Mnohé ženy hľadajú príčinu ochabnutého krku, „nezreteľnej“ čeľuste či dvojitej brady výlučne v genetike alebo starnutí. No len málokto tuší, že vinníkom môže byť aj celkom nenápadný, každodenný zvyk – nesprávne prehĺtanie. To, ako držíme jazyk, ako dýchame a akým spôsobom prehĺtame sliny či jedlo, totiž ovplyvňuje nielen zdravie ústnej dutiny, ale aj vzhľad celej spodnej časti tváre.
Nesprávna funkcia tzv. orofaciálneho svalstva – teda svalov úst, líc, jazyka a krku – môže z dlhodobého hľadiska viesť k nepeknému ochabnutiu kontúr. A nielen to. Spôsob, akým používame jazyk a svaly pri prehĺtaní, má dokonca vplyv na postavenie čeľustí, vývoj chrupu, ale aj napätie v krku a držanie hlavy.
A hoci to znie neuveriteľne, správne prehĺtanie sa dá naučiť – a práve to môže byť jeden z kľúčov k pevnejšej, mladšej tvári.
Čo je infantilné prehĺtanie?
Infantilné prehĺtanie, nazývané aj detský typ prehĺtania, je spôsob, akým bábätká a malé deti prehĺtajú potravu – s jazykom tlačeným dopredu proti alebo medzi zuby. V tomto období je to úplne prirodzené, pretože ich svaly ešte nie sú plne vyvinuté. Jazyk zohráva pri dojčení dôležitú úlohu a jeho pohyby sú pre tento vývin typické.
Problém však nastáva vtedy, keď tento spôsob prehĺtania pretrváva aj po tom, čo by sa mal prirodzene zmeniť na dospelý vzorec.
Kedy je normálne a kedy by malo vymiznúť
Detský typ prehĺtania je bežný približne do 4. až 6. roku života. Počas tohto obdobia by sa mal jazyk naučiť správnemu ukladaniu – smerom nahor k podnebiu, a prehĺtací reflex by mal zahŕňať spoluprácu viacerých svalových skupín.
Ak sa však tento vývin oneskorí alebo neprebehne vôbec, infantilné prehĺtanie môže pretrvávať do školského veku či dospelosti a spôsobovať nielen zdravotné komplikácie, ale aj estetické zmeny v oblasti tváre.
Čo sa deje, keď tento spôsob prehĺtania pretrváva do dospelosti
Ak si dospelý človek zachováva infantilný vzorec prehĺtania, jeho jazyk sa pri každom prehltnutí dostáva medzi alebo proti zubom, čo vedie k ich posunu, asymetrii čeľuste a nesprávnemu zapájaniu svalov tváre.
Dôsledkom môže byť nielen ortodontický problém, ale aj zmeny v kontúrach tváre – ako je vznik dvojitej brady, ochabnutie líc či nejasne definovaná sánka. Tento spôsob prehĺtania môže dokonca ovplyvniť držanie tela a celkový vzhľad.
Depositphotos
Ako nesprávne pregĺganie ovplyvňuje tvár?
Dospelý človek prehltne približne 500–1000× za deň – ak je však pohyb jazyka pri každom prehltnutí nesprávny, vytvára sa dlhodobý tlak, ktorý môže meniť kontúry tváre.
Jazyk pritláčaný dopredu, uvoľnené pery, stiahnuté svaly brady či zlé držanie hlavy môžu postupne ovplyvniť nielen estetiku, ale aj funkciu svalov a kĺbov v oblasti krku a sánky. Výsledkom môže byť tvár bez jasne definovaných línií, dvojitá brada či ochabnutie dolnej časti tváre.
Zapájanie nesprávnych svalov
Pri správnom prehĺtaní pracujú najmä svaly jazyka a podnebia. Ak však zostáva infantilný vzorec, do procesu sa neprimerane zapájajú svaly pier, brady, krku a niekedy aj mimické svaly líc. Tieto svaly sa namáhajú viac než by mali a zároveň sa iné, ktoré by mali byť aktívne, nevyužívajú správne.
Dlhodobé preťaženie týchto nesprávnych svalových skupín môže prispieť k únave tvárového svalstva, zmenám v držaní tela či dokonca bolestiam hlavy a krčnej chrbtice.
Tlak jazyka smerom dopredu
Jazyk by mal pri prehĺtaní spočívať na hornom podnebí a jemne sa oprieť o zadnú časť horných zubov. Pri infantilnom prehĺtaní však jazyk tlačí dopredu – často medzi zuby alebo proti nim.
Tento tlak môže časom ovplyvniť polohu zubov, spôsobiť vznik medzier, vybočenie horných alebo dolných rezákov a tiež narušiť rovnováhu medzi hornou a dolnou čeľusťou. V extrémnych prípadoch vedie aj k tzv. otvorenému zhryzu alebo potrebe ortodontickej liečby.
Preťaženie krčných a bradových svalov
Neustála aktivácia bradových a podjazykových svalov, ktoré by pri prehĺtaní nemali hrať hlavnú rolu, vedie k ich chronickému napätiu. Časom môžu byť tieto svaly skrátené, stuhnuté a preťažené, čo sa prejaví nielen vizuálne – napríklad ako dvojitá brada alebo spadnutý krk –, ale aj funkčne, napríklad ako pocit napätia pri rozprávaní, žuvaní alebo dokonca pri spánku. Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že ich únava v oblasti krku môže súvisieť s tým, ako prehĺtajú.
Ďalšie estetické dôsledky
Okrem dvojitej brady a neostrej sánky môže nesprávne prehĺganie ovplyvniť aj celkový vzhľad spodnej časti tváre. Často dochádza k poklesu líc, asymetrii čeľustí, zúženiu horného poschodia alebo dokonca k predĺženiu tvárovej línie smerom nadol.
Mnohé z týchto zmien si ľudia zamieňajú s prirodzeným starnutím, no môžu byť výsledkom funkčného problému, ktorý sa dá riešiť – najmä ak sa zachytí včas.
Ako zistiť, či prehĺtate zle?
Identifikovať nesprávny spôsob prehĺtania nie je vždy jednoduché, pretože ide o automatizovaný pohyb, ktorý si bežne neuvedomujeme. Prvým varovným znakom môže byť viditeľné napínanie svalov brady či pier pri každom prehltnutí – zdravý prehĺtací vzorec totiž tieto svaly výrazne nezaťažuje.
Okrem toho si môžete všimnúť aj jemné hrbolčeky alebo napuchnutia v okolí pier, najmä v kútikoch – ide o dôsledok chronického tlaku či napínania svalstva v tejto oblasti.
Ďalšími indikátormi môžu byť:
Tlačenie jazyka medzi alebo proti zubom pri prehĺtaní.
Potreba zatínať pery pri každom prehltnutí.
Zvyky ako vytláčanie jazyka pri rozprávaní alebo pri sústredení.
Otvorený zhryz alebo ortodontické problémy bez zjavnej príčiny.
Napätie v oblasti krku a čeluste, najmä po dlhšom rozprávaní alebo jedení.
Čo s tým robiť?
Dobrou správou je, že aj nesprávne prehĺtanie v dospelosti sa dá postupne upraviť – chce to len trpezlivosť a správne vedenie. Kľúčom je tzv. orofaciálna myofunkčná terapia, ktorú vedie špeciálne vyškolený logopéd alebo myoterapeut. Cieľom je posilniť oslabené svaly tváre, jazyka a pier, naučiť správnu polohu jazyka v pokoji aj pri prehĺtaní a obnoviť prirodzený svalový vzorec.
Základom terapie bývajú:
Cvičenia na spevnenie jazyka a korekciu jeho polohy.
Precvičovanie správneho prehĺtania pod dohľadom odborníka.
Tréning nosového dýchania a uvoľnenia napätia v tvári.
Práca na držaní tela a relaxačných technikách.
V niektorých prípadoch je vhodné zapojiť aj ortodontistu, ak nesprávne prehĺtanie spôsobilo zmeny v zhryze či postavení zubov. Čím skôr sa začne s nápravou, tým lepšie výsledky možno dosiahnuť – nielen esteticky, ale aj funkčne.
Ako sa naučiť správne pregĺgať
Správne prehĺtanie je proces, ktorý sa dá natrénovať rovnako ako iný pohybový návyk – no vyžaduje si pozornosť, pravidelnosť a ideálne aj vedenie odborníka. Dôležité je, aby sa jazyk pri prehĺtaní opieral o podnebie (nie o zuby), pery ostali uvoľnené a brada nešla zbytočne dopredu. Pri správnom prehltnutí by mala pracovať najmä horná časť jazyka, nie krk či brada.
Základné tipy, ako začať:
Trénujte polohu jazyka v pokoji. Špička by mala spočívať za hornými zubami, na tzv. alveolárnom hrebeni, a zvyšok jazyka sa má „prilepiť“ k podnebiu.
Skúste prehltnúť bez zapojenia pier. Ak sa pri prehĺtaní musíte zatnúť alebo stiahnuť pery, niečo nie je v poriadku.
Cvičte s vodou. Malé dúšky prehĺtajte pomaly, vedome, s kontrolou pozície jazyka a pier.
Zrkadlo je váš priateľ. Pozorujte, či sa vám pri prehĺtaní nepohýna brada alebo sa vám nesťahujú krčné svaly.
Ak máte podozrenie, že sa vám nedarí prehĺtať správne, neváhajte vyhľadať logopéda špecializovaného na orofaciálnu terapiu – aj niekoľko sedení vám môže pomôcť nastaviť správny pohybový vzorec.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
