V rôznych medicínskych odboroch sa v rámci preventívnych vyšetrení, ako aj diagnostiky ochorení, využívajú rozličné diagnostické, respektíve vyšetrovacie metódy. Medzi tie všeobecné patrí v prvom rade odobratie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie (pohľadom, pohmatom, posluchom), taktiež laboratórne vyšetrenia (vyšetrenia moču, krvný obraz) či zobrazovacie vyšetrenia, vrátane magnetickej rezonancie či počítačovej tomografie.
Uvedené metódy sa využívajú naprieč takmer všetkými odbormi. Niektoré medicínske odvetvia však využívajú aj špecifické vyšetrovacie metódy, ktoré iné odbory nie. Napríklad gastroskopia a kolonoskopia, čo sú zobrazovacie vyšetrenia tráviaceho traktu, sú záležitosťou gastroenterológa. Spirometria, čo je funkčné vyšetrenie pľúc, sa uplatňuje hlavne v pľúcnej, alergologickej a imunologickej ambulancii.
A s kolposkopiou sa možno stretnúť u gynekológa. O aké vyšetrenie ide? Prečo je veľmi dôležité?
Čo je kolposkopia?
Kolposkopia, tiež kolposkopické vyšetrenie, predstavuje jednu zo základných vyšetrovacích metód v gynekológii. Pri kolposkopii sa využíva takzvaný kolposkop, čo je špecializovaný optický prístroj, ktorý umožňuje obvykle 2- až 60-násobné zväčšenie pozorovaného miesta (ide v podstate o akýsi mikroskop alebo lupu). Pozostáva z objektívu, zdroja svetla a zvyčajne dvoch okulárov, cez ktoré lekár vyšetruje danú oblasť.
Kolposkop sa využíva na vyšetrenie sliznice krčka maternice, pošvy a vonkajších genitálií. Súčasťou kolpokospického vyšetrenia môže byť aj odobratie vzorky tkaniva (biopsia) na histologické vyšetrenie. Pri kolpokospii sa taktiež môžu na sliznicu aplikovať rôzne roztoky, ktorých úlohou je zlepšiť prehľadnosť a uľahčiť identifikáciu prítomných chorobných zmien alebo abnormálnych buniek. Na základe toho rozlišujeme:
- natívnu kolposkopiu – sliznica pošvy a krčka maternice je vyšetrovaná v pôvodnom stave bez použitia nejakého roztoku,
- rozšírenú kolposkopiu – na sliznicu pošvy a krčka maternice sa aplikujú špeciálne činidlá pre ľahšie zhodnotenie stavu sliznice, a to napríklad kyselina octová alebo jód.
Za vznikom kolposkopu stojí nemecký lekár Hans Hinselmann, ktorý na vylepšení prístroja a celej vyšetrovacej procedúry pracoval až do konca života. Do praxe zaviedol kolposkopické vyšetrenie v roku 1925, odvtedy je bežnou súčasťou gynekologických vyšetrení.
Odporúčame: Seboroická dermatitída: Čo môže spustiť rozvoj ochorenia?
Prečo je kolposkopické vyšetrenie dôležité?
Kolposkopia predstavuje v gynekológii veľmi dôležitú diagnostickú metódu. Hlavným dôvodom je, že toto pomerne jednoduché a neinvazívne vyšetrenie napomáha odhaliť nielen už prítomné rakovinové zmeny v tkanivách krčka maternice a pošvy, ale aj tie predrakovinové.
Kolposkopické vyšetrenie teda umožňuje včasné zachytenie možno vznikajúceho problému, takže je považované aj za cennú súčasť prevencie. Ošetrenie predrakovinových zmien krčka maternice (alebo pošvy), ktoré dokáže odhaliť práve kolposkop, môže pomôcť zabrániť vzniku rakoviny. Rovnako pomáha identifikovať už prvotné štádiá rakoviny krčka maternice, ktoré sú vo väčšine prípadov bezpríznakové, a teda ťažko odhaliteľné bez nejakého vyšetrenia.
Kolposkopické vyšetrenie taktiež dokáže odhaliť prípadné zápalové a iné chorobné zmeny v oblasti genitálií, a to aj tie najmenšie, voľným okom neviditeľné. Lekár je prostredníctvom tejto gynekologickej diagnostickej metódy presne informovaný o aktuálnom stave krčka maternice a pošvy. Navyše je pri ňom možné odobrať vzorku tkaniva na histológiu, ktorá je presnejšia ako cytológia zo steru.
Kedy sa vykonáva kolposkopia?
Kolposkopia môže byť v prvom rade súčasťou bežného preventívneho gynekologického vyšetrenia. Najčastejšie sa však vykonáva buď v prípade, ak má žena nejaké zdravotné problémy týkajúce sa intímnej oblasti, alebo v prípade nejasných či podozrivých výsledkov pri základnom vyšetrení (pri vaginálnom vyšetrení, vyšetrení panvy alebo PAP teste).
Gynekológ sa môže rozhodnúť pre kolposkopické vyšetrenie napríklad v týchto prípadoch:
-
abnormálny nález na krčku maternice počas gynekologického vyšetrenia, napr. aj v rámci preventívnej prehliadky,
- nepravidelné krvácanie z pošvy, napr. aj po menopauze alebo po pohlavnom styku,
- poruchy menštruačného cyklu,
- pozitívny výsledok testu na HPV infekciu (ľudský papilomavírus),
- bolesti alebo nepríjemné pocity v oblasti panvy,
- problémy so svrbením a pálením v pošve,
- podozrenie na genitálne bradavice,
- podozrenie na zápal krčka maternice,
- zvýšené riziko rakoviny krčka maternice u konkrétnej pacientky (napr. z dôvodu HPV infekcie, pozitívnej rodinnej anamnézy),
- sledovanie vývoja predchádzajúcich porúch a ich liečby.
Kolposkopia sa vykonáva mimo menštruácie, teda ideálne po 7. dni menštruačného cyklu. Krvácanie počas menštruácie totiž zabraňuje dôkladnému vyšetreniu sliznice pošvy a krčka maternice kolposkopom. Počas menopauzy sa vykonáva kolposkopia kedykoľvek. Toto vyšetrenie je možné vykonať aj počas tehotenstva, najčastejšie v priebehu prvého trimestra, a to napríklad na posúdenie stavu krčka maternice alebo vylúčenie prítomnosti gynekologických ochorení. Nemá negatívny vplyv na tehotenstvo alebo vývoj plodu.
Odporúčame: Herpetické vírusy nie sú len pôvodcom oparu. Aké ochorenia spôsobujú?
Ako prebieha kolposkopia?
Vyšetrenie pošvy a krčka maternice kolposkopom si spravidla nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Žena by mala myslieť hlavne na dostatočnú hygienu genitálií. Okrem toho sa odporúča vyprázdniť močový mechúr a črevá. Potrebná je aspoň 24-hodinová sexuálna abstinencia, taktiež nie je vhodné aspoň dva dni pred vyšetrením používať tampóny a rôzne vaginálne prípravky.
Počas kolposkopie žena leží na gynekologickom kresle v gynekologickej polohe, teda s rozkročenými nohami. Lekár roztiahne steny pošvy pomocou gynekologických nástrojov, prisunie kolposkop a namieri ho na krčok maternice. Následne posúdi stav sliznice, jej farbu a štruktúru. Pri podozrení môže aplikovať spomínané roztoky, ktoré odstránia prekážky (hlien, krv) a zviditeľnia patologické zmeny. Podľa potreby odoberie ster alebo vzorku tkaniva na vyšetrenie v laboratóriu.
Celé vyšetrenie obvykle netrvá dlhšie ako 20 minút a žena po ňom odchádza domov. Lekár môže ženu o výsledkoch vyšetrenia informovať hneď, v prípade odobratia steru alebo vzorky si však žena musí na presnejšie výsledky počkať obvykle 1 až 2 týždne. Podľa výsledkov kolposkopie môže lekár nariadiť potrebnú liečbu, prípadne odporučiť častejšie sledovanie zdravotného stavu či iné vyšetrenia.
Možné zdravotné komplikácie po kolposkopii
Kolposkopia je neinvazívnym vyšetrením, ktoré je považované za veľmi bezpečné. Môže byť mierne nepríjemná, no spravidla nie je bolestivá. Môže sa vykonávať opakovane, odporúča sa však minimálne raz ročne, hlavne u rizikových pacientiek.
Obvykle sa po vyšetrení môžu objaviť iba mierne ťažkosti, najmä však u žien, u ktorých bola súčasťou vyšetrenia aj biopsia, respektíve odber tkaniva. V tomto prípade sa môže 1 až 2 dni objavovať slabší krvavý výtok, prípadne mierne pobolievanie alebo pocit nepohodlia v oblasti malej panvy. Okrem toho existuje ešte malé riziko infekcie. O možných zdravotných komplikáciách, ako aj režimových opatreniach po vyšetrení, je potrebné sa informovať u lekára.
Obvykle sa odporúča pár dní po kolposkopii vyhýbať tampónom (pri prípadnom krvavom výtoku je možné použiť hygienické vložky), pohlavnému styku, saunám, kúpeľom a nadmernej fyzickej aktivite. V prípade výskytu vážnych ťažkostí po kolposkopicom vyšetrení sa neváhajte obrátiť na lekára.
Odporúčame: Alimentárne ochorenia alebo nákazy z potravín – ako sa im vyhnúť?
