Koxartróza – o aké ochorenie ide a aké sú hlavné príznaky?

Artróza predstavuje ochorenie pohybového aparátu, ktoré postihuje konkrétne kĺby. Ide o nezápalové neinfekčné ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku degeneratívnych zmien na kĺbe. Pri artróze dochádza k degenerácii kĺbovej chrupky, kosti susediacej s chrupkou, kĺbového puzdra, ale aj ďalších štruktúr okolo kĺbu. Ochorenie pritom môže postihnúť rôzne kĺby, vrátane drobných kĺbov na rukách, ale aj váhonosných kĺbov či dokonca chrbtice. 

Medzi artrózy patrí napríklad takzvaná gonartróza, čo je degeneratívne ochorenia kolenného kĺbu. Ďalším príkladom je koxartróza, o ktorej si viac povieme v nasledujúcom článku. 

Pod pojmom koxartróza rozumieme artrózu bedrového kĺbu, jedného z najdôležitejších a najväčších kĺbov ľudského tela. Ide o degeneratívne nezápalové ochorenie kĺbu, pri ktorom dochádza k poruche obnovy kĺbovej chrupavky a jej následnej degenerácii. Ochorenie je charakteristické postupnými chorobnými zmenami na okolitých mäkkých tkanivách kostí a často aj tvorbou kostných výrastkov. 

Choroba spôsobuje zmenu mechanických vlastností bedrového kĺbu, čo môže v neskoršom veku viesť až k invalidite. Koxartróza predstavuje jeden z najčastejších typov artrózy a zároveň najčastejšie ochorenie bedrového kĺbu. 

Odporúčame: Mnohopočetný myelóm: Ako sa prejavuje toto zhubné ochorenie krvi?

Koxartróza nie je zápalové ani infekčné ochorenie. Za jej rozvojom nemožno hľadať mikroorganizmy, zápal či iné podobné príčiny. Vznik ochorení patriacich medzi artrózy súvisí s opotrebovaním a nezvratným poškodením kĺbov, spravidla v dôsledku dlhodobého namáhania a preťažovania. Rozvoj artrózy, ako aj konkrétne koxartrózy, sa v prvom rade spája s vyšším vekom.

K postupnému opotrebovávaniu kĺbovej chrupavky môže u niektorých jedincov dochádzať už po tridsiatke, no najrizikovejší je vek po 65. roku života. Hlavným rizikovým faktorom rozvoja tohto kĺbového ochorenia je tak starnutie. Je prirodzené, že spolu so zvyšujúcim sa vekom sa postupne opotrebováva celé telo, nielen naše kĺby. 

Na rozvoj koxartrózy má však vplyv mnoho ďalších rôznorodých faktorov. Z tohto hľadiska rozoznávame primárnu a sekundárnu koxartrózu.

• Primárna koxartróza – vzniká ako samostatné ochorenie, často bez zjavnej príčiny, rolu v rozvoji môžu hrať viaceré činitele (vek, genetika i spôsob života).
• Sekundárna koxartróza – vzniká ako následok inej poruchy alebo ochorenia pacienta, ktoré ovplyvňuje bedrový kĺb (napr. vrodená dysplázia bedrového kĺbu).

Vo všeobecnosti radíme medzi rizikové faktory koxartrózy nasledujúce činitele:

• dlhodobá a nadmerná záťaž bedrového kĺbu,

• namáhanie kĺbu v dôsledku stereotypných pohybov (napr. pri športe, v práci),
• genetická predispozícia,
• profesionálny šport,
• svalová dysbalancia,
• sedavý spôsob života,
• predchádzajúce mechanické poškodenie kĺbu,
• nadváha a obezita,
• porucha inervácie kĺbu,
• zápaly kĺbov,
• chybné postavenie panvy a bedrových kĺbov.

Koxartróza je ochorenie, ktoré sa rozvíja veľmi dlhý čas. Postupne prechádza viacerými štádiami, pričom spočiatku spôsobuje len občasné a menej intenzívne ťažkosti. Neskoršie štádiá sa však spájajú s výraznými zdravotnými problémami. Koxartróza dokonca môže mať vo všeobecnosti veľmi kolísavý priebeh – obdobia s výraznejšími ťažkosťami sa striedajú s obdobiami, v ktorých dochádza k ústupu problémov. 

Prvotné štádiá koxartrózy môžu sprevádzať nasledujúce príznaky:

• slabá tupá bolesť postihnutého kĺbu, ktorá sa spočiatku prejavuje len pri nadmernej záťaži (napr. pri chôdzi po schodoch, po športe),

• bolesti kĺbu pri zlom počasí,

• pocity suchosti a trenia vo vnútri kĺbu,

• opuchy kĺbových štruktúr,

• stuhnutosť kĺbu v ranných hodinách alebo pri začatí pohybu (pretrvávajúca aj 30 minút),

• mierne obmedzenie hybnosti kĺbu v krajných polohách,

• teplejšie okolie kĺbu na dotyk.

Neskoršie štádiá koxartrózy sa môžu prejavovať nasledovne:

• pichavá bolesť postihnutého kĺbu, ktorá je prítomná aj pri ľahšej záťaži (dlhé státie alebo sedenie), neskôr dokonca v pokoji či počas spánku,

• bolesť vystreľujúca do slabín či smerom ku kolennému kĺbu,
• výrazné obmedzenie až strata hybnosti kĺbu,
• ťahanie nohy s postihnutým kĺbom za sebou – čo vedie k svalovým i pohybovým dysbalanciám (okolité svalstvo je ochabnuté).

Odporúčame: Diabetická nefropatia – vážna komplikácia cukrovky. Ako sa prejavuje?

Pri diagnostike koxartrózy sa uplatňujú viaceré vyšetrovacie a diagnostické metódy. Lekár odoberá celkovú anamnézu pacienta a sleduje klinické príznaky. Spravidla ortopéd vyšetrí stabilitu kĺbu, jeho mobilitu či pohyblivosť v rôznych krajných polohách. Diagnostika okrem vyšetrenia ortopédom zahŕňa aj röntgenologické vyšetrenie. RTG snímok ukáže lekárovi rozsah poškodenia kĺbu.

Podľa potreby sa uplatňujú aj ďalšie vyšetrenia, napríklad ultrazvuk na vyšetrenie mäkkých častí, teda šliach či kĺbového puzdra. Zmeny v mäkkých častiach kĺbu alebo defekty na povrchu kĺbovej chrupavky je tiež možné sledovať magnetickou rezonanciou. Na základe vyšetrení lekár určí štádium artrózy kolenného kĺbu a stanoví postup liečby. 

Koxartróza, ako aj artróza vo všeobecnosti, predstavuje nevyliečiteľné ochorenie. Nie je dostupná liečba, ktorá by zvrátila degeneratívne zmeny na postihnutom kĺbe. Proces liečenia je však nevyhnutný a má obrovský význam. Správne nastavená dlhodobá liečba, ideálne už od prvých štádií, napomáha spomaliť degeneratívny proces v kĺbe a prechádzať závažnejším štrukturálnym zmenám. Okrem toho je liečba zameraná na tlmenie sprievodných ťažkostí pacienta, a tak aj zlepšenie kvality jeho života. 

Bez liečby má ochorenie progresívny charakter a skôr či neskôr vedie k deštrukcii kĺbu a narušeniu jeho funkcie. Liečba koxartrózy býva farmakologická, nefarmakologická aj operačná. 

Pri farmakologickej liečbe artrózy sa uplatňujú:

• lieky na uvoľnenie spazmatického svalstva,

• analgetiká – lieky na tlmenie bolesti,
• podľa potreby protizápalové liečivá,
• lokálna výživa kĺbu (injekcie do vnútra kĺbového puzdra). 

Nefarmakologická liečba artrózy zahŕňa:

• rehabilitácie a primerané pohybové cvičenia (na zmiernenie bolestí, podporu dobrého stavu kĺbu a svalstva aj zlepšenie pohyblivosti kĺbu),

• fyzikálnu liečbu – napr. magnetoterapiu, kúpeľnú liečbu, elektroterapiu a iné,
• protetickú liečbu – používanie zdravotných pomôcok na ochranu a odľahčenie kĺbov, napr. ortopedickej obuvi, vložiek do topánok a podobne,
• režimové opatrenia – podľa potreby redukcia váhy, primeraný pohyb, dostatok spánku, zdravá strava. 

Ak u pacienta nemá farmakologická ani nefarmakologická liečba požadujúci účinok, spravidla sa podľa možností pristupuje k operačnej liečbe, ktorá môže zahŕňať viaceré druhy chirurgických zákrokov. Napríklad artroskopiou je možné odstrániť fragmenty chrupky a kosti a eliminovať rôzne povrchové nerovnosti v chrupke. Táto metóda liečby však nemá obvykle pri pokročilých štádiách veľký význam. 

Okrem toho sa uplatňuje hlavne implantácia endoprotézy, čiže výmena postihnutého bedrového kĺbu za umelý. Životnosť takejto náhrady je zvyčajne 15 až 20 rokov. K výmenám postihnutých kĺbov sa však spravidla pristupuje v pokročilých štádiách ochorenia, ak u pacienta pretrvávajú výrazné ťažkosti a iné metódy liečby nezaberajú. 

Odporúčame: Čo všetko môže spôsobovať nadmerné grganie? Môže ísť aj o ochorenie?