Sťažovanie a kritizovanie nás stojí viac než si myslíme: Takýto má vplyv na jasnú myseľ!

Ako sťažovanie formuje vaše neurónové spojenia a ovplyvňuje pozornosť, emocionálnu rovnováhu aj schopnosť riešiť problémy? Čo sa deje v mozgu počas sťažovania a prečo nadmerná kritika môže viesť k horšiemu sústredeniu? Verte či nie, z tohto cyklu sa dá vystúpiť.

Prečítaj si horoskop na dnes

Sťažovanie je viac než len slovný prejav

Predtým než sa pozrieme na tému bližšie, je potrebné pochopiť rozdiel medzi jednoduchým vyjadrením frustrácie a chronickým prežívaním negatívnych myšlienok a sťažností, ktoré sa v neurovede označuje ako perseverative cognition (teda opakované prežívanie negatívnych udalostí či situácií v mysli). A tento fenomén má reálne biologické následky.

Komentáre o vzhľade formujú našu psychiku. Kedy to už nie je iba nevinná poznámka?

Komentáre o vzhľade sa často tvária ako žart, no v skutočnosti formujú naše sebavedomie aj psychické zdravie. Zistite, ako komunikovať s rešpektom.

Perseverative cognition znamená, že nie je škodlivé len to, čo sa stalo, ale to, ako sa tým neustále zaoberáte v mysli. Keď sa vraciate k negatívnym myšlienkam, sťažujete sa znova a znova, alebo sa venujete dlhodobému rozoberaniu problémov, vaše telo a mozog reagujú, akoby ste boli v strese opakovane, aj keď situácia objektívne pominula. 

V praxi preto nejde o jednu krátku situáciu posťažovania sa, ale o zvyk, ktorý môže viesť k chronickému stresu a jeho neurologickým následkom.

Ako stres ovplyvňuje mozog

Prefrontálny kortex je časť mozgu, ktorá sa nachádza v prednej časti čelného laloku. Táto oblasť sa často označuje ako riaditeľ mozgu. Je zodpovedná za komplexné exekutívne funkcie ako plánovanie, rozhodovanie, riadenie emócií, kontrolu impulzov, sebauvedomenie a sústredenie.

V bežnom, pokojnom stave je prefrontálny kortex vysoko zapojený do procesov, ktoré nám umožňujú sústrediť sa na úlohy, organizovať myšlienky a riešiť problémy bez emocionálnych rušivých vplyvov. Keď sa však dostanete do stresovej situácie, mozog aktivuje staršie evolučné mechanizmy, ako sú amygdala a limbický systém, ktoré nás pripravujú na reakciu typu „boj alebo útek“. Výsledkom je, že aktivita prefrontálneho kortexu sa dočasne zníži, zatiaľ čo emočné a reakčné oblasti sú zvýraznené.

Tento dynamický posun by bol evolučne výhodný pri skutočnom nebezpečenstve. Okamžite by ste uvažovali menej logicky a viac rýchlo reagovali na fyzickú hrozbu. V modernom svete však ide o reakciu, ktorá sa zapína aj pri psychologickom strese – napríklad pri neustálom sťažovaní, negatívnom vnútornom dialógu alebo chronickej kritike.

Vedci odhalili pravdu o dospelosti: Ľudský mozog dozrieva až po tridsiatke!

Prečo sa v rôznych obdobiach cítime inak? Najnovšie neurovedecké výskumy ukazujú, že vývoj mozgu prebieha v etapách a každá z nich ovplyvňuje naše emócie.

Sťažovanie a mozog v režime stresu

Keď sa sťažujete, kritizujete alebo neustále vyhľadávate to, čo je zlé či problematické, mozog to berie ako stresovú situáciu. Vtedy sa aktivuje aj stresová odpoveď, čo vedie k uvoľneniu hormónov ako kortizol, ktoré zasahujú do fungovania prefrontálneho kortexu. Tento proces je dobre zdokumentovaný aj v neurobiologických štúdiách: chronický alebo opakujúci sa stres oslabuje prefrontálny kortex a zároveň zvyšuje aktivitu emotívnych centier ako amygdala.

Vďaka tomu sa stáva, že čím častejšie sa zameriavate na negatívne veci, tým ťažšie sa dokážete koncentrovať. Prefrontálny kortex nemá potrebnú kapacitu na komplexné kognitívne úlohy, pretože je zaneprázdnený spracovaním stresových vzorcov. Neuroveda preukázala, že chronický stres vedie k zmenám v mozgových štruktúrach a funkcii, čo môže viesť k zhoršeniu koncentrácie, rozhodovania a celkovej kognitívnej výkonnosti.

Hebbov zákon v praxi

V psychológii existuje známy princíp, často označovaný ako Hebbov zákon. Čo presne to značí v praxi? Neurálne siete sa posilnia tým, že sa opakovane aktivujú. Tento princíp vysvetľuje, prečo sa určité myšlienkové vzorce stávajú automatickými: ak sa neustále nachádzate v negatívnych myšlienkach alebo kritizovaní, tie isté oblasti mozgu sa aktivujú znova a znova. Postupne sa tak vytvárajú silnejšie spojenia pre negatívne reakcie a slabšie spojenia pre racionálne, konštruktívne spracovanie.

Jednoducho povedané, mozog sa učí reagovať sťažovaním. Opakované vracanie sa k negatívnym myšlienkam z neho postupne robí predvolenú reakciu na stres, nepohodu či výzvy. Negativita tak nie je len nepríjemným sprievodným javom – v mozgu sa doslova upevňuje ako zaužívaný vzorec, z ktorého sa čoraz ťažšie vystupuje.

Rozdiel medzi ventiláciou a neurotoxickým sťažovaním

Vyjadriť frustráciu alebo sklamanie je prirodzené a zdravé. Zdravá ventilácia emócií má však jednu dôležitú vlastnosť – vedie k úľave. Po rozhovore alebo pomenovaní pocitov sa myseľ postupne upokojuje, telo sa uvoľní a problém sa začne vnímať jasnejšie. Mozog vtedy dostáva signál, že emócia bola spracovaná a môže sa uzavrieť. Nejde o potláčanie, ale o vedomé prežitie a následné uvoľnenie napätia.

Neurotoxické sťažovanie funguje inak. Ide o opakované mentálne prežúvanie rovnakých situácií bez posunu vpred – rovnaké myšlienky, rovnaké rozhorčenie, deň za dňom. Neuroveda tento stav označuje ako uviaznutie, pri ktorom mozog ostáva v stresovom režime, akoby sa problém neustále odohrával nanovo. 

Výsledkom nie je úľava, ale vyčerpanie, zhoršené sústredenie a vyššia emočná reaktivita. Rozdiel medzi spracovaním a uviaznutím často spoznáte podľa pocitu v tele. Ak po vyrozprávaní sa cítite viac napätia než pokoja, mozog nepotrebuje ventilovať viac, ale uzavrieť kruh.

Ako kritika ľudí a okolností rezonuje v mozgu

Aby sme pochopili hlbšie mechanizmy, pozrime sa trochu bližšie na to, čo robí kritizovanie ľudí či okolností. Keď sa sústredíte na to, čo je zlé na iných, vaše telo v podstate opakovane aktivuje reakciu stresu.  Výsledkom je, že mozog začne hľadať problémy namiesto riešení. Nie, neznamená to, že ste zlá či negatívna osoba v osobnom slova zmysle. Skôr ide o to, že ste svoj mozog dostali do režimu, v ktorom je negativita preferovaným spracovaným vzorcom. 

V tomto režime sa spustí to, čo neuropsychológovia volajú postranné spracovanie pozornosti: pozornosť je stále vtiahnutá späť k tomu, čo je zlé, neočakávané alebo neuspokojivé, čo vytvára akúsi neurologickú slučku. Namiesto toho, aby ste využívali prefrontálny kortex na tvorivé plánovanie, jasné myslenie a smerovanie dopredu, dennodenne ho zamestnávate vyhľadávaním negatívnych informácií.

Týchto 8 zvláštnych zvykov ti zmení mozog rýchlejšie, než si myslíš! Vyskúšaš?

Chcete jasnejšiu myseľ a menej stresu? Objavte prekvapivé, no účinné rituály, ktoré podporujú neuroplasticitu, znižujú stres a preprogramujú vašu myseľ.

Dobrí je však vedieť, že neuroveda nehovorí len o tom, čo sa pokazí, ale aj o tom, ako sa dá mozog zmeniť späť. Mozog je výnimočný práve tým, že je plastický. Jeho neurálne siete sa môžu reorganizovať na základe skúseností, myšlienok a správania. To znamená, že aj keď sa dostanete do negatívneho vzorca, máte možnosť ho preprogramovať. 

Vedecké štúdie ukazujú, že techniky ako kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), mindfulness a vedomé zmeny v spôsobe myslenia môžu viesť k skutočným neuroplastickým zmenám v mozgu. Vrátane oblasti prefrontálneho kortexu.

Ako sťažovanie ovplyvňuje pozornosť, ale aj zdravie

Nielen neuroveda, ale aj psychológia poukazuje na to, že pretrvávajúce negatívne myslenie a chronické sťažovanie môže viesť k dlhodobým zdravotným dôsledkom. Opakované aktivovanie stresových reakcií v mozgu sa spája s vyššou hladinou stresových hormónov, ako je kortizol, a môže zhoršovať imunitnú funkciu, zvyšovať riziko úzkostí, depresie aj fyzických ochorení.

Tým, že mozog ostáva v neustálom stresovom režime, jeho schopnosť optimálne fungovať sa znižuje, a to sa odráža nielen v myslení, ale aj v každodennom živote. Z horšej pamäte, oslabeného rozhodovania až po ťažkosti so zvládaním sociálnych situácií.

Konkrétne kroky, ktoré môžeme urobiť už dnes

Našťastie existujú praktické stratégie, ktoré vám pomôžu vystúpiť zo zacykleného módu sťažovania a kritizovania, a tým podporiť zdravú funkciu prefrontálneho kortexu. Tieto stratégie podopierajú neurovedecké poznatky o tom, ako mozog reaguje na stres, ako sa jeho funkcie menia a ako ich možno cielene trénovať.

• Vedome zaznamenávajte negatívne myšlienky: Už samotné zachytenie momentu, keď sa myseľ prepína do sťažovania, dokáže narušiť automatický vzorec a otvoriť priestor na zmenu.
• Využívajte mindfulness a vedomé dýchanie: Tieto techniky pomáhajú aktivovať prefrontálny kortex a znižovať aktivitu stresových oblastí mozgu.
• Zamerajte sa na riešenia namiesto problémov: Prelínanie negatívnych myšlienok s konkrétnymi krokmi k riešeniu odľahčí mozog od novonájdených problémov.
• Vyhľadajte profesionálnu podporu, ak je to potrebné: CBT a ďalšie psychoterapeutické prístupy môžu skutočne ovplyvniť neurálne dráhy smerom k pozitívnejším vzorcom myslenia.

Ak sa niekto snaží presvedčiť, že sťažovanie či chronické kritizovanie je len prirodzený štýl komunikácie, neuroveda hovorí jasne, že to tak nie je. Je to model spracovania reality, ktorý má konkrétne neurobiologické dôsledky. 

Opakované sťažovanie vedie k preťaženiu stresových systémov, oslabuje prefrontálny kortex, zvyšuje emočnú reaktivitu a znižuje schopnosť jasného myslenia. Je to neurologický režim, ktorý nás drží v minulosti, namiesto toho, aby sme sa mohli sústrediť na prítomnosť a budúcnosť.

Mozog sa však mení. A mení sa podľa toho, ako ho používame. Skutočná voľba je teda na nás. Môžeme pokračovať v režime negatívnych reakcií alebo môžeme vedome precvičovať pozitívnejšie, riešeniu orientované vzorce myslenia, ktoré posilnia našu kognitívnu výkonnosť, sústredenie aj životnú pohodu.