Stretli ste sa už niekedy s pojmom bruxizmus? Týmto pojmom označujeme škrípanie zubov. Škrípanie zubov sa na prvý pohľad môže javiť ako zanedbateľný problém, no v skutočnosti sa môže spájať s viacerými zdravotnými komplikáciami. Tento, takpovediac, zlozvyk, predstavuje veľkú hrozbu napríklad pre naše zuby. V nasledujúcom článku sa bližšie pozrieme na to, čo je bruxizmus, prečo vzniká a aké sú možnosti riešenia problému so škrípaním zubov.
Čo je bruxizmus?
Bruxizmus predstavuje zvýšený stereotypný rytmický pohyb žuvacích svalov, ktorý je sprevádzaný zatínaním, skusovaním a škrípaním zubov. Pri bruxizme dochádza k treniu zubov, ich vzájomnému zvieraniu a obrusovaniu zubných trecích plôch v čase mimo prijímania potravy a žuvania. Škrípanie zubov nepredstavuje hneď zdravotný problém, prakticky okolo 90 % populácie občas zubami škrípe. O bruxizme, ktorým trpí približne 5 až 10 % dospelých, možno hovoriť v prípade dlhodobého, pravidelného a neodznievajúceho problému so škrípaním zubov.
Bruxizmus sa objavuje u žien aj mužov a v podstate vo všetkých vekových kategóriách, častejšie však u detí, dospievajúcich a mladých dospelých, o niečo zriedkavejšie u ľudí vo vyššom veku. Bruxizmus je podvedomá automatická aktivita, respektíve podvedomé správanie, ktoré si postihnutý vo väčšine prípadov ani neuvedomuje. Spravidla sa objavuje v niekoľkosekundových epizódach.
Odporúčame: Zápach v domácnosti po varení či pečení: Jednoduchý trik, ako ho odstrániť bez vetrania
Ako zistiť, že mám problém s bruxizmom?
Bruxizmus môžeme deliť na nočný a denný. Najčastejšie dochádza k zatínaniu a škrípaniu zubami práve v noci počas spánku. Táto aktivita je prakticky vôľou neovplyvniteľná a hoci samotné škrípanie býva sprevádzané typickými zvukmi, postihnutý ich obvykle nevníma, ani ho neprebudia. Zvuky však môžu byť vnímané okolím, teda napríklad partnerom, s ktorým jedinec spí v jednej posteli. Okrem toho, že človeka na nočné škrípanie upozorní niekto iný, môžu na bruxizmus poukazovať i nasledujúce príznaky:
- ranné napätie v tvárovom svalstve,
- ranná stuhnutosť v čeľustnom kĺbe,
- bolesti tváre, hlavy aj krku či v oblasti uší a spánkov po prebudení,
- zvýšená citlivosť zubov (napr. na chlad, teplo, sladké),
- neskôr pozorovateľné zmeny na zuboch (sú voľnejšie a opotrebovanejšie),
- zväčšenie žuvacieho svalstva.
Naopak denný bruxizmus, ktorý je menej častý a môže sa vyskytovať samostatne či spolu s nočným bruxizmom, je spravidla ľahšie spozorovateľný. I pri ňom dochádza k mimovoľnej kontrakcii žuvacích svalov a silnému zatínaniu zubov, no keďže človek bdie, ľahšie si môže túto aktivitu uvedomiť a následne ju vôľou ovplyvniť, respektíve ju obmedziť. Denný bruxizmus sa často objavuje napríklad pri činnostiach vyžadujúcich väčšie sústredenie.
Následky dlhodobého škrípania zubami
Bruxizmus je dôležité čo najskôr odhaliť a riešiť. To, že zvuky vznikajúce pri škrípaní zubov sú pre okolie pomerne otravné, je v podstate najmenší problém. Dlhodobé neriešenie bruxizmu môže mať totiž vážne následky. Ak jedinec dlhú dobu a opakovane škrípe zubami, pre zuby, ale aj okolité svaly a kĺby to predstavuje obrovskú záťaž. Ohrozený je celý parodont, čo je súbor tkanív spájajúcich zub s čeľustnou kosťou. Dochádza k nadmernému obrusovaniu žuvacích plôšok a hryzacích hrán zubov, zuby sú časom viditeľne opotrebované a náchylnejšie na prasknutie či zlomenie.
Ďalšie následky neriešeného bruxizmu:
-
zvýšená kazovosť zubov, poškodenie plomb,
- vo vážnych prípadoch strata zubov,
- chronické bolesti hlavy alebo uší,
- bolestivosť a poruchy čeľustných kĺbov, poruchy temporomandibulárneho kĺbu,
- viditeľné zväčšenie svalov tváre,
- zápaly okostice a ďasien,
- zhoršená kvalita spánku a následná zvýšená únava,
- vo vážnych prípadoch problémy so žuvaním, zívaním, otváraním úst či prehĺtaním,
- pukanie či praskanie pri pohyboch čeľuste.
Prečo bruxizmus vzniká?
Presné príčiny vzniku bruxizmu nie sú známe. Existuje však viacero teórií zaoberajúcich sa rizikovými faktormi a rôznymi činiteľmi či spúšťačmi, ktoré môžu mať vplyv na vznik problému so škrípajúcimi zubami, respektíve môžu zhoršovať už vzniknutý bruxizmus z nejasných príčin. Jedna z teórií hovorí, že príčiny možno hľadať najmä v centrálnom nervovom systéme. Najčastejšie sa hovorí o spojitostiach medzi bruxizmom a nadmerným emocionálnym stresom, ale aj psychickou záťažou, potláčaním emócií, úzkosťami či hnevom.
Ďalšie možné príčiny alebo faktory vplývajúce na rozvoj a zhoršenie bruxizmu:
- nesprávne zarovnanie zubov,
- iné poruchy spánku – nočný bruxizmu je radený medzi spánkové poruchy, pričom sa častejšie vyskytuje u jedincov s inými poruchami spánku, akou je napr. spánkové apnoe,
- lieky (napr. ako vedľajší účinok antidepresív),
- zlé postavenie tela,
- nadmerná konzumácia alkoholu a kofeínových nápojov,
- fajčenie, užívanie rekreačných drog,
- môže ísť o súčasťou abstinenčného syndrómu,
- zriedkavo ide o prejav vážnejších ochorení, ako napr. Parkinsonova choroba, schizofrénia.
Odporúčame: Rakovina močového mechúra – ktoré z prvotných prejavov neprehliadať?
Možnosti liečby bruxizmu
Pri podozrení na bruxizmus neváhajte svoj problém čím skôr konzultovať s lekárom. Ako sme spomenuli vyššie, škrípanie zubami netreba podceňovať, pretože z dlhodobého hľadiska môže viesť k vážnejším následkom. So svojím problémom môžete zájsť priamo k zubnému lekárovi, ktorý skontroluje stav zubov a nájde možné stopy po škrípaní či iné zubné abnormality. Stanoví mieru poškodenia zubov, tiež skontroluje silu svalov čeľuste. Môže odporučiť ďalšie vyšetrenia, napr. röntgen, prípadne vyšetrenia u iných odborníkov.
Najvhodnejšie je totiž nájsť možnú príčinu bruxizmu, respektíve odhaliť faktory, ktoré vedú k škrípaniu zubov. Ako sme spomenuli vyššie, bruxizmus často súvisí aj so stresom, úzkosťami a rôznymi psychickými problémami, preto pri riešení problémov s bruxizmom môže byť potrebná aj konzultácia so psychológom. Konkrétny postup v rámci liečby však vždy stanovuje lekár u jednotlivých pacientov.
Pri bruxizme sa uplatňujú nasledujúce metódy liečby a možnosti riešenia problému:
- dlahy a chrániče na zuby – dajú sa zakúpiť v obchodoch aj vyrobiť na mieru u zubára, počas noci pomáhajú chrániť zuby pred poškodením,
- fyzioterapia a uvoľňovacie cviky na svalstvo čeľuste,
- psychologické poradenstvo, spolupráca s psychológom či psychoterapeutom,
- meditácie, joga – najmä na elimináciu stresu zhoršujúceho škrípanie,
- medikamenty – podľa potreby napr. na podporu uvoľnenia napätia žuvacích svalov alebo proti úzkostiam a podobne,
- preventívne opatrenia – eliminácia kofeínu, alkoholu aj cigariet pred spánkom, vyhýbanie sa žuvačkám alebo obhrýzaniu pier a ceruziek, dodržiavanie pravidelného spánkového režimu, rozpoznanie a eliminácia situácií, pri ktorých vzniká denný bruxizmus.
Odporúčame: Čaputová a Banášová pozývajú na skríning rakoviny krčka maternice. Prečo sa nechať vyšetriť?
