Viete, čo sa ukrýva pod pojmom Aspergerov syndróm? Reč je o psychiatrickom ochorení, ktoré je veľmi podobné autizmu. V minulosti boli dokonca jedinci s touto poruchou označovaní za autistov. Dnes je však tento syndróm charakterizovaný ako samostatná kategória v rámci autistického spektra. Toto ochorenie výrazne ovplyvňuje najmä správanie pacienta, jeho schopnosť komunikovať či chápať okolité sociálne vzťahy. V nasledujúcom článku si povieme, aké sú príčiny vzniku Aspergerovho syndrómu, ako sa prejavuje a aké sú možnosti liečby.
O aké ochorenie ide?
Aspergerov syndróm predstavuje psychiatrické ochorenie, respektíve vývojovú poruchu, ktorá ovplyvňuje motoriku, kognitívne funkcie, emócie, schopnosť komunikácie či reč jedinca. Toto ochorenie dostalo názov podľa rakúskeho pediatra Hansa Aspergera, ktorý v roku 1944 opísal správanie u detí, ktoré boli touto poruchou postihnuté. Pojem Aspergerov syndróm sa však začal používať až o niečo neskôr. Presné príčiny vzniku tohto syndrómu nie sú ani v dnešnej dobe známe. Hovoriť môžeme len o vrodenej poruche niektorých mozgových funkcií, u ktorej sa predpokladá vplyv genetiky. Z neznámych dôvodov sa Aspergerov syndróm častejšie vyskytuje u chlapcov.
Odporúčame: Nosíš oblečenie z polyesteru? Prezradíme, prečo sa mu vyhýbať
Ako sa Aspergerov syndróm prejavuje?
Aspergerov syndróm je u jedinca prítomný už od narodenia, pričom rastúcim vekom sa postupne môžu začať prejavovať niektoré typické príznaky ochorenia. Výraznejšie začínajú byť spravidla až v nižšom školskom veku alebo až v období dospievania. K diagnostike Aspergerovho syndrómu dochádza v priemere až okolo 11. roku života. Ak sú u jedinca prítomné len nepatrné príznaky, k diagnostike často dochádza aj neskôr alebo dokonca vôbec. Charakterizovaný je celý rad prejavov tohto syndrómu, ktoré však nemusia byť prítomné u každého jedinca. Je typické, že postihnutí nemávajú poruchu reči a ich rozumové schopnosti sú buď na priemernej, alebo dokonca až nadpriemernej úrovni. Jedinci s Aspergerovým syndrómom sú však zaostalejší po emocionálnej a sociálnej stránke. Nedokážu správne pochopiť spoločenské pravidlá a sociálne vzťahy. Často majú preto problém pri komunikácii či nadväzovaní nových vzťahov a v spoločnosti sa môžu správať nevhodne. Ich slovná zásoba však býva bohatá.
Nerozpoznávajú emócie, preto sa môže často javiť, že sú necitliví. Horšie zvládajú zmeny, nie sú veľmi prispôsobiví a môžu byť náchylní k rozvoju depresií a pocitov úzkosti. Neraz býva u nich prítomné prehnané puntičkárstvo. Nachádzajú si záujmy, ktorým sa intenzívne venujú. Dieťa sa pritom výrazne fixuje iba na jednu oblasť záujmov a obľubuje stereotypné činnosti. Môže mať problémy chápať iróniu, sarkazmus, humor či reč tela druhého človeka. U niektorých sa môže vyskytnúť aj zmyslová hypersenzitivita, pričom jedinec je citlivý na hluk, vône, farby a podobne. Ďalšími prejavmi sú aj pohybová neobratnosť a problémy s jemnou motorikou. Pridať sa môžu i časté zmeny nálad.
Dôležitá je podpora okolia
Diagnostika Aspergerovho syndrómu je skutočné náročná a často môže trvať celé roky, pričom sprvu bývajú od lekárov vyslovené i podozrenia na iné ochorenia, napríklad ADHD, prípadne sú príznaky u dieťaťa pripisované iba zlej výchove. Rozdiely medzi dieťaťom s Aspergerovým syndrómom a autizmom sú viditeľnejšie. Pacient s Aspergerom sa javí šikovnejší, pričom dokáže lepšie fungovať v bežnom živote. Nebýva u neho prítomný oneskorený rečový vývoj. Diagnostikovať toto ochorenie v nižšom veku prakticky nie je možné, kedže u malého dieťaťa sa zvyčajne objavuje len veľmi málo príznakov.
Pre potvrdenie syndrómu sa využívajú rozličné testy a rovnako sa sleduje aj to, aké množstvo príznakov sa u pacienta vyskytuje a aká je medzi nimi súvislosť. Ak sa porucha potvrdí, často je ju možné správnymi režimovými opatreniami lepšie zvládať. Žiaľ, Aspergerov syndróm ako vrodenú poruchu nervového systému nie je možné vyliečiť a pacient s ňou žije celý život. V rámci terapie má veľký význam špeciálna pedagogická výchova. Často je vhodné obrátiť sa na pomoc psychiatra či psychológa. Pri výbuchoch agresivity, depresiách či poruchách spánku sa pristupuje aj k farmakologickej forme liečby. Nevyhnutný je však najmä správny prístup rodiny a okolia a pochopenie správania a potrieb jedinca s Aspergerom, vďaka čomu sa pacient môže naučiť ľahšie zvládať negatívne emócie a osvojiť si i určité sociálne zručnosti.
Pozri aj: Vieš, aký je rozdiel medzi chrípkou a prechladnutím?
