Dožinky, ktorým sa v minulosti hovorilo aj obžinky, dnes vnímame ako akciu či podujatie vo svojom meste alebo okolí, kde stretneme známych, kúpime si niečo dobré pod zub a na pitie a vypočujeme si prípadne nejaký ten hudobný koncert. Ale málokto sa zamýšľa nad tým, aká je pointa tejto udalosti a prečo vôbec vznikla. A tak sme sa rozhodli pozrieť sa na túto jesennú tradíciu trošku obšírnejšie. Ak aj vás zaujíma, čo sú dožinky, venujte nám najbližších pár minút a my vám o nich prezradíme všetko podstatné.
Gazda náš, gazda náš, dajže nám oldomáš...
Ešte naše staré a prastaré mamy by nám vedeli hodiny rozprávať o tom, ako sa na konci žatvy, na jeseň, konala slávnosť ukončenia prác na poli a zároveň oslava úrody či poďakovanie za dary zeme. Túto slávnosť poznáme ako dožinky. Po úmornej práci na poli, ktorej vrchol býval prevažne od júna do septembra, si každé jedno väčšie hospodárstvo doprialo takúto oslavu, v zmysle hesla: Najprv práca, potom zábava. Žatva ako taká bola mimoriadne náročným obdobím, veď len také kosenie sa, pochopiteľne, vykonávalo iba ručne. Žala sa predovšetkým pšenica, kukurica, ovos, žito a jačmeň.
Pozri aj: Čas zberu je tu: Zisti, ako správne uskladniť zeleninu na zimu!
Už sme sa nažali žitka zeleného, ešte sme nepili vínka červeného...
Na dožinky sa zišla úplne celá dedina, od detí až po starcov. Ženy a dievčatá uplietli z klasov dopestovaného obilia veľký veniec, pričom posledné klasy sa museli nechať na poli, čo malo svoj symbolický význam. Bola to akási prosba voči matke Zemi, aby ľuďom dopriala dobrú úrodu aj v nasledujúcom roku. Upletený veniec, v ktorom mali byť zastúpené všetky druhy obilnín, ktoré sa dopestovali, sa potom odovzdal hospodárovi. Niesli ho vyobliekané žnice aj kosci, v tých najkrajších krojoch. Tento veniec sa v hospodárovom dome ukladal buď do Vianoc alebo až do ďalšej žatvy a býval kropený svätenou vodou.
Dožinky a letné prázdniny – čo majú spoločné?
Nasledovala naozaj bohatá hostina, ktorú si ľudia vedeli skutočne dosýta užiť, keďže to znamenalo koniec tvrdej driny na poli a mohli si konečne vydýchnuť. Súčasťou oslavy bolo veľa jedla, pitia a samozrejme hudba, spev a tanec. Počas dožinkov sa konali aj špeciálne omše a bohoslužby. Dožinky siahajú až do predkresťanských dôb. Zaujímavosťou je, že vznik letných prázdnin, ako ich poznáme dnes, môžeme pokojne spojiť s dožinkami, respektíve so žatvou. Ako to? Nuž, v lete, kedy bolo najviac práce na poli, musel pomáhať úplne každý, bez rozdielu veku, teda aj deti.
Prečítaj si: Najlepšia ochrana pred infarktom: Vyčistí artérie a zachráni život!
A čo dožinky dnes?
V čase najväčších robôt jednoducho rodičia svoje ratolesti do školy nepúšťali, pretože na poli bola potrebná každá ruka. Niekde tam má pôvod vznik letných prázdnin, ktoré práve z tohto dôvodu zaviedla Mária Terézia. V našich končinách sa pravý zmysel dožiniek vytratil už v druhej polovici 20. storočia, odkedy sa dožinkové slávnosti usporadúvajú len v rámci zachovania folklórnych tradícií. Ich súčasťou dnes bývajú rôzne výstavy ovocia či zeleniny, vystúpenia folklórnych skupín, ukážky poľnohospodárskych prác, ako aj ochutnávky regionálnych pokrmov.
Zdroj - úvodná foto: flickr.com
