Na jednej strane sa dá vôľa cvičiť, lebo jej „namáhaním“ ju zosilňujeme, na strane druhej má svoje obmedzené zdroje. To je vtedy, keď sa nútime do bezvýznamných aktivít a potom nám jej nezostane dostatok v situáciách, kedy ju skutočne potrebujeme.
Klasický príklad je, keď niečo odkladáme – telefonát, mail, rozhovor... Myslíme na to, že by sme to mali urobiť – deň ide za dňom a my vieme, že by sme skutočne mali, lebo... ale niečo v nás to nedokáže urobiť. A do toho príde, že veď sme si sľúbili, že večer žiadny biely sex (odolať pokušeniu vylúpiť chladničku), ráno prechádzka a na obed niečo bez sladkej bodky. Hneváme sa na seba, že nedokážeme týmto pokušeniam odolať, lenže naša vôľa sa už vyčerpala tým, že tlačíme pred sebou nevybavené veci. A hoci veľmi chceme, na naše záväzky sa nedokážeme plne sústrediť. Tak je to teda s pevnou vôľou – unavíme ju a ona potom už nevládze. Mne pomáha pravidlo, ktoré som si nazvala detský štart. Pamätáte sa, ako sme v počítaní na skrývačku skracovali počty, aby sme to urýchľovali?
Rozhodovacie myšlienky
Aby som sa vyhla zbytočnému premýšľaniu a zvažovala, čo sa mi chce a čo nie a či je teraz ten pravý čas alebo nie a či radšej počkám, tak si jednoducho zavelím: TRI-DVA-JEDNA-ŠTART a idem a vykonám. Keď sa stopnú tie rozhodovacie myšlienky v zárodku, uvoľní nás to konať. Nedá sa to použiť na všetko, ale razom zistíte, že sa zopár zbytočne odkladaných vecí zbavíte raz-dva.
Odporúčame: Pozoruhodná morská riasa kelp: Zisti, v čom je bezkonkurenčná!
