Krv je veľmi vzácna tekutina a jej darcovia každodenne prispievajú k záchrane ľudských životov. Vhodní kandidáti na darovanie krvi by preto rozhodne o tejto možnosti pomoci druhému človeku mali pouvažovať. Nikdy totiž nevieme, kedy aj my sami ju budeme potrebovať. Darcovstvo krvi je pritom takmer hotová veda. Reč ale nie je o samotnom procese transfúzie, skôr o tom, čo prichádza po tom.
Krv totižto síce na pohľad vyzerá u každého rovnako, no rovnaká ani zďaleka nie je. Krv jedného človeka totižto nemusí byť kompatibilná s krvou niekoho iného a jedinec tak automaticky nepredstavuje darcu pre kohokoľvek.
Vedeli ste o tom, že známe sú celé desiatky systémov krvných skupín? Z nich niektoré nie sú úplne významné, no mnohé sú naopak veľmi dôležité. Pri transfúzii je životne dôležité použiť krvnú skupinu, ktorá príjemcovi nejako neuškodí. Nevhodná krv môže byť odmietnutá a môže spôsobiť akútne zdravotné ťažkosti.
Tým najdôležitejším kritériom pre rozdelenie krvi je takzvaný AB0 systém. Krv tiež pomáha rozlíšiť aj druhý významný systém krvných typov, a to takzvaný Rh faktor. Otázkou teda zostáva, komu môžem darovať krv ja a kto sa stáva podľa týchto systémov krvných skupín darcom pre mňa? To zistíte v nasledujúcom článku!
Odporúčame: Choroby slávnych: Čo skrývali za svojou genialitou a konaním?
AB0 systém
Ako prvé si môžeme povedať, čo to vlastne krvná skupina je. Krvná skupina, prípadne krvný typ, charakterizuje vlastnosti červených krviniek v krvi jedinca. Je určená antigénmi, ktoré sú prítomné na povrchu červených krviniek.
Krvné skupiny pritom dedíme po oboch rodičoch. Ako sme spomínali už v úvode, najčastejšie krv rozdeľujeme primárne pomocou takzvaného AB0 systému, v rámci ktorého rozlišujeme štyri krvné skupiny, a to A, B, 0 a AB. Na základe tohto systému sa ľudská krv rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B.
Krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti B. Krv typu B zase obsahuje antigén B a protilátky anti A. V prípade krvi typu AB nájdeme antigény A aj B, no žiadne protilátky, teda ani anti A, ani anti B. A nakoniec krv typu 0 neobsahuje žiadne antigény (A ani B), no obsahuje protilátky anti A aj anti B.
Systém AB0 bol objavený začiatkom 20. storočia. Objav je pripisovaný rakúskemu biológovi a lekárovi Karlovi Landsteinerovi. Za výskumy typov ľudskej krvi mu v roku 1930 bola udelená Nobelova cena za fyziológiu a medicínu.
Rh faktor
Okrem AB0 systému je pri darovaní krvi, respektíve jej transfúzii, potrebné správne určenie aj iných skupín, a to hlavne Rhesus faktora, skrátene Rh faktora. Tento systém v roku 1940 opísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner.
Názov dostal podľa makakov, u ktorých bol prvýkrát tento faktor pozorovaný. Išlo o makaky Macaca mulatta, anglicky rhesus macaque. Rh faktor spôsobuje skupina mnohých antigénov v krvi človeka. Za ten najsilnejší je považovaný antigén D. Ak je prítomný na povrchu červených krviniek, krv je označená ako Rh+, čiže je Rh pozitívna. Takúto krv má 80 až 85 % populácie.
Ak tento antigén nie je prítomný, krv je označená ako Rh-, čiže je Rh negatívna. Pri transfúzii krvi je nevyhnutné tento faktor plne rešpektovať. Kým ľudia s krvou Rh+ môžu prijať aj krv Rh-, naopak to nefunguje. Človeku s krvou Rh-, ktorá neobsahuje antigén D, nemožno podať krv, ktorá obsahuje antigén D, čiže je Rh pozitívna. V takomto prípade telo začne proti antigénu produkovať protilátky a nastane takzvaná hemolýza, čo je rozpad červených krviniek.
Povolené kombinácie krvi darcu a príjemcu
Ako už vyplýva z vyššie uvedených riadkov, pri transfúzii krvi je nevyhnutné stanoviť AB0 systém aj Rh faktor u darcu i príjemcu. Na základe toho je možné primárne určiť, kto komu vlastne môže dať krv a kto akú krv môže bez problémov prijať.
Akýmsi univerzálnym darcom pre všetky krvné skupiny je jedinec s krvou typu 0 a negatívnym Rh faktorom, čiže jedinec s krvou 0-. Túto krvnú skupinu môžu prijať všetky ostatné krvné skupiny. Pre jedinca s krvnou skupinou 0- je však v tomto prípade darcom len jedinec s rovnakou skupinou, a teda tiež s 0-.
Zaujímavosťou je, že človek s krvnou skupinou AB+ je naopak zase akýmsi univerzálnym príjemcom, a teda môže prijať všetky krvné skupiny. A to bez ohľadu na Rh faktor, keďže osoby s Rh pozitívnym faktorom môžu prijímať aj Rh negatívnu krv.
Jeho krv je však vhodná len pre osoby s rovnakou krvnou skupinou, a teda AB+. Všetky možné kombinácie krvi, a teda kto komu môže darovať krv a akú krv môže sám dostať, si už môžete pozrieť v tabuľke vyššie.
Pozri aj: Choroby prenosné zo zvierat na človeka