Osoba s dysgrafiou má spravidla problémy s grafickou podobou písaného prejavu. Pre dyskalkúliu je zase príznačná porucha matematických schopností jedinca. A s čím má problémy takzvaný dyslektik? I dyslexiu radíme spolu so spomenutými dvomi diagnózami medzi poruchy učenia.
Ako a kedy sa prejaví u dieťaťa dyslexia? Čo diagnóza dyslexia znamená pre jeho život? A prečo vlastne dyslexia vzniká? Zistite všetko dôležité v nasledujúcom článku!
Ako dyslexiu špecifikovať?
Čo je dyslexia? Dyslexia predstavuje jednu zo špecifických vývinových porúch učenia sa, ktorá je v tomto prípade charakteristická problémami s osvojovaním si čitateľských schopností, najmä čítaním a porozumením čítaného textu.
Názov poruchy je gréckeho pôvodu, pričom pochádza z dvoch slov, a to z gréckeho dys, čo naznačuje nejakú poruchu a slova lexis, čo možno preložiť ako slovo, reč či jazyk.
Dyslexia pritom patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy učenia sa v európskych krajinách. Postihuje v priemere 5 % žiakov základných škôl (celkovo asi 4 až 12 % žiakov). Prejavovať sa začína spravidla po zahájení vyučovacieho procesu, teda po nástupne do školy. Dyslexia sa pritom môže objavovať súbežne aj ďalšími poruchami učenia sa, a to najmä dysgrafiou, čiže poruchou písania.
Pozri aj: Poškodenie mozgu: Ktoré z našich návykov k nemu môžu prispieť?
Príčiny dyslexie – je dyslexia dedičná?
Vznik dyslexie spravidla nesúvisí so zníženým intelektom dieťaťa, teda nedostatočnými rozumovými schopnosťami, ani s nekvalitnou výučbou, či poruchami zraku alebo citovými, psychickými a sociálnymi problémami dieťaťa. Na druhú stranu však presné príčiny a mechanizmy rozvoja dyslexie nie sú ani dnes úplne známe. Známych je však niekoľko rizikových faktorov a možných príčin, ktoré sa na rozvoji danej poruchy učenia môžu podieľať.
Významný vplyv má v mnohých prípadoch hlavne dedičnosť, teda genetické faktory. Dieťa dyslektikov nemusí automaticky poruchu zdediť, no je u neho prítomné značne vyššie riziko rozvoja poruchy, ako v prípade iných detí. Riziko u jedinca môže celkovo zvyšovať výskyt dyslexie v blízkej rodine, teda aj mimo rodičov.
Ďalšie možné rizikové faktory dyslexie zahŕňajú:
- drobné poškodenia centrálnej nervovej sústavy vznikajúce pred, počas alebo tesne po pôrode,
- poruchu vyvolanú nedostatočnou súhrou a komunikáciou mozgových hemisfér pri spracovaní informácií,
- poruchu stavby alebo funkcie centrálnej nervovej sústavy (miecha a mozog) pri jej vývoji,
- vyššie riziko u predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou,
- prenatálne alebo popôrodné komplikácie.
Prejavy dyslexie – aké spôsobuje dyslexia problémy u jedinca?
Na dyslexiu obvykle poukazujú mnohé rôznorodé príznaky, ktoré sa začínajú postupne objavovať po nástupne dieťaťa do školy, niekedy už trošku skôr, inokedy neskôr. Prejavy sa týkajú primárne rôznych problémov s čítaním, no pridružiť sa môžu aj iné príznaky. Bežné je, že u dyslektikov sa objavuje výrazný nepomer medzi zvládaním učiva v čítaní a iných predmetov.
To znamená, že hoci výkony pri čítaní dieťaťa s touto poruchou sú často hlboko podpriemerné, jeho výkony v iných predmetoch (napríklad v matematike) sú neraz až nadpriemerné. Nie je výnimkou, ak sú dyslektické deti i napriek neschopnosti čítať správne veľmi bystré a šikovné, majú vyššiu inteligenciu, výrazne kreatívne myslenie či umelecký talent.
Na dyslexiu môžu vo všeobecnosti poukazovať nasledujúce príznaky:
-
neskorší nástup reči a problémy s formovaním slov,
- vypúšťanie alebo pridávanie písmen zo slov pri čítaní,
- zámeny písmen pri čítaní (b/d, m/n),
- prešmykovanie slabík (píš/šíp),
- výrazne znížená rýchlosť čítania,
- čítanie iba prvej časti slova a domýšľanie zvyšku,
- vynechávanie diakritických znamienok (mäkčeňov, dĺžňov, vokáňov) alebo ich nesprávne umiestňovanie pri čítaní,
- dvojité čítanie (dieťa najskôr číta slovo niekoľkokrát v hlave, až potom ho vysloví nahlas),
- problémy s porozumením a zapamätaním si prečítaného textu (žiak nevie, o čom číta),
- neschopnosť vytlieskať slovo po slabikách,
- problémy s intonáciou,
- artikulačná neobratnosť,
- rýchle vyčerpanie z čítania,
- problémy s priestorovou orientáciou (poruchy pravo-ľavej orientácie),
- neposednosť, problémy s pozornosťou a sústredením sa,
- somatické poruchy (bolesti brucha či ranné vracanie pred odchodom do školy).
Pozri aj: Čo spôsobuje dýchavičnosť? Nejde len o problém s pľúcami!
Ako odborník diagnostikuje dyslexiu?
Ak má dieťa problém s osvojovaním si schopnosti čítať, nemusí to hneď poukazovať na dyslexiu. Práve preto je nevyhnutná správna diagnostika. Problematické čítanie totiž môže byť okrem dyslexie zapríčinené aj problémami so zrakom, väčším poškodením mozgu a podpriemernou inteligenciou, citovými problémami či zanedbaním výchovy.
Dôležité je preto v rámci hľadania príčiny daného problému vykonať viacero vyšetrení a testov. Pri vylúčení iných príčin a podozrení priamo na dyslexiu diagnostika spravidla prebieha v pedagogicko-psychologických poradenských centrách. Na diagnostike sa môže podieľať špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd aj iní odborníci.
Priamo pri pedagogickej diagnostike sa sleduje rýchlosť čítania a chybovosť, ako aj schopnosť dieťaťa porozumieť čítanému textu. Rôzne testy napomáhajú zisťovať schopnosť jedinca identifikovať slová, porozumieť im, tiež schopnosť čítať nezmyselné slová aj tvoriť synonymá. Ak je dyslexia u dieťaťa potvrdená, odborník spravidla navrhne ďalší postup.
Dá sa dyslexia liečiť?
Dyslexiu ako poruchu učenia sa nemožno liečiť v pravom zmysle slova. Nemožno ju odstrániť liekmi či chirurgickým zákrokom. Človeka v podstate sprevádza celým životom a preto sa s ňou musí, takpovediac, naučiť žiť. I tak je najdôležitejšie problém s dyslexiou podchytiť čo najskôr.
Rôznorodými režimovými opatreniami, metódami a technikami je totiž možné naučiť sa poruchu lepšie zvládať a jej prejavy výrazne obmedziť až eliminovať.
Tipy na zvládanie dyslexie dieťaťa
V rámci zlepšovania problému s dyslexiou sa uplatňujú nasledujúce kroky, zásady, opatrenia či metódy (v škole i bežnom živote):
-
podpora okolia a hlavne rodiny (dôležitý je trpezlivý prístup),
- podpora zo strany pedagógov (škola musí byť informovaná o poruche dieťaťa),
- nestresové prostredie – dieťa nemožno za pomalé či chybné čítanie hrešiť, nie sú vhodné výčitky či tresty,
- pravidelný nácvik čítania – dieťa však nie je vhodné nasilu nútiť, pri čítaní pomáha ukazovať na čítané slová prstom či ceruzkou,
- odloženie výučby cudzích jazykov na neskôr,
- používanie špeciálnych pomôcok – nápomocný môže byť počítač, tiež rôzne programy na čítanie abecedy, príkladov a podobne,
- ústretovosť v škole – podľa možnosti napr. uprednostnenie ústnych skúšok pred klasickými písomkami, dlhší čas na písomky a testy, nenútenie k čítaniu nahlas pred triedou,
- využívanie zvukových nahrávok pri výučbe (keďže má dieťa problém čítať a rozumieť textu, ľahšie si môže zapamätať učivo, keď ho počuje).
Dyslexia v dospelosti
Pri správnom postupne nemusí dyslexia v dospelosti človeka výraznejšie obmedzovať, nemusí byť napríklad prekážkou k dosiahnutiu vyššieho vzdelania či uchyteniu sa v niektorej pracovnej oblasti.
Svedčia o tom i mnohé slávne osoby s dyslexiou, ako napríklad herečka Whoopi Goldberg, hudobník John Lennon či maliar Andy Warhol. Táto špecifická porucha čítania bola diagnostikovaná aj slávnemu režisérovi Stevenovi Spielbergovi či hercovi Tomovi Hollandovi, ktorý sa v posledných rokoch preslávil rolou Spidermana.
Článok aktualizovaný 4.1.2024
