Kašeľ, vlhký alebo aj suchý dráždivý, je skutočne nepríjemný a vždy sa ho snažíme čo najrýchlejšie zbaviť. Spravidla sprevádza hlavne rozličné ochorenia respiračného systému. Čo však taký čierny kašeľ? Pod týmto pojmom je známe ochorenie, ktoré je bakteriálneho pôvodu a je vysoko nákazlivé.
V 50. rokoch 20. storočia sa však proti nemu začalo očkovať, vďaka čomu výskyt tejto choroby rázne klesol. Nielen u nás sa však i v súčasnosti nejaké prípady nákazy vyskytnú, preto je dobré vedieť o tomto ochorení aspoň základné informácie. Čo teda spôsobuje čierny kašeľ, ako sa prejavuje a aká je liečba? Prečítajte si, ako sa prejavuje, aký má priebeh a prečo je dôležité nepodceňovať prevenciu.
Čo spôsobuje čierny kašeľ?
Pod pojmom čierny kašeľ, odborne pertussis, rozumieme infekčné ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém človeka. Hovorí sa mu niekedy aj divý kašeľ. Ide o chorobu bakteriálneho pôvodu, pričom ju spôsobuje baktéria zvaná Bordetella pertussis. Tá v tele človeka produkuje toxíny a poškodzuje sliznice dýchacieho traktu.
V minulosti sa na našom území vyskytoval čierny kašeľ častejšie. Vďaka očkovaniu je dnes u nás výskyt skôr zriedkavý. Malé deti sú očkované proti čiernemu kašľu spolu so záškrtom či tetanom, pričom vy vyššom veku je potrebné preočkovanie.
Spôsoby prenosu čierneho kašľa a rizikové skupiny
Prenáša sa, podobne ako ďalšie respiračné ochorenia, kvapôčkovou infekciou. Z človeka na človeka sa ochorenie prenesie vzduchom, respektíve kvapôčkami, ktoré sa do ovzdušia rozptýlia pri kašľaní, kýchaní aj hovorení, prípadne kontaminovanými predmetmi.
Čierny kašeľ je vysoko nákazlivý a prenášať ho môžu aj infikované osoby, ktoré nevykazujú známky ochorenia. Táto choroba dýchacích ciest sa vo zvýšenej miere vyskytuje u menších detí, no v súčasnosti postihuje i jedincov vo vyšších vekových kategóriách. V krajinách tretieho sveta je čierny kašeľ stále nie práve zriedkavou príčinou úmrtí, a to i najmenších detí.
Shutterstock®Inkubačná doba čierneho kašľa a prvé príznaky
V prípade čierneho kašľa je inkubačný čas asi 7 až 21 dní. To znamená, že prvé príznaky ochorenia sa po nákaze môžu objaviť po jednom až troch týždňoch. Počas tohto obdobia môže byť osoba už nákazlivá, aj keď ešte nepociťuje žiadne ťažkosti. Prvé príznaky bývajú mierne a ľahko zameniteľné s bežným prechladnutím, čo sťažuje skoré rozpoznanie infekcie.
Príznaky čierneho kašľa a štádiá ochorenia
Pre čierny kašeľ sú charakteristickým príznakom hlavne záchvaty kašľa. Priebeh ochorenia je možné rozdeliť do niekoľkých štádií.
Katarálne štádium
Na začiatku sa čierny kašeľ prejavuje podobne ako iné respiračné ochorenia, napríklad chrípka či obyčajná nádcha. Môže to trvať asi týždeň. V takzvanom katarálnom štádiu ochorenia trápia jedinca sprievodné príznaky bežného prechladnutia. Dostaviť sa môže:
- nechutenstvo,
- nadmerná únava,
- pokašliavanie,
- kýchanie,
- mierne zvýšená teplota.
Paroxyzmálne štádium
V paroxyzmálnom štádiu ochorenia sa zdravotný stav pacienta spravidla zhoršuje. Typické sú opakované návaly a záchvaty dráždivého kašľa, ktoré môžu spôsobovať dávenie až zvracanie. Kašľanie býva zakončené akýmsi hvízdavým zvukom. U pacienta je častá dýchavičnosť. V dýchacích cestách sa tvorí veľmi hustý a sklovitý hlien. U starších jedincov bývajú spravidla príznaky miernejšie.
Rekonvalescentné štádium
Nakoniec ochorenie prechádza do štádia rekonvalescencie, kedy sa pacient postupne zotavuje a záchvaty kašľa či ostatné príznaky bývajú už mierne a postupne ustupujú. Dĺžka tohto obdobia sa môže líšiť – u niektorých pacientov pretrváva kašeľ aj niekoľko týždňov. Organizmus je v tomto štádiu oslabený, a preto je dôležité dopriať si dostatok oddychu a vyhýbať sa ďalším infekciám.
Možné komplikácie pri čiernom kašli
Liečba čierneho kašľa je veľmi dôležitá a neradno ju podceňovať. Počas jednotlivých štádií ochorenia totiž môže dôjsť i k rozvoju rozličných komplikácií, pričom je ohrozený aj život pacienta. Komplikáciou môže byť napríklad:
- zápal pľúc,
- zápal stredného ucha,
- záchvaty z nedostatku kyslíka,
- prasknutie cievok v oku,
- zlyhanie dýchania.
V období rekonvalescencie sa navyše môžu ľahko pridružiť ďalšie nákazy spôsobené inými baktériami, najmä kvôli výraznému oslabeniu imunitného systému. Najrizikovejšími skupinami sú dojčatá, starší ľudia a osoby s oslabenou imunitou, u ktorých môžu mať komplikácie ťažší priebeh. Bez liečby môže čierny kašeľ viesť až k hospitalizácii alebo život ohrozujúcim stavom.
Shutterstock®Diagnostika a potvrdenie ochorenia
Pri diagnostike sa sledujú sprievodné príznaky ochorenia, rovnako býva potrebné vyšetrenie krvi či výter z hrdla pre potvrdenie prítomnosti baktérií. Ak je čierny kašeľ potvrdený, lekár nastaví vhodnú liečbu. V niektorých prípadoch sa využívajú aj PCR testy, ktoré dokážu odhaliť prítomnosť DNA baktérie Bordetella pertussis.
U detí a rizikových pacientov môže lekár zvážiť aj RTG hrudníka na vylúčenie komplikácií, ako je zápal pľúc. Včasná diagnostika je kľúčová, pretože najmä v úvodnom štádiu môže liečba výrazne skrátiť priebeh ochorenia a zmierniť jeho závažnosť.
Ako prebieha liečba čierneho kašľa?
Čierny kašeľ je bakteriálne ochorenie, preto sa v jeho liečbe využívajú antibiotiká, najmä v počiatočných štádiách. V neskorších fázach už nemusia byť také účinné, pretože baktéria prestane byť aktívna, no príznaky pretrvávajú kvôli toxínom. Vtedy sa podávajú symptomatické lieky, ktoré tlmia kašeľ, uľahčujú vykašliavanie hlienov a zmierňujú dýchavičnosť.
Celková liečba môže trvať aj niekoľko týždňov – zvyčajne 3 až 4 týždne. Pri ťažšom priebehu, najmä u dojčiat a malých detí, ktoré nedokážu vykašľať hustý hlien, býva potrebná hospitalizácia. Cieľom liečby je nielen zmiernenie príznakov, ale aj prevencia komplikácií a ochrana okolia pred ďalším šírením nákazy.
Prevencia a význam očkovania proti čiernemu kašľu
Najúčinnejšou ochranou pred čiernym kašľom je očkovanie, ktoré výrazne znížilo výskyt tohto ochorenia najmä v detskej populácii. Na Slovensku je očkovanie proti čiernemu kašľu súčasťou povinného detského vakcinačného programu a poskytuje vysokú mieru ochrany, najmä v rannom detstve.
Kedy a ako sa očkuje?
Očkovanie proti čiernemu kašľu je zahrnuté v kombinovanej vakcíne spolu s ochranou proti záškrtu, tetanu, hepatitíde B, detskej obrne a Hib infekciám. Prvé dávky sa podávajú v dojčenskom veku, zvyčajne medzi 10. týždňom a 6. mesiacom života. Nasleduje preočkovanie v predškolskom veku (okolo 6 rokov) a ďalšia dávka v období adolescencie.
V dospelosti sa odporúča preočkovanie každých 15 rokov, a to kombinovanou vakcínou proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (dTpa). Prvá posilňujúca dávka sa zvyčajne podáva od 30. roku života, pokiaľ lekár neurčí inak. Týmto spôsobom sa zabezpečuje dlhodobá ochrana a znižuje sa riziko šírenia nákazy na deti a rizikové osoby.
Prečo je preočkovanie dôležité aj v dospelosti?
Imunita získaná očkovaním v detstve časom slabne, preto sa odporúča preočkovanie aj v dospelosti – najmä pre osoby v kontakte s malými deťmi (rodičia, učitelia, zdravotníci). Dospelí môžu byť totiž prenášačmi infekcie, aj keď sami nemusia mať výrazné príznaky. Preočkovanie znižuje riziko šírenia ochorenia v populácii a pomáha chrániť najzraniteľnejších – dojčatá a seniorov.
Aktualizovaný článok: 14.05.2025