruchy príjmu potravy sú veľmi zložité a stále do istej miery nepochopené ochorenie. Vyvracanie týchto mýtov je nevyhnutné, aby sme pomohli znižovať stigmu prevládajúcu v spoločnosti a podporili tých, ktorí sa s PPP stretávajú, aby vyhľadali potrebnú odbornú pomoc.
Pre tých, ktorí bojujú s touto chorobou, je dôležité vedieť, že zotavenie je možné! Aj keď to nie je ľahká cesta, pomoc je dostupná a vždy existuje nádej.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
