Medzi takzvané poruchy pigmentácie radíme rôzne poruchy, ktoré sú spojené s nadbytkom alebo nedostatkom melanínu, ľudského pigmentu prítomného v koži, vlasoch a očiach, prípadne prítomnosťou nejakého iného pigmentu než melanínu. Najčastejšie sa stretávame s rôznymi druhmi hypopigmentácií a hyperpigmentácií. Hypopigmentácie sú charakteristické nedostatkom melanínu, ide napríklad o vitiligo alebo albinizmus.
Hyperpigmentácia naopak označuje nadbytok melanínu. Sem radíme rôzne druhy pigmentových škvŕn, napríklad slnečné a starecké škvrny, pozápalové hyperpigmentácie, tiež hyperpigmentácie spôsobené rôznymi vrodenými ochoreniami. Patrí sem i takzvaná melazma. Koho postihuje najčastejšie a ako sa tohto zdravotného problému zbaviť?
Čo je melazma?
Melazma (melasma) predstavuje ochorenie kože, respektíve poruchu pigmentácie kože, pre ktorú je príznačný výskyt hnedých, hnedosivých alebo žltohnedých škvŕn a fliačikov s neostrými okrajmi na koži. Tieto škvrny bývajú nepravidelné, no výrazne ohraničené. Melazma nepredstavuje závažný zdravotný problém, skôr estetický. Spravidla sa nespája s inými symptómami, no keďže ovplyvňuje vzhľad kože, môže mať negatívny vplyv hlavne na psychiku pacienta.
Pre melazmu je charakteristické, že na rozdiel od iných druhov pigmentových škvŕn je vznik tejto hyperpigmentácie zväčša hormonálne podmienený. Postihuje primárne ženy v produktívnom veku, výskyt u mužov nie je úplne bežný.
Odporúčame: Trápi ťa bolesť krčnej chrbtice? Odhaľ jej časté príčiny a tipy na úľavu od ťažkostí
Typy melazmy
Vzhľad melazmy sa môže u jednotlivých pacientov mierne líšiť. Tmavšie škvrny postihujú predovšetkým tvár, a to najčastejšie líca, chrbát nosa, čelo a hornú peru. Niekedy sú prítomné aj na predlaktiach či bruchu. Farba aj veľkosť škvŕn sú rôznorodé. U niektorých pacientov sú prítomné drobné fliačiky, u iných sa vytvárajú splývajúce plochy tmavšej kože.
Tieto škvrny sú výsledkom hromadiaceho sa pigmentu, produkovaného melanocytmi, v rôznych vrstvách pokožky. Pigmenty uložené hlbšie vytvárajú tmavšie škvrny, ak sú naopak uložené skôr povrchovo, vzniknuté hyperpigmentácie sú svetlejšie.
Rozlišujeme tri hlavné typy melazmy:
-
epidermálna melazma – postihnuté sú horné vrstvy kože, škvrny majú rôzne odtiene hnedej a sú jasne ohraničené,
- dermálna melazma – postihnuté sú hlbšie dermálne vrstvy kože, vzniknuté škvrny môžu mať až modrosivé sfarbenie,
- zmiešaná melazma – kombinácia predchádzajúcich typov melazmy, prejavuje sa hnedosivými hyperpigmentáciami.
Príčiny a rizikové faktory melazmy
Pigmentové škvrny pri melazme vznikajú z dôvodu ukladania nadbytku melanínu v koži. Prečo však k tomu dochádza, alebo čo je spúšťačom, nie je možné jednoznačne stanoviť. Avšak, ako sme spomenuli už vyššie, melazma je považovaná najmä za hormonálne podmienený druh poruchy pigmentácie kože. Odborníci za hlavnú príčinu považujú stimuláciu melanocytov tvoriacich melanín ženskými pohlavnými hormónmi, teda estrogénom a najmä progesterónom.
Melazme teda spravidla predchádzajú rôzne hormonálne zmeny v organizme. Najčastejšie táto porucha pigmentácie postihuje tehotné ženy. Objavuje sa obvykle počas 2. a 3. trimestra. Preto býva tento stav neraz označovaný aj ako tehotenská maska, tiež chloazma. Ani zďaleka však nejde len o problém tehotných žien.
Melazma vo zvýšenej miere postihuje aj:
-
ženy užívajúce hormonálne antikoncepčné tablety (vyššie riziko pri nevhodne zvolenej antikoncepcii),
- ženy na hormonálnej terapii, napríklad v menopauze (ak je podávaný len estrogén, tak je riziko nižšie),
- osoby trpiace poruchami činnosti štítnej žľazy.
Na vzniku melazmy sa však nepodieľajú len hormóny, ale vplyv môže mať aj mnoho ďalších faktorov. Slnečné žiarenie predstavuje významný rizikový faktor vzniku pigmentových škvŕn a nemalú rolu zohráva aj pri rozvoji tohto druhu hyperpigmentácie. Zvýšené riziko melazmy je tak aj u osôb, ktoré sa napríklad nadmerne slnia a nechránia pokožku potrebnými prípravkami.
Ďalšie rizikové faktory zahŕňajú genetickú predispozíciu (vyššie riziko v prípade výskytu problému v rodine), používanie niektorých kozmetických prípravkov, užívanie niektorých liekov i pôsobenie modrého svetla.
Odporúčame: Právenka latnatá – spoznaj mocné prírodné antibiotikum z Ázie
Je možné sa melazmy zbaviť?
Melazma nijak neohrozuje fyzické zdravie pacienta, no ide o nepríjemný problém, ktorého sa chce človek radšej zbaviť. Pri výskyte takýchto hyperpigmentácií v tehotenstve alebo pri hormonálnej liečbe je určite vhodné konzultovať zdravotný stav s kožným lekárom, ktorý môže navrhnúť vhodné metódy liečby. V prvom rade však môžeme spomenúť, že intenzívnejšia liečba niekedy ani nie je potrebná.
Najmä u tehotných žien sa stáva, že stav kože sa v priebehu niekoľkých mesiacov po pôrode sám upraví, teda melazma vymizne. Podobne sa niekedy stav pleti môže vrátiť do normálu po vysadení alebo zmene antikoncepčných tabliet. V niektorých prípadoch však môže melazma prejsť do chronického štádia, pričom sa striedajú obdobia, v ktorých dochádza k zlepšeniu stavu pleti a obdobia, ktoré sú charakteristické zhoršením symptómov.
Keďže k rizikovým faktorom patrí aj slnečné žiarenie, neraz sa obdobia so zhoršeným stavom pleti objavujú práve v lete. Ak je liečba potrebná, jej cieľom je hlavne zníženie nadmernej tvorby kožného pigmentu a zároveň minimalizovanie prítomných hyperpigmentácií. Uplatňuje sa napríklad:
- topická medikácia – aplikácia krémov alebo gélov s účinnými látkami, ktoré pomáhajú bieliť škvrny na pokožke alebo sú inak prospešné (napr. hydrochinón, kyselina azelaová),
- chemický peeling – napr. ľahký glykolový peeling alebo peeling s obsahom kyseliny salicylovej,
- laserová terapia – často však má len krátkodobý účinok,
- kozmetika s vysokým SPF – na ochranu pred slnečnými lúčmi a prevenciu vzniku ďalších pigmentových škvŕn.
Účinnosť liečby môže závisieť od viacerých faktorov, napríklad aj od typu melazmy a závažnosti problému. Ľahšie ovplyvniteľný býva spravidla epidermálny typ melazmy. Pre úspešnú liečbu je nevyhnutné chrániť pokožku pred slnkom, a to nielen pomocou SPF. Na pokožku postihnutú melazmou sa neodporúča používať vosk na odstránenie chĺpkov, ani kozmetiku s dráždivými látkami.
Odporúčame: Zápal konečníka – u koho sa vyskytuje najčastejšie a aké sú symptómy?
