Poznáte ten pocit, keď si niekedy uvedomíte, že váš partner sa správa skôr ako dieťa než ako dospelý muž? Možno to príde v maličkostiach - keď kúpi pečivo alebo vloží riad do umývačky a čaká, že si to všimnete a oceníte, akoby urobil niečo výnimočné. A vy si v duchu poviete, či to myslí vážne. Veď takéto veci robíte od rána do večera a nikto vám za to netlieska.
V týchto chvíľach sa necítite ako partnerka v rovnocennom vzťahu, ale skôr ako mama, ktorá učí svoje dieťa, ako funguje domácnosť. A pritom ste si vždy predstavovali vzťah ako spojenie dvoch dospelých, ktorí sa navzájom podržia, rozumejú si aj bez slov a vedia sa podeliť o ťažkosti každodenného života. Tak kde nastáva problém?
Korene problému sú hlbšie
Podľa výskumov o partnerskej dynamike ženy v heterosexuálnych vzťahoch nesú v priemere viac ako 60 % domácich povinností. Inými slovami, ženy strávia priemerne o 4,5 hodiny denne viac domácimi prácami a starostlivosťou o deti než muži. A to aj vtedy, keď obaja pracujú na plný úväzok. Toto nie je len pocit, ktorý si nosíte v hlave - sú za tým aj tvrdé dáta, ktoré ukazujú na dlhodobo nerovnomerné rozdelenie zodpovedností. Táto nerovnováha je však prítomná naprieč kultúrami a spoločenskými vrstvami.
Keď sa žena cíti preťažená, vníma partnera nie ako rovnocenného, ale ako ďalšiu zodpovednosť, ktorú musí zvládnuť. Tento pocit sa prehlbuje, ak partner očakáva uznanie za úplne základné veci. Psychológovia tento jav niekedy nazývajú materská rola vo vzťahu, ktorá vedie k strate intimity a rastúcej frustrácii.
Keď vám partner povie, že je unavený alebo mal ťažký deň, často v tej chvíli stíchnete. Nie preto, že by ste nemali čo povedať, ale preto, že viete, že to nepochopí. Vaša únava je iná. Je to únava bez prestávky, bez vypínača, únava, ktorá sa ťahá od rána do večera a opakuje sa deň za dňom.
Čo je dôležité si uvedomiť? Mnohí muži nerobia tieto veci zo zloby. Často jednoducho neboli vychovávaní k tomu, aby vnímali domáce povinnosti ako spoločnú zodpovednosť. Vyrastali v rodinách, kde sa o domácnosť starala matka a otec sa postaral prácou. Tento model si nevedomky prenášajú ďalej.
FreepikPrečo sa partner správa ako veľké dieťa?
Ako sme už načrtli, veľa mužov nepristupuje k domácim povinnostiam vedome nezodpovedne. Často je to dôsledok toho, ako boli sami vychovávaní. Možno vyrastali v prostredí, kde sa o domácnosť starala výlučne mama a otec chodil do práce. Model, ktorý vnímali ako deti, si nevedome prenášajú do vlastného života.
Psychológovia hovoria o maternalizácii vzťahu, keď žena preberá rolu matky aj voči partnerovi. To však vedie k strate rovnováhy. Namiesto dvoch dospelých, ktorí stoja vedľa seba, vzniká dynamika rodič-dieťa. Takýto vzťah je frustrujúci a v konečnom dôsledku poškodzuje aj dôveru.
Ako to vnímajú muži?
Mnohí muži si vôbec neuvedomujú, ako ich správanie v partnerstve pôsobí. Nečinnosť alebo symbolická pomoc v domácnosti vnímajú ako normál, pretože takto fungovala ich rodina, keď vyrastali. Často majú pocit, že stačí chodiť do práce a finančne zabezpečiť domácnosť. To, že partnerka denne nesie na pleciach domácnosť, starostlivosť o deti a vlastnú prácu, nevnímajú ako nerovnováhu, ale ako prirodzený stav.
Preto je pre mužov kľúčová jasná spätná väzba. Potrebujú počuť konkrétne, aký dopad má ich správanie na partnerku. Že jej preťaženosť spôsobuje únavu, frustráciu a pocit osamelosti. Nie z pozície výčitiek, ale partnerského dialógu. Mnohí muži po prvýkrát až v takejto otvorenej diskusii pochopia, že ich konanie (alebo nekonanie) ich stavia do pozície ďalšieho dieťaťa namiesto rovnocenného partnera.
Dôsledky pre vzťah aj pre psychiku ženy
Pocit, že všetko ťaháte sama, vedie k vyčerpaniu a emocionálnej izolácii. Až 65 % žien sa cíti emocionálne osamelo napriek tomu, že žijú v partnerskom zväzku. Dôvodom je práve nerovnováha v rozdelení zodpovednosti.
Tento stav sa môže prejaviť:
- Stratou intimity, pretože žena vníma partnera viac ako bremeno než ako oporu.
- Zvýšenou úzkosťou a pocitom bezmocnosti.
- Rastúcou podráždenosťou, ktorá sa odráža aj vo výchove detí.
- Dlhodobým stresom, ktorý má negatívny vplyv na fyzické zdravie (napr. zvýšený krvný tlak, oslabená imunita).
Strata intimity
Keď žena dlhodobo preberá materskú rolu aj voči partnerovi, vzťah stráca iskru. Dynamika rodič-dieťa, ktorá sa postupne vytvára, sa totiž prenáša aj do oblasti sexuality. Je veľmi ťažké cítiť vášeň k niekomu, koho nevedome vnímame ako nesamostatného alebo nezodpovedného. Psychológovia upozorňujú, že táto dynamika vedie k poklesu sexuálnej túžby, oslabeniu vzájomnej príťažlivosti a k pocitu, že partnerstvo je viac bremenom než intímnym spojením.
Intimita sa vytráca nielen z fyzickej, ale aj z emočnej roviny. Ak sa žena cíti sama vo svojej únave a nepochopení, prestáva sa partnerovi otvárať. Vzťah sa tak môže zmeniť na technické spolužitie, kde spolu pár funguje, ale nežije plnohodnotnú blízkosť.
FreepikKroky k rovnému partnerstvu
- Hovorte o sebe: Namiesto výčitiek typu „Ty nikdy nepomáhaš“ skúste vyjadriť svoje potreby:„Potrebujem cítiť, že na to nie som sama.“ Takto otvárate dvere k tomu, aby vás partner mohol naozaj počuť.
- Buďte konkrétna: Nečakajte, že partner pochopí medzi riadkami. Skúste jasne povedať: „Vieš dnes uložiť malého spať? Ja potrebujem chvíľu pre seba.“
- Nastavte hranice: Ak cítite, že vás zahlcujú aj jeho nevyslovené potreby, povedzte: „Rozumiem, že si unavený, ale teraz potrebujem chvíľu oddychu. Skúsme sa o tom porozprávať, keď deti zaspia.“
- Nezabúdajte na seba: Vaše potreby sú rovnako dôležité ako potreby partnera či detí. Dopriať si čas pre seba nie je luxus, ale základ, aby ste mali silu byť mamou aj partnerkou.
- Vytvorte si spoločný plán povinností: Domácnosť nefunguje sama od seba. Pomáha, ak si spoločne sadnete a spíšete si zoznam povinností, ktoré je potrebné robiť denne či týždenne. Rozdeľte ich spravodlivo tak, aby ste sa obaja cítili zodpovední. Transparentnosť pomáha predchádzať tichým očakávaniam a následným sklamaniam.
- Oceňujte snahu: Aj keď sa vám zdá, že partner robí niečo „samozrejmé“, skúste prejaviť uznanie. Slová ako „Ďakujem, že si dnes nakúpil“ alebo „Vážim si, že si ma nechal oddýchnuť“ podporujú motiváciu a pocit, že si navzájom všímate, čo pre seba robíte.
- Naučte sa spoločne hovoriť o únave: Obaja zažívate únavu, ale v iných podobách. Partner možno po náročnej práci, vy zas po celodennom kolobehu doma. Keď si vzájomne priznáte, že každý typ únavy je rovnako dôležitý, vytvoríte priestor pre viac empatie a menej porovnávania.
- Neporovnávajte sa, ale hľadajte riešenia: Zvykneme sa chytiť do pasce myšlienok typu: „Ja robím viac než on.“ Pravda je, že porovnávanie často len prehlbuje napätie. Skúste namiesto toho pristúpiť k riešeniam: „Ako to môžeme urobiť, aby sme obaja mali viac času na oddych?“
- Nebojte sa požiadať o pomoc zvonku: Niekedy ani najlepšia komunikácia nestačí, ak ste obaja vyčerpaní. Či už je to pomoc starých rodičov, platená opatrovateľka alebo kouč/terapeut, dôležité je vedieť, že nemusíte všetko zvládnuť sami.
Téma neviditeľnej práce žien sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do popredia. Sociálne siete zaplavujú videá a diskusie o tom, ako ženy denne odpracujú druhú smenu po návrate z práce domov. A dokonca aj v politických debatách sa začína hovoriť o tom, ako nastaviť systém podpory tak, aby bola starostlivosť o domácnosť a deti spravodlivejšie rozdelená.
Čoraz viac z mužov verejne priznáva, že chcú byť prítomní otcovia a partneri, nie iba pomocníci. Tento posun dáva nádej, že téma prestáva byť iba problémom žien a stáva sa spoločenskou otázkou rovnocennosti. A práve o tom je moderné partnerstvo. Nie o delení rolí na mužské a ženské, ale o férovom prístupe k tomu, čo je potrebné urobiť pre rodinu, domov aj vzťah.
Keď sa naučíte hovoriť otvorene o svojich pocitoch, nastavovať hranice a deliť si povinnosti, nielenže posilníte svoj vzťah, ale získate aj viac pokoja pre seba. Podľa výskumu publikovaného v Journal of Marriage and Family páry, ktoré si delia domáce povinnosti spravodlivejšie, uvádzajú až dvojnásobne vyššiu spokojnosť vo vzťahu než tie, kde všetko leží na pleciach ženy. Partnerstvo má stáť na dvoch dospelých. Partnerstvo nie je o tom, že jeden všetko ťahá a druhý sa tvári, že stačí, keď chodí do práce. Je o dvoch dospelých, ktorí spolupracujú – v maličkostiach aj v ťažkých dňoch.
Ak ste sa v tomto texte našli, nie ste v tom sami. Pomenovanie problému je prvý krok. Ďalším krokom je komunikácia a malé každodenné zmeny. Partnerstvo, ktoré stojí na vzájomnom rešpekte, môže byť miestom, kde sa obaja cítite nielen unavení, ale aj podporovaní, milovaní a videní.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik